Synonymá slova "ščob" v Synonymickom slovníku slovenčiny

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate

obávať sa p. báť sa 1, 2, tŕpnuť 1, starať sa 3

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť¹

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry

obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)

3. p. biť 2

plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece • obšívať • zašívať • expr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky

zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

p. aj stehovať

2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom

p. aj šikmo

neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel

obďaleč 1. p. bokom 1, neďaleko 1 2. p. neďaleko 2

bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina

obývať p. bývať

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať

obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi

obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťou • oblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechu • zried. zablažiť (Gabaj) • obdarovať • obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmi • zahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou

zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať • prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminou • zavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať • obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmi • zaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťou • obšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťou • obklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlím • počastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánu • obsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie verše • kniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon

ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročka • zob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

občiahnuť 1. p. obsiahnuť 1, obomknúť 2. p. získať 1

obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)

obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu • obopäť • obopnúť • obomknúť • oblapiť • obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúť • pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku • zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

dožinky slávnosť po skončení žatvy • zastar. obžinky: v nedeľu sme boli na dožinkoch, dožinkách, obžinkoch, obžinkách

obžinky p. dožinky

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý

podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát

rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

p. aj nekonečný, široký 2

2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém

p. aj podrobný

rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený

2. p. pomalý 1

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

džob 1. p. obchod 1 2. p. zárobok 3. p. práca 2

obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka

p. aj vzácny

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ

populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám

vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť

p. aj venovať sa

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť

obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)

obžierať p. obhrýzať

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

obíjať sa p. túlať sa 1

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

občas p. chvíľami, niekedy 1, zavše

zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda

zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

porov. aj zriedkavý

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

obživa 1. p. živobytie 1 2. p. jedlo 1

živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživu • hovor. chlieb: zarábať si na chlieb • existencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca • ďobať sa • ďubať sa • vyďobávať sa • vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca • preďobávať sa • preďubávať sa • expr.: preďobkávať sa • preďubkávať sa • prezobávať • prezobkávať sa • pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

2. p. klíčiť

vyďobávať sa p. kľuť sa 1

kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze

obžínať p. kosiť

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť

obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2

obľahnúť 1. p. ľahnúť si 1, ochorieť 2. p. obklopiť 1, porov. obliehať

ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene • kniž. al. zastaráv. onemocnieť • hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela • expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli • expr. zried. rozchoravieť sa • expr. zaľahnúť • obľahnúť • uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne • hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň • zried. zachorieť (Tatarka) • pochorieť (postupne, viac osôb)

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

obísť sa p. zaobísť sa

zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sa • zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí • vystačiť • vydržať • vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory • uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom • obstáť: ryba bez vody neobstojí

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa

zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovať • nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu • zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom • kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu • nahostiť • počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami • pohostiť • expr.: napchať • nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky • prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko • dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím • napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok • vyobročiť • naobročiť • hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)

obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo • kniž.: oživotvoriť • obživiť • vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky • obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život • regenerovať • zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu • rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb • renovovať • zrenovovať • rekonštruovať • zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most • rekultivovať • zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)

obživiť 1. p. nakŕmiť 2. p. oživiť 1, 2

oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

obťažovať sa p. namáhať sa

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

obťažný 1. p. namáhavý, ťažký 3 2. p. nepríjemný

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

námatkový správ. náhodný, občasný

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand

2. p. naničhodník

obšivkár p. niktoš 1

nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť

obávaný p. nepríjemný

nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechať • obísť • neuviesť • odmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktov • abstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielov • odmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníh • bojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

pochodiť² 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2

prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4

preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúť • prehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plot • prešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlie • nár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov) • popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady

2. zámerne nevziať do úvahy • obísť • vyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémom • vynechať: v knihe vynechal pár stránok • nevšimnúť si • nedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na ne • kniž. fumigovať: fumigovať námietky

3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlas • vynechať • zadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne

4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty • vystúpiť (sa) • odstúpiť sa • uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť • obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov • uhnúť (sa): uhol sa pred úderom • uniknúť • ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi • zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom • odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

občasne p. niekedy 1, porov. aj občasný

obájiť p. očariť

očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila

občadiť p. zadymiť

zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiť • zakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicu • začmudiť • expr. zasmudiť: fajkou začmudil izbu • expr.: zakudliť • zakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolie • očadiť • občadiť • očmudiť • okadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmy • zasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okolie • zafajčiť • expr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclony • zried. podymiť: úle treba podymiť

občakávať, občakúvať p. čakať 1

občan p. obyvateľ

obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta • zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší

občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelný • nesystematický • nesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochorenia • kniž. sporadický: sporadická kontrola • ojedinelý • zriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situácia • pren. sviatočný: sviatočný poľovník, šofér • náhodný • mimoriadny • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia

zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážď • ojedinelý • výnimočný • jedinečný • unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus • osamotený • osihotený • izolovaný: osihotený, izolovaný prípad • vzácny • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný • nevídaný • mimoriadny • raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre • nemnohý • nepočetný • neobligátny • kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt • netypický • nevšedný • kniž. nezvyklý • neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady • exotický • kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj • zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť • fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca • zried. riedky (Krasko)

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiť • vzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežil • posilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvil • povzbudiť: káva ustatého povzbudí • zvlažiť • ovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústa • obodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrila • zotaviť • zregenerovať • expr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3

ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňu • vychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničky • ostudeniť • zried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladom • zried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiť • schladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladil • ovlažiť • občerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiť • stlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstaveného • zmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevaného • oslabiť: oslabiť nadšenie