Synonymá slova "šíkov" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 122 výsledkov (2 strán)
-
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
šikovač p. sprostredkovateľ
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielať • odosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deň • admin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielok • rozosielať • rozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharska • dopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďou • transportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibír • subšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domov • poet. slať
šikovať 1. p. viesť 1 2. porov. dopraviť 3. p. ponúkať 1
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas
2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí
priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajú • hodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodí • hovor.: pasovať • sedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedí • hovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikuje • zastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafí • tesniť (tesne priliehať): dvere netesnia
2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sa • kryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryje • hovor.: pasovať • sedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia
sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohami • expr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajú • det.: hačať • hačkať • expr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinu • posedávať • posedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turisti • expr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávať • vysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách
2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namieste • hovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedí • hodiť sa • priliehať • zapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadá • hrať • hovor.: štimovať • šikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje
3. p. pristať 2 4. p. úradovať
šikovať sa p. hodiť sa 1, priliehať 1
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
šikovne p. bystro 2, porov. aj šikovný
chytráčiť hovor. pejor. prefíkane, chytrácky konať • hovor. šikovníčiť: rád chytráčil; šikovníčil, ako mohol, ale nič nepomohlo
šikovníčiť p. chytráčiť
prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný
šikovnícky p. prešibaný
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
šikovník 1. p. prefíkanec 2. p. sprostredkovateľ
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
šikovnosť p. umenie 2
umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umenia • hovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštu • zastar. umelectvo (Hviezdoslav) • kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)
2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umenie • zručnosť: remeselnícka zručnosť • obratnosť: obratnosť futbalového brankára • majstrovstvo: rečnícke majstrovstvo • bravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúra • hovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiak • vynachádzavý • vynaliezavý • invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie • dômyselný: dômyselná konštrukcia • ostrovtipný • kniž. ostroumný • menej časté: bystrohlavý • bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu • inteligentný • duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor • chytrý • vtipný • šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava • expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie • hovor. nápaditý
p. aj bystrý
nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámka • bystrý • obratný • šikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľ • vynachádzavý • vynaliezavý • hovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveď • rýchly • kniž. promptný: rýchla, promptná obsluha • pružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie
pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet • odb. mobilný • prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantný • prevozný • pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav • lingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilný • nestály • odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí
2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratný • šikovný • vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch • svižný • svižký: svižný, svižký tanečník • hybký • expr. šibký: hybké, šibké nohy • čulý • živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti • neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček • zastar. hýbavý
schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž
súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenie • schopný • dobrý: schopný, dobrý žiak • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácu • rúči • hovor.: šikovný • akurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevesta • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • životaschopný • zdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborník • hovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat
2. p. pekný 1
svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohyby • nár.: švižný • švižký (Hviezdoslav, Jégé) • čulý • živý: čulé, živé dieťa; živý tanec • pohyblivý • vrtký • obratný • šikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastka • pružný • ohybný • hybký • strunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postava • zastar.: strunovatý • strunovitý • zried.: strunatý • strunastý (Hurban, Štúr) • expr. šibký • nár. strungastý: šibký, strungastý mládenec • krepký • rezký: krepké, rezké kroky • svieži • rýchly • dynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahký • plynulý • kniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešenie • dômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadenie • bystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiak • duchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámka • hovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťah • poet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)
2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovný • veselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienky • humorný: vznikla humorná situácia • iskrivý: iskrivé ovzdušie
p. aj veselý 2
zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratný • šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník • súci • rúči • expr. kaľavný • hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina • schopný • umný: schopné, umné ruky elektrikára • zastar. oberučný: oberučný učeň • zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik • rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
cukríkový p. ružový
ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružový • svetloružový • slaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipka • lososovoružový • lososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostým • staroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľa • cukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružový • tuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúž • expr.: ružovkavý • ružovastý • ružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik
porov. aj červený
čákov p. čiapka
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberaný • jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť • lahodný • lahôdkový • delikatesný • pochúťkový • dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda • prvotriedny • kvalitný • akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny
p. aj jemný 2, 6
2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3
jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)
2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1
lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka • pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndza • jemný • vyberaný • delikátny • delikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedlá • dezertný (o víne): dezertné vína • dobrý • kvalitný • prvotriedny • hovor.: fajný • fajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty
pochúťkový p. lahôdkový, delikátny 1
maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia
špičkový p. maximálny, vynikajúci 1, dobrý 2, 3
vrcholový smerujúci k najvyšším výkonom • špičkový: vrcholový, špičkový šport
vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský
p. aj vyberaný 2, vzorný
2. p. významný 2
dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom meste • pominuteľný • kniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný život • chvíľkový • krátky • prchavý • kniž.: podenkový • efemérny • zried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna sláva • provizórny • improvizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanie • nestály (op. stály) • sezónny • brigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnanie • práv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda
chvíľkový 1. p. krátky 1, dočasný, nestály 2 2. p. nestály 1, náladový 1
krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavice • nedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľa • malý: malá prestávka • hovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť mini • krátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzine • prikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmyslenie • dohľadný: splní sa to v dohľadnom čase • chvíľkový • momentálny • momentný • zastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienka • letmý • poet. plachý: bol to len letmý, plachý sen • pren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohy • jadrný (krátky a výstižný): jadrná reč • lakonický • úsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vety • stručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľad • expr. zastar. obkratný • expr.: kratučký • kratušký • kratunký • kratulinký (veľmi krátky)
2. p. slabý 2, zlý 2
letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmev • chvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojem • rýchly • krátky • náhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľad • poet. plachý: plachý sen
2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitný • povrchný • nedôsledný • hrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánu • nevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvo • mimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkou • expr.: jemný • plachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)
náladový 1. ktorý podlieha náladám a rýchlym zmenám nálad; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnaný): dievčence bývajú náladové; jej konanie je zväčša náladové • vrtkavý • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým náladám, chúťkam): neznášam vrtkavé, vrtošivé ženy; máš vrtošivé, rozmarné správanie • nestály • premenlivý • chvíľkový • pren. expr. aprílový (bez stálosti v nálade, v rozhodnutiach a pod.; op. stály): náladový, nestály politik; náladové, premenlivé rozhodnutia; chvíľkový, aprílový človek
2. ktorý pôsobí na náladu, vyvoláva istú náladu: náladová hudba • intímny • dôverný (vyvolávajúci uvoľnenú náladu, pocit súkromia): náladové, intímne osvetlenie; náladové, dôverné tóny hudby
nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý
2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý
okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhly • rýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrť • momentálny • chvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgu • bezprostredný • pohotový • kniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveď • bleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)
pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný) • nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnosti • dočasný (op. trvalý) • kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná sláva • prechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábrany • chvíľkový • kniž.: podenkový • efemérny • prchavý • zried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitok • expr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniaze • pozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život
dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa
2. p. absolútny, úplný 2
ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo
2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)
3. p. idealistický 1
názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu • inštrukčný • inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania • obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad • prístupný • zreteľný • presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu • ukážkový • vzorový • živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu • ilustračný • ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie • demonštračný: demonštračný sprievod prednášky • odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
ukážkový p. vzorový, vzorný, dokonalý 1; typický
vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia
vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípad • príkladný: príkladné potrestanie • ukážkový: ukážkový výtlačok • reprezentatívny • klasický • kabinetný
drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratko • nepatrný • expr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnká • miniatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmery • filigránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých knihách • perličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový steh • útly • subtílny • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postava • liliputánsky (i pren.) • expr. trpasličí • pren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štát • mikroskopický • expr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchy • pren.: myší • myšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbky • drobčivý (o kroku) • expr.: drobnučký • drobnulinký • drobulinký • drobunký • drobušký • drobučký • drobnuľký • drobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatený • krpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté
p. aj malý 1
2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný
perličkový p. drobný 1
formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajší • vonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efekty • zdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosť • konvenčný • konvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpis • oficiálny • trocha pejor. oficiózny • neosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatie • odmeraný • chladný • strohý: odmeraný, chladný, strohý tón reči • nekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)
2. p. vonkajší
manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radosti • zjavný • neskrývaný • otvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasu • nápadný • vytŕčavý • vonkajškový • zastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázy • proklamačný • proklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika
vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv • externý (op. interný): externé štúdium • zastar. zovňajší: zovňajšia krása • zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz) • vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu • formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti • objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet • odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus • lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický
vonkajškový p. vonkajší
fraškovitý, fraškový p. smiešny 1, tragikomický
hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavý • brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči • zlatohnedý • bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba • bledohnedý • svetlohnedý • plavý • svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechový • orechovohnedý • orieškový • orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby • béžový • hovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter • neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa • gaštanový • gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaový • kakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakový • tabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládový • čokoládovohnedý • kávový • kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricový • škoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavý • hrdzavohnedý • červenohnedý • tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pleti • sivohnedý • šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda • tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastý • brnastý • expr. hnedučký • hnedastý • hnedavý • hnedkavý • hnedkastý • nahnedastý (trocha hnedý)
orieškový p. hnedý
hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod
2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod
p. aj krajný
krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémny • extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky • prehnaný • prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť • hraničný • medzný • medzníkový • zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia • prahový: prahový bod
2. p. maximálny
medzníkový p. hraničný 2, krajný 1
hráškový p. zelený
zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký
jednolôžkový majúci jedno lôžko • jednoposteľový: jednolôžková, jednoposteľová nemocničná izba
krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)
3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
kockovaný ktorý má vzorku s kockami, štvorčekmi • kockový • zried. kockavý: kockovaný, kockový, kockavý šál; kockavá mantila (Timrava) • károvaný: kárované pánske sako • pepitový • hovor. neskl. pepita (majúci vzorku s drobnými kockami al. kosoštvorcami): pepitový dámsky kostým, pepita šaty • štvorčekovaný • štvorčekový: kresliť na štvorčekovaný, štvorčekový papier • hovor. zastaráv.: tabličkovaný • tabličkavý • tabličkový (F. Kráľ)
kosákovitý, kosákový p. polmesiacovitý
kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu
kováčňa p. vyhňa
vyhňa ohnisko na rozžeravovanie kovov pri kováčskych prácach; dielňa s týmto ohniskom: kováčska vyhňa; obecná vyhňa • nár. šmikňa • kováčňa (dielňa, v ktorej sa obrábajú kovové predmety kovaním)
kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda
značkový p. kvalitný
lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblek • hovor. expr.: grošový • šestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletky • zlacnený • partiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarom • bazárový • jarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látky • nízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu
2. p. bezcenný, prázdny 2
lôžkový p. spací
spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch) • ležadlový (s ležadlami) • lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé
niekoľkoposchodový ktorý má niekoľko poschodí, t. j. podlaží nad prízemím (op. jednoposchodový) • dakoľkoposchodový • viacposchodový: niekoľkoposchodový, viacposchodový dom • výškový (ktorý má veľa poschodí; op. prízemný, nízky): výšková budova televízie
p. aj niekoľkopodlažný
viacpodlažný ktorý má viacej podlaží (op. jednopodlažný) • niekoľkopodlažný: viacpodlažný, niekoľkopodlažný byt • viacposchodový • niekoľkoposchodový (ktorý má viacej poschodí, t. j. podlaží nad prízemím; op. jednoposchodový): viacposchodová, niekoľkoposchodová budova • zastar.: viacetážový • niekoľkoetážový; výškový (ktorý má veľa poschodí; op. prízemný, nízky): výškový dom
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele
oblúčikovitý, oblúčikový, oblúčkovitý, oblúčkový p. oblúkový
oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba • oblúčikový • oblúčkový • oblúčikovitý • oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď • klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala • klenbový • zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána
okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova
2. p. tučný 1 3. p. približný
polkruhovitý ktorý má tvar polkruhu al. oblúka • polkruhový • poloblúkový: polkruhovité, polkruhové javisko; polkruhový pôdorys • oblúkový • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba
polmesiacovitý majúci podobu, tvar polmesiaca • kosákovitý: polmesiacovitý, kosákovitý tvar, okraj • polmesiacový • kosákový: polmesiacový, kosákový prívesok • polmesiačikovitý • polmesiačkovitý: polmesiač(i)kovité formičky na pečivo
práškový majúci štruktúru prášku, veľmi jemne zomletý • hovor. mletý: práškový, mletý cukor
riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý) • zriedený • riedený • rozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztok • hovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované víno • vodnatý • vodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievku • pren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čaj • slabý: slabá omáčka, polievka • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasy • prerednutý • preriedený • porednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zuby • medzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porast • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
3. p. zriedkavý
slncový rozpráv. ktorý pripomína slnko, plný žiaru, jasu • ligotavý • rozpráv.: slniečkový • slnkový: slncový kôň; slncové, ligotavé, slniečkové šaty; slncové, slnkové miesto
slniečkový p. slncový
smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komický • žartovný • zábavný • hovor. špásovný: žartovný, zábavný program • humorný • vtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scéna • groteskný • bizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkou • burleskný • tragikomický • fraškový • fraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dej • karikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjav • expr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmi • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotný • expr. smiešnučký (veľmi smiešny)
2. p. malý 1, bezvýznamný
tragikomický smiešny a vážny, smutný zároveň • fraškový • fraškovitý: tragikomický, fraškový charakter osláv; tragikomická, fraškovitá udalosť
p. aj smiešny 1
sviečková p. sviečkovica
sviečkovica najjemnejšia časť hovädzieho mäsa pod chrbtom; pečienka pripravená z tohto al. podobného mäsa • hovor. sviečková: sviečkovica, sviečková na smotane
tabličkovaný, tabličkový p. kockovaný
trojuholníkovitý majúci tvar trojuholníka, pripomínajúci trojuholník • trojuholníkový: trojuholníkovité, trojuholníkové vzory • deltovitý (majúci tvar delty): deltovité ústie rieky • trianglový
trojuholníkový p. trojuholníkovitý
uzlíkatý, uzlíkový p. uzlovitý 1
uzlovitý 1. majúci uzly, hrče; podobný uzlom, hľuzám • uzlovatý • hrčavý: uzlovité, uzlovaté, hrčavé drevo • hrčovitý • hľuzovitý • hľuzavý: hrčovité, hľuzovité plody • nár.: sukovitý • sukovatý: sukovitá palica • uzlíkový • uzlíkatý • hrčkavý • hrčkovitý • zried. hrčnatý: sukovitá, uzlíkatá, hrčkatá priadza • expr.: gučavý • gundžavý • gundžovitý: gundžavé ruky, gučavé klky
2. p. žilnatý
vajcový vzťahujúci sa na vajce • vaječný: vajcová, vaječná škrupina • vajíčkový: vajíčkový žĺtok
vajíčkový p. vajcový
valcovitý majúci podobu valca • valcový: valcovité, valcové teleso; valcovitý kmeň, strom • váľkovitý • váľkový • valčekovitý • valčekový (majúci podobu váľka, valčeka): váľkovité telá červov, váľkové lebky, valčekovitý tvar
váľkovitý, váľkový p. valcovitý
veľkovýroba výroba vo veľkom (op. malovýroba): priemyselná veľkovýroba • veľkoprodukcia: veľkoprodukcia mäsa
veľkovýrobca výrobca vo veľkom (op. malovýrobca): veľkovýrobca zbraní • veľkoproducent: veľkoproducent obuvi • zried. veľkovyrábateľ (Karvaš)