Synonymá slova "šúr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruch • zhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhone • expr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrma • expr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľub • hovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmol • šum: šum veľkého mesta (Kukučín) • vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciach • hovor. expr. virvar • hovor. expr. al. zastar. tumult (Kukučín) • kniž. mumraj

2. p. aktivita 1

starosť¹ 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable

2. p. starostlivosť

súra 1. p. zhon 2. p. starosť¹ 1

zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

p. aj zháňačka

súradnica odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore • odb. koordináta

rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

súradný p. rovnaký

sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého • strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča • štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgať • expr.: džugať • durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj • nár. súrať

súrať p. sácať

zástera oblečenie (obyč. pracovné) chrániace prednú časť šiat al. nosené ako ozdoba • zásterka: uviazať si zásteru, naškrobená zásterka • hovor. zastaráv. fertucha • hovor. zastar.: šurc (Rázus) • šurca (Šoltésová) • nár. zápona (Tatarka)

šurc, šurca p. zástera

syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého s • sipieť • sykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolesti • expr.: sykotať • sipotať: z hrnca sykoce, sipoce para • supieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supí • zried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšil • expr. šurdžať: mušt šurdží (Hviezdoslav)

2. p. hovoriť 1 3. p. striekať 1

šurdžať p. syčať 1

windsurfing jachting na plavidle tvorenom špeciálnou doskou s plachtou; takéto plavidlo • hovor.: surfing • surf

surf, surfing p. windsurfing

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov • doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov • súriť • urgovať • upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky • dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami • expr.: domŕzať • dopichovať • dolípať • omŕzať • odŕhať • dohúdať • dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňa • širica: chlap v halene, huni, širici po päty • nár. guba • zastar.: surovica (Dobšinský) • surka (Vajanský)

surka p. halena

surma 1. p. trúbka 2. p. zhon, zmätok 2

trúbka jednoduchý plechový nástroj používaný najmä na signalizáciu: poľná, hasičská trúbka • poľnica (v minulosti vojenská signálna trúbka): poľnice zatrúbili do útoku • surma • surmita (starý hudobný dychový nástroj)

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

surmia p. zhon, zmätok 2

surmita 1. p. trúbka 2. p. zhon, zmätok 2

búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2

hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziť • buchotať • búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí • expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov • expr.: rachotať • rachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú • expr.: durkať • durkotať: čosi na dvore durkoce • expr.: runcovať • runtovať: runcuje s hrncami • hrub. expr.: štabarcovať • hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni • hrkotať • hrkať • hrčať • drkotať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje • expr.: durkať • durkotať: hromy durkajú, durkocú • expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde • nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste

surmovať 1. p. hrmotať 2. p. búriť 1

naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne

narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytro • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku • rýchlo • chytro • behom • hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli • v rýchlosti • v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol • náhlivo • úchytkom • letmo • letkom • zried. naúchytky • zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny • chvatne • s chvatom • zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt • súrne • náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť

súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrno • neodkladne • bezodkladne • naliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomoc • rýchlo • urýchlene • naskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniaze • narýchlo • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekára • kniž. urgentne: urgentne mu doručili list • pošt. urgent

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladný • bezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutie • naliehavý • nástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťou • kniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenie • expresný • neskl. expres • rýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka

krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)

súrodák p. krajan

jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý) • kniž.: homogénny (op. heterogénny) • súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementy • jednoliaty • jednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív

súrodý p. rovnorodý, jednoliaty

náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie • odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné • kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd • úhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trov • diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty • hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty • reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy • protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát • odb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

3. p. zástupca 1

surogát p. náhrada 2

krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz • nerovno • šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta • bokom • nabok: klobúk nosí bokom, nabok • pokrivene • pokriveno • skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme • expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku • nár. šúrom (Kukučín)

porov. aj krivý 1

2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom • nepravdivo • klamne • skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky • krivoprísažne

šúrom p. krivo 1

násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát

suroň p. surovec

surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát

šúrovať p. čistiť 1

surovica p. halena

hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria

2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látka • materiál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiál • stavebnina • stavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masa • surovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina

surovina p. hmota 2

surovo 1. porov. surový 1 2. p. tvrdo 3, porov. aj surový 2

tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev

surovosť surový čin • hrubosť: dopustiť sa surovosti, hrubosti • ukrutnosť • brutalita • brutálnosť • expr. grobianstvo: svojím grobianstvom ubližoval ľuďom • expr.: zverstvo • zverskosť • pejor.: beštialita • beštiálnosť • barbarstvo • barbarskosť • hyenizmus • rabiátstvo • subšt. hulvátstvo • faul (nedovolený zákrok v športovej hre)

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý • nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekom • ukrutný • surový: je voči matke ukrutný, surový • kniž.: necitný • kamenný: necitné, kamenné srdce • necitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanie • tvrdý (op. mäkký) • drsný • hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojak • cynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdeným • chladnokrvný: chladnokrvný vrah • brutálny • pren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postup • neľudský • nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňom • bezohľadný • nešetrný • nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsob • neľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despota • tyranský • katanský • pren. expr.: gestapácky • hyení • zastar. hyenský

bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý • tvrdý • surový • pren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôle • nevyberaný • nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karierista • egoistický • sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanie • vandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný

čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže sily • pramenitý • pramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, tráva • nový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehu • mäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové dosky • hovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodič • poet. čŕstvy (J. Kráľ) • hovor. zastar.: frišný • frišký: frišná pečienka, frišký púčik • kraj. mladý: mladý chlieb • expr.: čerstvučký • čerstvulinký • čerstvunký • čerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase

krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný • ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný čin • nemilosrdný • neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanie • neúprosný • neľútostný • kniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľ • tuhý • tvrdý • expr. urputný • pren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom boji • bezohľadný • surový • drastický • expr. zverský • pren. expr.: esesácky • gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanie • tyranský • despotický • krutovládny • hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systém • drakonický • zried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákony • krvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvor • pejor. katanský • kniž. sverepý • pren.: katovský • herodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1

násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu • hrubý • tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie • surový • krutý • brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu • pejor.: rabiátny • zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1

násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2

nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkon • chybný • poruchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízor • nedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzor • povrchný • nedôkladný • zbežný • hrubý • pren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenie • neodborný • neškolený • diletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasom • neúplný (ktorému chýba isté štádium al. zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovaním • nevybrúsený • nevycibrený • nedorobený • nedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosené • kostrbatý • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • kniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný preklad • expr.: hranatý • pren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým

nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutý • ukrutný • menej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenie • neúprosný • neľútostný • expr. urputný • kniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty boj • bezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcom • surový • bezohľadný • kniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdce • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomný • ostrý • strohý • prísny • príkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov

neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie • nevychovaný • kniž. nespôsobný • netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie • nezdvorilý • neúctivý • negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď • hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby • nemravný • neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča • neprístojný • nemiestny • kniž. impertinentný • zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty • uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky • necudný • lascívny • pejor.: obscénny • oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy • dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky • hrubý • drsný • vulgárny • ordinárny • expr.: klzký • šmykľavý • mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová • hovor.: mrzký • škaredý • ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy! • surový • expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky • pren. pejor.: svinský • sviniarsky

netaktný ktorý nemá potrebný takt; svedčiaci o tom (op. taktný) • indiskrétny (porušujúci dôvernosť, mlčanlivosť): netaktná, indiskrétna osoba; indiskrétna otázka • nešetrný • necitlivý (op. šetrný, citlivý): nešetrný, necitlivý spôsob upozornenia • hrubý: netaktný, hrubý človek; netaktné, hrubé zaobchádzanie s niekým • surový • grobiansky • nevychovaný (vo veľkej miere bez taktu): surové, grobianske správanie; netaktné, nevychované obecenstvo

p. aj neslušný

neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný

nevychovaný ktorý nemá dobrú výchovu; ktorý svedčí o zlej výchove (op. vychovaný, slušný) • neslušný: nevychované, neslušné deti; má nevychované, neslušné spôsoby • kniž. nespôsobný • hovor. expr. nemóresný: nespôsobný, nemóresný človek • expr.: nepodarený • nevydarený • zastar. nezdarný: nepodarený, nevydarený syn; nezdarné deti • nezdvorilý • neúctivý (op. zdvorilý, úctivý): nezdvorilá, neúctivá mládež • hrubý • surový • expr. grobiansky • pejor. chrapúnsky (bez uhladenosti, bez jemných spôsobov, mravov): hrubý, surový chlap; grobianske správanie • hovor. expr.: neokresaný • neotesaný • neogabaný • neokrôchaný (bez potrebnej spoločenskej výchovy): neokresaný, neokrôchaný mladík; mať neokresané, neotesané vystupovanie

surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský

2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

3. p. primitívny 2

zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek

2. p. hrozný 1

surrealista stúpenec surrealizmu • nadrealista: slovenskí nadrealisti

surrealizmus umelecký smer po r. 1920 vychádzajúci z javov podvedomia, predstáv, snov a pod. • nadrealizmus (umelecký smer na Slovensku nadväzujúci na francúzsky surrealizmus)

solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti

súručenstvo p. solidarita

súručmo tel. oboma rukami naraz • súručne • súpažmo • súpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo

súručne p. súručmo

abecedár p. šlabikár

šlabikár učebnica čítania pre prvákov • zastar. abecedár

advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)

obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)

právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál

2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista

pravotár p. právnik 1

agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér

2. p. vyzvedač 3. p. policajt

akvizitér p. agent 1

agrár, agrárnik p. statkár

akcionár p. účastinár

podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na zisku • akcionár

účastinár majiteľ účastín • akcionár

amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení

obuvník odborník, ktorý vyrába al. opravuje obuv • zastar. švec • hovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovi • zastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov) • zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv)

príštipkár p. amatér

amortizér, amortizátor p. tlmič

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov

p. aj kopa 2

ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého

poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť • poriadok: porozprávať všetko po poriadku • rad: byť na rade • sled: sled úkonov • postup (časové poradie): postup myšlienok • reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze • zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe • hovor. šor: postaviť sa do šoru

p. aj rad¹ 1

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

rad² p. vyznamenanie 2

rád¹ p. rehoľa