Synonymá slova "ňečí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo

2. p. daromnica 1

nečin 1. p. špina 1, neporiadok 1 2. p. daromnica 1 3. p. naničhodnosť 1

neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je veľký neporiadok • nečin: má v byte nečin • expr. chliev • hovor. dopustenie • hovor. expr. babylon • hrub.: hajzeľ • svinstvo • subšt.: bordel • brajgel • herberg • svinčík

2. p. zmätok 2

špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak

apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosť • ľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiu • nevšímavosť • nezáujem: prejavovať nezáujem • otupenosť • letargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargie • útlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlme • pasivita • pasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosť • nečinnosť • trpnosť • kniž.: inaktivita • inaktívnosť • mŕtvota

nečinnosť p. apatia

nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívny • neaktívny • kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému • trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu • nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník • pejor. zápecnícky • kniž.: oblomovský • oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života • expr. ťapákovský • kniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)

pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívny • neiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístup • nečinný • trpný • kniž.: nedvižný • oblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postoj • nebojovný • nevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovský • pejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duch • apatický • letargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

2. p. stratový

nečistosť p. nečistota 1

nečistota 1. vlastnosť niečoho nečistého • nečistosť: nečistota, nečistosť pleti; nečistosť, nečistota tónu

2. p. špina 1

kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazero • múlistý (obsahujúci múľ) • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v rieke • nepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutina • špinavý • nečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútny • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholu • zahmlený • zastretý: od plaču zahmlený, zastretý zrak • nejasný: nejasný pohľad

3. p. hmlistý 1, daždivý

nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleť • zakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu) • falošný • nepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny

2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestný • zlý • expr.: čierny • špinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomie • nestatočný • nepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmysly • pochybný • ničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťou • hriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo

3. p. špinavý 1

podozrivý 1. vzbudzujúci podozrenie: podozrivý človek, podozrivé spolky • pochybný: pochybné existencie; materiál pochybnej pravosti • pokútny • nečistý • kniž. nekalý (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): pokútny obchod; nečisté, nekalé zdroje príjmov • kniž. obskúrny (ktorý má zlú povesť): obskúrny podnik, obskúrna literatúra • nehodnoverný • nevierohodný • nedôveryhodný (ktorému nemožno veriť): nehodnoverné, nevierohodné údaje; nedôveryhodná osoba

2. p. čudný

pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie

postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)

2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

cynizmus pohŕdanie ľudskými morálnymi normami, nedostatok citlivosti: vrahov cynizmus • necitlivosť • necit • bezcitnosť: bezcitnosť diktátora

necit p. cynizmus

nečítaný ktorého počet je veľký, ale nie presne určený • nerátaný: vyplatil synovi pár nečítaných, nerátaných (zaúch)

p. aj nespočítateľný

nespočítateľný ktorý sa pre veľkú početnosť nedá presne spočítať • nespočetný • bezpočetný • nesčítateľný • kniž. nesčíselný • zried. nečítaný: nespočítateľné, nespočetné množstvo ľudí; nespočetné, nesčíselné, nesčítateľné zástupy • nevyčísliteľný • kniž. nepreberný (ktorý sa nedá presne vyjadriť číslami): nevyčísliteľné škody; nepreberné zásoby tovaru • obrovský (veľmi početný): nespočítateľné, obrovské masy

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý • nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekom • ukrutný • surový: je voči matke ukrutný, surový • kniž.: necitný • kamenný: necitné, kamenné srdce • necitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanie • tvrdý (op. mäkký) • drsný • hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojak • cynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdeným • chladnokrvný: chladnokrvný vrah • brutálny • pren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postup • neľudský • nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňom • bezohľadný • nešetrný • nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsob • neľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despota • tyranský • katanský • pren. expr.: gestapácky • hyení • zastar. hyenský

nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný) • nezbadaný • nepozorovaný • nespozorovaný • nestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvíli • nebadateľný • nezbadateľný • nepozorovateľný • nespozorovateľný • neviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmu • nepostrehnuteľný • kniž. nepostihnuteľný • poet. nevidný (Vajanský, Hviezdoslav) • zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá sila • nenápadný • nezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácie • neciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetra • nepatrný • nepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľa • pozvoľný • pomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena

p. aj malý

neciteľný 1. p. nebadaný 2. p. necitlivý 2, bezcitný

necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý film • odumretý • mŕtvy • znecitlivený • umŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele) • nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľný • expr. nečujný • kniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientom • chladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladný • bezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanie • tvrdý • drsný • krutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňami • ľahostajný • tupý • otupený • zastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným

cynik kto pohŕda morálnymi normami, človek bez citu • bezcitník • necitlivec: dušou je cynik, necitlivec

necitlivec p. cynik

necitlivosť p. cynizmus

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy

netaktný ktorý nemá potrebný takt; svedčiaci o tom (op. taktný) • indiskrétny (porušujúci dôvernosť, mlčanlivosť): netaktná, indiskrétna osoba; indiskrétna otázka • nešetrný • necitlivý (op. šetrný, citlivý): nešetrný, necitlivý spôsob upozornenia • hrubý: netaktný, hrubý človek; netaktné, hrubé zaobchádzanie s niekým • surový • grobiansky • nevychovaný (vo veľkej miere bez taktu): surové, grobianske správanie; netaktné, nevychované obecenstvo

p. aj neslušný

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

necitný p. necitlivý 2, bezcitný

divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1

necivilizovaný p. primitívny 1, nevyspelý

nevyspelý ktorý nenadobudol fyzickú al. rozumovú vyspelosť; svedčiaci o tom (op. vyspelý) • nezrelý: duševne, fyzicky nevyspelý, nezrelý človek • nevyzretý • nedorastený • pren. expr. nedonosený (ešte nie dosť vyspelý): nevyzreté, nedorastené názory mladých • detinský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): detinský, infantilný čin • zaostalý (v duchovnom al. hospodárskom smere): chlapec je zaostalý; zaostalý spôsob života • necivilizovaný • nekultúrny • primitívny • obmedzený (bez súčasnej civilizačnej vyspelosti): necivilizované, nekultúrne oblasti sveta; nekultúrne obecenstvo; primitívne, obmedzené myslenie • neuvedomený • neuvedomelý (bez poznania vlastnej ceny, dôležitosti a pod.): byť občiansky neuvedomený • nevyvinutý • útly (bez fyzickej vyspelosti): nevyvinutá mládež; nevyvinuté, útle telo

p. aj nedospelý, mladý

primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene

2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý

abože p. alebo 1

alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1

aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robila • poet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ) • nech • expr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace • že: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žeby • poet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žeby • expr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal! • nech • expr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!

ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1

nechže 1. p. aby 1, 3 2. p. ak 1 3. p. že 4

že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

vraj odkazuje na situáciu al. na kontext a uvádza reprodukovanú výpoveď niekoho iného • údajne: vraj, údajne sa vrátil už včera • vraví sa, že • hovorí sa, že • vravia, že • hovoria, že: vraví sa, hovorí sa, vravia, že bude tuhá zima • že: Že sa už vrátil?

abyže p. aby 3

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

ľaďže p. aha 2

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

akže p. ak 1

akože 1. p. ako 1, 4 2. p. áno

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože

2. p. ako 2

žebože p. akoby 1

akýže p. koľký

koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2

ibaže 1. p. iba 1 2. p. ale 1

lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

aleže p. ale 2

čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz

2. p. ale 2

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

pravdaže 1. p. áno 2. p. pravda² 1, veru

isteže 1. p. isto 3 2. p. pravda² 1, veru, áno

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil • čo len • čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol • prinajmenej • prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť • minimálne • najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu • nár. balen

2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenej • prinajmenej • prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní • minimálne • hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

3. p. totiž

aspoňže p. aspoň 1

azdaže p. možno 2

možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra

báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň • verše: verše venované matke • pejor.: rýmovačka • veršovanka • veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky

baže p. veru

bečeľovať p. vážiť si