Synonymá slova "šalovať" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
debniť obkladať niečo doskami, robiť debnenie • stav. slang. šalovať: debnili, šalovali už druhé poschodie
šalovať p. debniť
obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
zažalovať p. oznámiť 3
požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodine • posťažovať sa • posťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotu • poťažkať si • zaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočuje • vyžalovať sa • vyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bije • zavzdychať si • zanariekať si • expr.: zabedákať si • zažehrať • zahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať
vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom
prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá
vyžalovať p. prezradiť
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
žalovať sa p. sťažovať sa
zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovať • olatovať • olatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovali • zadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskami • slang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcť • zabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchod • zabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dvere • zaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón
zašalovať p. zadebniť
žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti • žalujúci: žalujúci žiak • obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom • obžalobný • obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis • kniž.: inkriminačný • rekriminačný
2. p. žalostný 1
žalovačný p. žalobný 1