Synonymá slova "śk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3402 výsledkov (29 strán)
-
lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušle • ulita: ulita s prekrásnym prírodným vzorom • škľabka • korýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtka • zastar. škebľa
lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť
lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat • lyska: lysina, lyska na hlave koňa • škvrna • hovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku
2. p. plešina
majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebrík • hovor. porábať: Čože to porábaš? • expr. kutiť: kutí okolo domu • zastar. kremesliť: kremeslí čosi v šope • skladať • zostavovať • montovať (z častí do celku): skladá, montuje police
2. p. napomínať
malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telo • zoslabnutý • chabý • mdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasom • slabý • matný • nevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkon • unavený • vysilený • zmorený • hovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľ • skľúčený • sklesnutý • skormútený • kniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadom • expr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepca • expr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý
p. aj pomalý
2. p. omamný 1
malicherný 1. pripisujúci príliš veľký význam nepodstatným veciam, maličkostiam; svedčiaci o preceňovaní maličkostí (op. veľkorysý): malicherný človek sa nevie povzniesť nad neúspech; malicherný postup úradníka • úzkoprsý (pozerajúci sa na veci z úzkeho hľadiska): mať úzkoprsý postoj k správaniu sa mládeže • úzkostlivý • prepiaty • pedantný • menej časté pedantský • pejor.: punktičkársky • puntičkársky (úzkostlivo presný, lipnúci na maličkostiach): úzkostlivý, prepiaty byrokrat; pedantný, pedantský, puntičkársky prístup učiteľa k žiakom • škrupulózny • škrupulantský (úzkostlivo lipnúci na nepodstatných maličkostiach): mať malicherný, škrupulózny, škrupulantský vzťah k predpisom • kniž. žabomyší (o malichernom spore): žabomyšie naťahovačky • expr.: troškársky • trochársky
2. p. bezvýznamný
málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal
3. p. zriedkavo
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo
2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá
malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký
2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!
p. aj nedospelý
3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný
maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kukla • zastar. larva • kniž. škraboška
2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškary • zastar. maškaráda
3. posmrtná sadrová snímka • odliatok
4. p. potvora
maturita záverečná skúška na strednej škole • matúra: zložiť maturitu, matúru • kniž. skúška dospelosti
mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať
medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škára • štrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlami • tech. vôľa
2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: okno • diera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach
3. p. odstup 1
melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivý • ťažkomyseľný • kniž. trudnomyseľný • poet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha • clivý • smutný • trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne • nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť • kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove • skľúčený • depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta • kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni
meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný
2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy
minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim • skorší • predchádzajúci • predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí • niekdajší • dakedajší • voľakedajší • hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ • dávny • zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia • starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti • starodávny • starobylý • zabudnutý • zapadnutý • kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou • kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný • posledný • včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády • hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu • kniž. pominulý
minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom
2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde
motocykel jednostopové motorové vozidlo • hovor. motorka: voziť sa na motocykli, na motorke • skúter (motocykel s malými kolesami a s karosériou)
mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami
2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa
mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromu • mrmrať • mumrať • mručať • bručať: mumranie mora
2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblať • bľabotať • hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nos • bručať • mručať: bručí, mručí pri robote • expr.: pomrmlávať (si) • pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlával • expr.: mumlať • mumrať • mrmrať • mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomí • expr.: dudrať • dudlať • dudať • drmoliť • šomrať • škamrať: dudre, šomre popod fúzy • expr.: šemotiť • šemoniť • šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstvá • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnal • expr.: mrnčať • mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničku • expr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hre • nár. žundrať
3. p. hundrať 1, 2
mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať
mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)
náčrtok kresba v základných črtách • náčrt • nákres: náčrtok, náčrt, nákres plánu, mapy • skica • hovor. škica: skica, škica krajiny • schéma: zhotoviť schému budovy
nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný
p. aj pekný 1, krásny 1
2. p. výborný
nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnutec • zapálenec • oduševnenec • kniž. zanietenec (Figuli) • horlivec: národný horlivec • zastaráv. horliteľ • kniž. entuziast • zastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín) • fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatik • idealista • fanúšik • expr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšik • expr. zúrivec
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu
2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil
2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať
náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie • menej časté: náčrtovitý • náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie • skratkovitý • obrysovitý • rámcovitý • rámcový • heslovitý • stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod
p. aj neúplný
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
nedôverčivec nedôverčivý človek • zried. nedôverivec (Alexy) • pochybovač • pochybovačník (kto pochybuje): presvedčiť pochybovačov, pochybovačníkov • kniž. skeptik
nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverou • zried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovi • neveriacky • neveriaco • kniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriaco • pochybovačne • zried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalo • podozrievavo • upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcich • maloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosť • nár.: neveriacne • neveriacno
nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón • neveriaci • maloverný • kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť • podozrievavý • upodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky
nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý
p. aj zlý
2. p. necudný
nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk
p. aj stály
nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok • zlý • pejor.: hnusný • odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné
2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný • nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti • trápny • mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru • nevkusný • negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty • nesympatický • antipatický • pejor.: odporný • hnusný • protivný • príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach • mrzký • škaredý • ošklivý • pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen • neslušný • hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty
nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temný • tmavý • špinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľný • rozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvuky • nevýrazný • mdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevom • rozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazané • zrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasom • zamračený • zatiahnutý (o oblohe)
2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakoch • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavy • nevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postoj • nezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výklad • difúzny • rozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvuky • nejednoznačný • vágny • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význam • popletený • pomotaný • zmotaný • prekrútený • hovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenie • neujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnosti • nevyjasnený • nevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia
nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosť • kniž.: amorálnosť • amoralizmus • imorálnosť • imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností • kniž. nemrav (Dobšinský) • neslušnosť • hanebnosť • nehanebnosť • neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania • hriešnosť • pejor.: bezbožnosť • bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí • skazenosť • spustnutosť • pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti • zvrátenosť • perverznosť • perverzita • pejor.: zvrhlosť • zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou • chlipnosť • kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu • pejor.: oplzlosť • obscénnosť • obscenita: obscénnosť filmového záberu • necudnosť • kniž. neresť • predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špina • špinavosť • prasacina • hrub.: sviňacina • svinstvo
nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálny • amorálny • neetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutok • necudný • kniž. nerestný • cudzoložný • predajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanie • ľahký (o žene) • neslušný • nehanebný • neprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný život • hriešny • pejor.: bezbožný • bohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčený • zastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté reči • pokazený • skazený • spustnutý • kniž. padlý • pren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opilec • zvrátený • perverzný • pejor.: zvrhlý • zhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladík • chlipný • kniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžby • pejor.: oplzlý • obscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme
p. aj skazený 3
neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu • nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocník • cenný • drahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné rady • významný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielo • vzácny • expr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarený • neúspešný • bezúspešný • zastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plány • skazený • pokazený • chybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výrobok • nedobrý • nekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízor • hovor. expr.: sfušovaný • zbabraný • dobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šaty • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový stroj • nanič • expr.: nafigu, pís. i na figu • hrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič auto • nevychovaný • zastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný syn • expr.: nemožný • neforemný • hovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah
p. aj zlý, naničhodný
nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutý • ochabnutý • expr.: zvädnutý • uvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári) • neohybný • meravý • pren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečník • expr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly
2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižný • neobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľ • pejor.: ťarbavý • nemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podniku • ťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklama • skostnatený • meravý • kniž.: strnulý • ustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie
neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery
nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočný • kniž. ireálny • fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete • nehmotný • nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy • nesprávny • chybný • falošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje • utopický • ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet • neuskutočniteľný • donkichotský • donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány • absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky • skresľujúci • skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu
nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj
2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén
p. aj kľukatý
3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo
neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie • nevychovaný • kniž. nespôsobný • netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie • nezdvorilý • neúctivý • negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď • hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby • nemravný • neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča • neprístojný • nemiestny • kniž. impertinentný • zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty • uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky • necudný • lascívny • pejor.: obscénny • oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy • dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky • hrubý • drsný • vulgárny • ordinárny • expr.: klzký • šmykľavý • mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová • hovor.: mrzký • škaredý • ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy! • surový • expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky • pren. pejor.: svinský • sviniarsky
nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybný • nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie • mylný • pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok • pochybený • pokrivený • prevrátený • skreslený • nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory • neadekvátny • nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu • nevýstižný • nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis • nenáležitý • neprimeraný • nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová • nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť • klamný • klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem • falošný • bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie • zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok
nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným
2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie
nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný
2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný
3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný
neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný) • neupravený • nepekný • nevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budova • kostrbatý • neuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmo • škaredý • mrzký • ošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada
neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskum • nevydarený • nepodarený • zastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierok • bezvýsledný • márny • zbytočný • daromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný boj • hovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník
neuspokojený ktorému sa nesplnili želania, túžby, očakávania; ktorému nevyhoveli v jeho požiadavkách, potrebách (op. uspokojený) • kniž. neukojený (čo sa týka fyzických al. psychických potrieb): neukojená vášeň; neuspokojená, neukojená túžba po moci • nenasýtený (čo sa týka požadovaného množstva): nenasýtený trh, záujem • rozčarovaný • rozladený • sklamaný (pri nesplnenom očakávaní): rozčarovaný, sklamaný zákazník; rozladené, rozčarované obecenstvo
neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný) • nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbeh • neslýchaný • nepredstaviteľný • nevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnosti • výnimočný • mimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnosti • prekvapujúci • kniž. prekvapivý • zarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosť • obrovský • expr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská suma • vynikajúci • skvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok
p. aj veľký
nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
neznášanlivosť vlastnosť toho, kto sa nevie zhodnúť s niekým (op. znášanlivosť): neznášanlivosť je príčinou zla • hádavosť (vlastnosť toho, kto sa rád háda) • hašterivosť (vlastnosť toho, kto sa rád al. často hašterí) • škriepnosť • škriepivosť • škrieplivosť (vlastnosť toho, kto sa rád škriepi): bola známa svojou škriepnosťou, škriep(l)ivosťou • kniž.: intolerancia • intolerantnosť • netolerantnosť (op. tolerancia, tolerantnosť): náboženská intolerancia, intolerantnosť • kniž. svárlivosť
neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý
ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
nosník nosná časť konštrukcie • traverza (oceľový nosník) • odb. skruž (kruhovitý nosník) • konzola (nosník s funkciou podstavca upevnený obyč. v stene): konzola umývadla
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)
obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdro • hovor. futrál • zastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálu • fascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsula • hovor. kapsľa (obal na liek) • vrecko • vrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľa • škatuľka • schránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatule • zried. zábal (Figuli)
obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu
2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám
obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogami • zastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mesta • subšt. biznismen • priekupník • hovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)
oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závisti • skriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba) • obelieť: od hrôzy celý obelel • vyblednúť • vyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledli • zosivieť • osivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivel • nár. vyplavieť (Kukučín)
oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba • oblúčikový • oblúčkový • oblúčikovitý • oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď • klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala • klenbový • zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána
obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahý • holý • odhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromu • vyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťa • polonahý: polonahé modelky • nepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty) • nezarastený • lysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec
2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývaný • netajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášne • skutočný • pravý • holý • naozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny
obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť • otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce • expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči • poobracať • pootáčať (postupne) • pootočiť • poobrátiť (čiastočne)
2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil • zvrtnúť • skrútiť • skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné
3. priviesť k istej zmene • zmeniť • premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie • zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet • expr.: preinačiť • preonačiť: nik ho nepreinačí
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
obrazec plošné schematické znázornenie niečoho • schéma: obrazec, schéma kryštálu • náčrt • náčrtok • nákres • skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu • vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce • kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby • figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne