Synonymá slova "ťa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť) • topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí • taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví • roztápať sa • rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri

mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomia • mrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotách • ťažoba

melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivý • ťažkomyseľný • kniž. trudnomyseľný • poet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha • clivý • smutný • trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne • nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť • kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove • skľúčený • depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta • kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni

metronóm prístroj na určovanie taktu • taktomer: pravidelný pohyb metronómu, taktomeru

miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálny • regionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomery • pomiestny • menej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvy • domáci • domorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvo • tunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémoch • tamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomery • nár.: tutejší • tuťajší; odb. topický: topické názvy • zastaráv. vicinálny: vicinálna trať • obecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samospráva • práv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákony • odb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)

minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim • skorší • predchádzajúci • predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí • niekdajší • dakedajší • voľakedajší • hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ • dávny • zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia • starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti • starodávny • starobylý • zabudnutý • zapadnutý • kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou • kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný • posledný • včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády • hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu • kniž. pominulý

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus

2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystérium • mysteriozita • mysterióznosť • mysticita • mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti • tajomnosť • tajuplnosť • záhadnosť • tajomstvo • záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

naberaný (o látke) poskladaný do záhybov (o sukni, voláne a pod.); majúci záhyby, pozostávajúci zo záhybov • nazberaný • nazberkaný: naberané, nazberané, nazberkané rukávy • riasený • zriasený • nariasený (obyč. do drobných záhybov): ku kroju patrila riasená, nariasená sukňa; tvár mala zriasenú do drobných vrások • ťahaný • naťahaný (obyč. šnúrkou stiahnutý do drobných záhybov): ťahaná, naťahaná látka • riasnatý • nár. riasavý • zried. riasny

nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči • schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu • duch: mať básnického ducha • zastar. pochop • kniž. múza: hudobná múza

nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)

nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené sily • nereálny • nadskutočný • fantastický • ideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svet • nadpozemský • kniž. nadzemský • zastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krása • nadzmyslový • kniž.: transcendentálny • transcendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sféra • kniž.: okultistický • okultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javy • zázračný • čarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutky • tajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti

p. aj neskutočný, neobyčajný

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

namáhať 1. spôsobovať námahu • unavovať • vyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpáva • vysiľovať • zaťažovať • oslabovať • zoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje telo • expr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko!

2. privádzať do intenzívnej činnosti • napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozog • expr. nadrapovať • hovor. túrovať • hovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškou • hovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzme • dajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovica • teda: venujme sa teda tomuto problému • len • hovor.: tak • takto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo? • zastar. príkladmo

náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote • požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa

2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažký • neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca • zložitý • komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha • nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca • zried.: náročivý • náročitý (Šoltésová, Rysuľa)

nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk

natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • tak • tak veľmi • hovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov

2. p. potiaľ 3

nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívny • neaktívny • kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému • trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu • nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník • pejor. zápecnícky • kniž.: oblomovský • oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života • expr. ťapákovský • kniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)

nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkon • chybný • poruchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízor • nedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzor • povrchný • nedôkladný • zbežný • hrubý • pren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenie • neodborný • neškolený • diletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasom • neúplný (ktorému chýba isté štádium al. zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovaním • nevybrúsený • nevycibrený • nedorobený • nedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosené • kostrbatý • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • kniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný preklad • expr.: hranatý • pren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým

nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod. • neporušiteľný • nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné • chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť • nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok • práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny • posvätný • tabuový • tabuizovaný • neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu

nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolený • neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat • zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy • nezákonný • protizákonný • protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku • nelegálny • ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia • tajný • hovor. pokútny • pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde • zastar.: zabránený • zapovedaný: zabránený prístup

nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály

neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevný • vratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký krok • labilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríku • nerozhodný • bezradný • rozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovaného • váhavý • tápavý • expr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slov • expr.: tackavý • knísavý • kolísavý • potkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzou • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé ruky • hovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybný • sporný • nespoľahlivý • nezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé záruky • expr.: nepevný • vratký • vrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názoroch • problematický • kniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otázne • premenlivý • nestály • rozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie • nebezpečný • riskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod • ohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený

nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom

porov. aj hocijako

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch al. v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný) • neohybný • nepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaní • expr. drevený: byť drevený vo vyjadrovaní • nešikovný • nemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé) • ťarbavý • expr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťa • ťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové) • nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažment • neuhladený • expr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávania • nezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosec • expr.: galbavý • kyptavý • grambľavý • kľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárka • hovor. expr.: neohrabaný • neokresaný • neotesaný • neogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanie • neumelý • pren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou

p. aj nešikovný

neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja

nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku

nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosť • klamný • nepravdivý • podvrhnutý • kniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz viny • umelý • strojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zuby • slepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblok • iron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná sloboda • nevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom

2. p. nesprávny, nevhodný

nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský

nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutosti • protiveň: deti robia protiveň • priek • priekor: znášať prieky, priekory • kniž. priekorizeň • expr.: oštara • neplecha: je s tým iba oštara, neplecha • expr.: galiba • obida: nebudem vám robiť obidu • hovor.: patália • lapália • malér: zažiť patáliu, malér • hovor.: trampoty • hriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriech • hovor. pletka: mal pletky pre pytliactvo • hovor. expr.: opletačka • ťahanica • poťahovačka • natriasačka • vytriasačka • kalamajka • šarapata • šlamastika • katastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasovisko • subšt.: trapas • trable

nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutý • ochabnutý • expr.: zvädnutý • uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári) • neohybný • meravý • pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník • expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly

2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižný • neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ • pejor.: ťarbavý • nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku • ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama • skostnatený • meravý • kniž.: strnulý • ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie

neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery

nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec

p. aj neistý

2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)

nestráviteľný ktorý sa nedá stráviť; ktorý sa dá stráviť s ťažkosťami • ťažký: nestráviteľné šupky; ťažké jedlo (op. ľahké)

nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč

nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav

nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba

nevtieravý ktorý sa nevnucuje, nenatíska; ktorý násilne neupútava pozornosť (op. vtieravý) • jemný • decentný • diskrétny: nevtieravá, jemná dáma; decentný, diskrétny lekár; decentné, diskrétne osvetlenie • slušný • jemnocitný • distingvovaný (o človeku a jeho prejavoch; op. hrubý, drsný): slušný, jemnocitný mladík; mať slušné, distingvované vystupovanie • ohľaduplný • citlivý • taktný (op. bezohľadný, násilný): ohľaduplné, taktné správanie; nevtieravý, citlivý prístup k čitateľom • nenápadný • mierny • tlmený (bez veľkej intenzity, nápadného zladenia a pod.; op. vytŕčavý, nápadný): mierne, tlmené svetlo; nevtieravá, tlmená hudba; šaty s nenápadnou vzorkou

nevyliečiteľný ktorý sa nedá vyliečiť (op. vyliečiteľný) • neliečiteľný: nevyliečiteľná, neliečiteľná choroba • nezahojiteľný • zastaráv.: nevyhojiteľný • nezhojiteľný (ktorý sa nedá vyhojiť, zaceliť): nevyhojiteľná, nezahojiteľná rana; nezhojiteľná túžba • smrteľný (spôsobujúci smrť): nevyliečiteľné, smrteľné ochorenie • trvalý (ktorý sa nedá odstrániť liečbou): trvalé následky úrazu • pren.: ťažký • beznádejný: tento pacient je ťažký, beznádejný prípad

nevyspytateľný 1. ktorého reakcie sa nedajú vopred určiť, predvídať • záhadný • tajomný: nevyspytateľný, záhadný človek; nevyspytateľný, tajomný osud

2. p. neočakávaný

nevysvetliteľný ktorý sa nedá vysvetliť • záhadný: nevysvetliteľná, záhadná príčina smrti • tajomný (spätý s tajomstvom): tajomný prírodný úkaz • neodôvodnený • nepochopiteľný (na ktorý nie je rozumný dôvod): zmocnil sa ho neodôvodnený, nepochopiteľný smútok

neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

nikotinizmus odb. návyk na časté prijímanie nikotínu do organizmu • odb. tabakizmus: boj proti nikotinizmu, tabakizmu • fajčenie (najrozšírenejšia forma nikotinizmu): fajčenie škodí zdraviu

no 1. vyjadruje pohrozenie • nono • pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nuž • mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • nože • nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce! • nuž • tak • teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro! • hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1

obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)

obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne

obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

2. p. obsluhovať 1

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

obtiaž správ. ťažkosť, ťarcha

odhad približné určenie veľkosti množstva, hodnoty a pod. niečoho • odhadnutie: odhad, odhadnutie škôd • odb. taxácia (určenie ceny, hodnoty niečoho) • výpočet (odhad zisku): urobiť správny výpočet • tip (odhad výsledku niečoho): tip nám nevyšiel

odhadca kto robí odhad: odhadca majetku • odb. taxátor • oceňovateľ • hodnotiteľ • hovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odtiaľ ukazuje al. odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta • odtade • odtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďaleko • stade • stadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomoc • hovor.: stamodtade • stamodtiaľ • stamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostane • hovor.: tamodtade • tamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osy • hovor.: odhentade • odhentiaľ • odhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husi • poet. zastar. stiaď (Horal, Hviezdoslav)

oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň • plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky • vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru • hovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar

2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3

ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadný • pozorný • taktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správaním • nevtieravý • jemný: nevtieravé, jemné dohováranie • šetrný • opatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihami • jemnocitný • láskyplný • láskavý • vľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta

okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova

2. p. tučný 1 3. p. približný

omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce lieky • mámivý • opojný • zried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné víno • zadúšajúci • zadúšavý • ťažký • mdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačný • halucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výpary • narkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látky • malátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

2. p. čarovný 1, neodolateľný

opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie

osprostený obyč. dočasne zbavený rozumného uvažovania • ohlúpnutý • ohlúpený: som z tých rečí celý osprostený, ohlúpnutý; hľadel ako osprostený, ohlúpený • hovor. expr.: osomárený • oťapený • ťapnutý • subšt. zblbnutý: stál s otvorenými ústami, celkom oťapený, ťapnutý; v panike pobehoval ako ťapnutý

otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)

2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok¹ 5. p. kňaz

pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)

2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)

3. p. remeň 1 4. p. driek 2

pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívny • neiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístup • nečinný • trpný • kniž.: nedvižný • oblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postoj • nebojovný • nevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovský • pejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duch • apatický • letargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

2. p. stratový

pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

4. p. klaňať sa 2

plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie • pekáč: dať mäso na plech, na pekáč • hovor. ťapša

pleskot vyvolávanie krátkych prenikavých zvukov prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov • pľaskot: pleskot, pľaskot biča • švihot: švihot lieskovíc • expr. ťapot • tľapot: ťapot piestov

plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičom • tlesnúť • tlesknúť • tľasknúť (dlaňami) • zaplesnúť • zaplesknúť • zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčom • tresnúť • tresknúť • trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dverami • expr.: capnúť • capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izby • expr. lupnúť: udrel, až luplo • zapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleci • ťapnúť • tľapnúť (zľahka) • pľaštiť • pleštiť (silnejšie) • expr.: capnúť • čapnúť • čľapnúť • čapiť (prudko) • expr.: lupnúť • pacnúť • bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstoch • expr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť

plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať • tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom • šľahať • lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom • expr. lipkať: vo vetre lipká zástava

2. udierať dlaňou • fliaskať • flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava • fackať • zauškovať • expr.: čapcovať • oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie • expr.: ťapkať • ťapať • tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku • nár. fácať

3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať • špliechať • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať • čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov • tlieskať

4. p. hádzať 1 5. p. tárať

ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochý • plochatý • plochastý: ploské, ploché riečne kamene • ploskatý: ploská, ploskatá fľaša • diskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvar • sploštený • expr.: stľapčený • stľapkaný • stľapkavený • pritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúk • expr.: rozcapený • rozčapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapnutý • rozčľapený • roztľapčený • roztľapkaný • rozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • tľapkavý: tľapkavý koláč • expr.: čapatý • čľapatý • ťapatý • ťapkavý • tľapký • tľapkastý • nár. šľapkavý • slang. splacírovaný

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

pnúť sa kniž. 1. pomocou úponov sa zachytávať na opore • popínať sa: na múre sa pne, popína divý vinič • ovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo palice • ťahať sa: imelo sa ťahá okolo konára • pren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň

2. p. vypínať sa 2

podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

p. aj základ

pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujú • nadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcu • konať • robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiu • vyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánu • robiť pokroky: v angličtine robí veľké pokroky • zdokonaľovať sa • prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať sa • tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchy • rozprestierať sa • rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídlisko • vinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh

pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2

policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky