Synonymá slova "śk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3402 výsledkov (29 strán)
-
hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)
2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)
hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundraný • reptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starec • expr.: šomravý • dudravý • frflavý • nár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlas • expr.: škamravý • škemravý • mrmlavý • arch. zried. žehravý
2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavý • bručivý • dudlavý • dudravý • nár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé husle • nezrozumiteľný: nezrozumiteľná reč • expr.: šomravý • mrmlavý • mumlavý • mumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvuky • expr.: šamotivý • šemotivý • šemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavý • huhlavý • fufnavý • chuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)
husle sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: hrať na husliach • expr. stradivárky (husle s veľmi kvalitným zvukom) • zastar. škripky (Vajanský)
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci
2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh
chorý1 1. postihnutý chorobou (op. zdravý) • nezdravý • kniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocný • práceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopný • invalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládež • indisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevák • hovor.: prechoretý • prechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý) • hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá
2. p. choromyseľný 3. p. chorobný 2
chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase) • chripľavý • zachrípnutý • chrchlavý • chrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvuk • chraptivý • chrčivý • zried. chrčavý: chraptivé, chrčivé dýchanie • drapľavý • drsný: drapľavý, drsný hlas, smiech • expr.: škrabľavý (o hlase) • chrochtavý
p. aj drsný 3, zastretý 1
chrčať vydávať chrapľavý zvuk • chrapotať: chrčí, chrapoce od bolesti • chrapčať • chrapšťať • škvrčať: rádio chrapčí, škvrčí • expr. škrčať: z pokazeného aparátu škrčal hlas
p. aj chripieť
chrček 1. poľný hlodavec podobný myši • škrečok
2. p. krpáň
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená noha • defektný: defektný chrup • nepodarkový • kazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látka • poruchový (ktorý máva poruchy): poruchový stroj • nefunkčný: nefunkčné zariadenie • nekvalitný • zlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výrobok • nespis.: vadný • závadný
2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postup • falošný (o tóne) • nenáležitý • nekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosť • mylný • pomýlený • zmýlený: mylné, pomýlené názory • nepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údaje • pochybený: pochybené závery • bludný: bludné teórie • skreslený • pokrivený • poprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané fakty • zlý • nepresný: zlý, nepresný výsledok
ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo
2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)
3. p. idealistický 1
inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny práce • dozorca (kto dozerá): väzenský dozorca • kontrolór (kto kontroluje): technický kontrolór • zastar. škôldozorca (školský inšpektor)
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný
2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož
3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený
4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad
5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1
jav čo možno zmyslami pozorovať • úkaz • zjav: prírodný jav, úkaz, zjav • kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén • skutočnosť • fakt • realita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia • zastar. zjavisko (Sládkovič)
jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad
p. aj pohodlný 2
2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)
2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1
kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazero • múlistý (obsahujúci múľ) • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v rieke • nepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutina • špinavý • nečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)
2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútny • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholu • zahmlený • zastretý: od plaču zahmlený, zastretý zrak • nejasný: nejasný pohľad
3. p. hmlistý 1, daždivý
kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch
2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina
3. p. usadenina
kamenie drobnejšie kamene • kamenčie • skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste
p. aj štrk1
kamenitý, kamenistý obsahujúci kamenie, skaly • skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cesta • štrkovitý: štrkovitá pláž
kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudba • hovor. muzika: muzika spustila pochod • hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda • skupina: folková skupina • orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester
karpavý ktorý má karpiny; zalepený karpinami • hovor. škamravý: karpavé mláďa; mať karpavé, škamravé oči
karpina očný maz usadený v kútikoch očí: vytrieť si z oka karpinu • hovor. škamra
kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býka • miškovať • zried. klieštiť (domáce zvieratá) • škopiť (barana) • kapúnovať (kohúta) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)
kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar
2. porov. vykašlať sa
kladka koleso voľne sa otáčajúce okolo osi používané ako jednoduchý stroj: otočná kladka • hovor. škripec
klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)
klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta • zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň
klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke
2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda
klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)
2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol
3. p. upadnúť 1
kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru
2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici
klopiť obracať smerom dole • kloniť • skláňať • nakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove) • sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnák • vešať (o hlave): smutne vešia hlavu
kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačke • skĺzať (sa) • skĺzavať (sa) • zošmykovať sa • zošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krku • viezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahom • voziť sa: vozí sa po zadku • pošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie
kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy
2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu
kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazd • tímový • skupinový: tímová, skupinová práca • spoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hry • všeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas
kompletizovať urobiť kompletným, urobiť z niečoho celok • skompletizovať • doplniť: (s)kompletizovať, doplniť obedovú súpravu
komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónie • tvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickú • zostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikov • kniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere
kondenzovať 1. zvýšiť hustotu • zhustiť: kondenzované mlieko • koncentrovať • zahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu
2. urobiť kvapalným • skvapalniť
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)
kontaminovať 1. lingv. al. lit. spojiť dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov • skrížiť • zmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov
2. p. infikovať
konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientácia • pravicový • pravičiarsky • pravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia
2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičný • tradicionalistický • nemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postoj • zastaraný • staromódny • obyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičia • meravý • nepružný • nedvižný • stŕpnutý • kniž.: ustrnutý • strnulý • skostnatený • expr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredím • nepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočnícky • reakčný • reakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy
kopať 1. motykou al. iným nástrojom obracať pôdu a tak ju spracúvať • rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradu • kypriť • skyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekov • ryť: stále ryje v záhrade • okopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu
2. p. hĺbiť 3. p. dobývať 4. p. kaziť 1
korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť • trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofej • úlovok (ulovené zviera) • lov • kniž. lup (Jégé) • pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť
kostra 1. súbor všetkých kostí v tele stavovcov tvoriaci základ telesnej stavby • skelet: ľudská, zvieracia kostra; ľudský, zvierací skelet
2. p. konštrukcia 3. p. osnova
kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavý • prikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé kroky • nenápadný • nepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmi • tajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadom • skrývaný • utajovaný • zastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom • vršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková) • expr. oval (veľký krajec) • nár. falat • smida • smidka • expr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať
krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hlásky • zmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémie • zostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje
krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky • expr.: nakratučko • nakratulinko • nakratunko • nakratuško: nakratučko ušitá sukňa • prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky
2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol • tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou • chvíľu • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu • expr.: nakratučko • nakratunko • nakratulinko • nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku • nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení • prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu • fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok
3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátko • skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu • stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo • lakonicky • úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh • fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy • jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo • stroho • sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky
krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti
2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa
3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe
krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)
3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne
p. aj lomoz
kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa • hrbiť sa • nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje • skrúcať sa • krútiť sa • točiť sa • šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí • prehýbať sa • prehybovať sa • prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna • deformovať sa
krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz • nerovno • šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta • bokom • nabok: klobúk nosí bokom, nabok • pokrivene • pokriveno • skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme • expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku • nár. šúrom (Kukučín)
porov. aj krivý 1
2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom • nepravdivo • klamne • skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky • krivoprísažne
krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest
2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor
p. aj čaptavý
3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd
4. p. zlý 1, 3
kropiť pokrývať kvapkami • skrápať • krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem • polievať (z krhly): polieva kvety • vlhčiť • navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie • fŕkať • fŕskať • prskať • pokropovať • poprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku
krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holuby • prítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačka • skrotený • domestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá
2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • mierny • pokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadom • nevýbojný • tichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tiché • pren. ovčí
krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca
2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu
3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia
4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1
krvavý 1. ktorý je od krvi, krvou zmáčaný, znečistený, zaliaty • skrvavený • zakrvavený: mať krvavé, skrvavené ruky; zakrvavený odev, obväz
2. p. surový 2 3. p. červený
kučeravý vlnovito poprehýbaný, stočený do tvaru prstenca, špirály a pod. (obyč. o vlasoch; op. rovný); ktorý má také vlasy al. srsť (o človeku, zvierati): kučeravý chlapec, chorý strom s kučeravými listami • vlnitý • vlnistý • zvlnený • expr. kučerkavý (trochu, mierne kučeravý): dlhé vlnité, vlnisté, zvlnené vlasy; kučerkavá štica • expr.: brčkavý • vybrčkavený • vybrčkaný • kudlatý: brčkavé, kudlaté hlavy Afričanov • prstienkovitý • prstencovitý (iba o vlasoch, srsti a pod.) • poet. zried. kučerovlasý (Timrava) • skučeravený • nakučeravený (ktorý sa stal kučeravým): účes zo skučeravených, nakučeravených vlasov • nespráv.: kaderavý • kudrnatý
kučery 1. pramienky zvlnených vlasov: odhrnúť kučery z čela • expr. brčky: detské brčky • zried. skrutky (Kukučín) • nespráv. kadere
2. p. vlasy 1
kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človek • vycibrený • vybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýl • jemný • zošľachtený • uhladený • distingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanie • školený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasom • decentný: decentné pohyby, gestá • nevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejav • vzdelaný • vyspelý • kultúrny • fraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovni • inteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob
kurz 1. krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore: jazykové kurzy • školenie: odborné školenie • seminár (cvičenie dopĺňajúce prednášky): mať referát na seminári • zastar. náukobeh (učebný kurz): jednoročný náukobeh
2. p. smer 1, 2
kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok
2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1
kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)
2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha
kypriť robiť kyprejším, kyprým • skyprovať • prekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadku • šuchoriť • nadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zem • kopať (kypriť motykou) • rýľovať (kypriť rýľom)
kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citrón • trpkokyslý • trpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višne • nezrelý • nedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčka • skysnutý • skýšený • sadnutý (o mlieku) • kvasený • sudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapusta • kyslastý • kyslavý • kyselkavý • nakyslastý • nakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríky • trpkastý (trocha trpký)
2. p. nevľúdny 1
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)
2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý
lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušle • ulita: ulita s prekrásnym prírodným vzorom • škľabka • korýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtka • zastar. škebľa