Synonymá slova "ľúba" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieť • chybovať • nedostávať sa • nemať • nedochodiť • nedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzín • nespis. postrádať

2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v škole • zameškávať • vymeškávať • vynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudby • absentovať

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami

2. p. viesť 2, šoférovať

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba

2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba

lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvá • cigánstvo • nepravda • nepravdivosť • výmysel • expr.: luhanina • cigánčina • hovor. bluf • kniž.: šaľba • mystifikácia • kniž. zried. oklam

ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenie • omámenie • ošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojenie • kniž.: šaľba • omam: sladká šaľba mladosti • poet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)

podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukom • podvodníctvo • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • expr. balamuta • hovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugom • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskok • trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné triky • nepoctivosť • pejor. šarlatánstvo • klamstvo • klam • lož • nepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravde • expr.: luhanina • šaľbiarstvo • šaľba • hovor.: cigánstvo • cigánčina

p. aj úskok, klam 2

šaľba 1. p. ošiaľ 2. p. lož, podvod

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)

2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti

kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa • hrbiť sa • nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje • skrúcať sa • krútiť sa • točiť sa • šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí • prehýbať sa • prehybovať sa • prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna • deformovať sa

ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetre • ohýbať sa • zohýbať sa • ohýnať sa • zohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klania • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstaveného • zastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2

krajinka obraz, maľba istého kraja • krajina: výstava krajiniek, krajín • krajinomaľba

kutiť expr. 1. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu • robiť • porábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula) • motať sa: motá sa okolo domu od rána

2. p. chystať

majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebrík • hovor. porábať: Čože to porábaš? • expr. kutiť: kutí okolo domu • zastar. kremesliť: kremeslí čosi v šope • skladať • zostavovať • montovať (z častí do celku): skladá, montuje police

2. p. napomínať

porábať p. robiť 1, 3

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

kviľba p. plač

plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia

liečba odstraňovanie choroby, neduhu • liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenie • terapia • odb. medikácia

maľba 1. výtvarná činnosť štetcom a farbami • maľovanie: technika maľby, maľovania • hovor. maľovačka: čas trávila maľovačkou

2. p. náter 1

maľovka vrstva farby na stene • maľba: na stene bola čerstvá maľovka, maľba • náter: latexový náter zaschol

náter 1. materiál na natieranie; jeho vrstva na predmetoch • maľba • maľovka: čerstvý náter; čerstvá maľba, maľovka • zried. náterivo • farba • farbivo (farbiaca látka): latexová farba, latexové farbivo • oriezka (farebný náter na ploche orezanej knihy): zlatá oriezka

2. p. vzhľad

obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora

modloslužba uctievanie modiel • modlárstvo • odb. idolatria

muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky

starosť¹ 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable

2. p. starostlivosť

súžba p. starosť¹ 1, trápenie

trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

narábať sa p. ukazovať sa 3

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážne • hovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborník • stavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarát • predstierať • pretvarovať sa • pretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretvárať • afektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)

ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

p. aj javiť sa 1

3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať

p. aj chváliť sa

navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavice • nasunúť • nasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si masku • nastoknúť • stoknúť • styknúť • naraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapku • postýkať • ponavliekať • ponastýkať • nastýkať • nár. postýbať • nastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienky • obliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňu • obuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

obrúbať p. obťať

obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbať • orúbať • obsekať • osekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohy • obkliesniť • okliesniť • les. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeň • poobtínať • poobsekávať • poosekávať (postupne, na viacerých miestach)

osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekať • zosekať: osekať sadru z nohy • obťať • obrúbať • orúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromu • okliesniť • obkliesniť • les. odvetviť (stromy) • poosekávať • poobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal

p. aj orezať

orúbať p. obťať

odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenu • hovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiť • subšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenu • nadpracovať • nadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)

poodrábať p. odpracovať

odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromu • odštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skál • poodtínať • poodsekávať (postupne): poodtínať konáre • zosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietky • odseknúť • odštiepiť • odťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt

ohýbač stroj na ohýbanie • ohýbačka • ohýbadlo

ohýbačka, ohýbadlo p. ohýbač

ohýbať, ohýnať porov. ohnúť

olejomaľba obraz namaľovaný olejovými farbami • hovor. olej: výstava olejomalieb, olejov

opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sa • pomlátiť sa • stĺcť sa • zmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátili • expr.: poklbčiť sa • posekať sa • poprať sa • sprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievča • poruť sa • poruvať sa • expr.: zruť sa • zruvať sa • porúbať sa • zrúbať sa • zosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov) • expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytí • fraz.: pustiť sa za pasy • pustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba

zrúbať sa p. opiť sa

paľba p. streľba

streľba vypúšťanie strely zo strelnej zbrane: streľba z revolvera; družstvo začalo streľbu • paľba (hromadná streľba): delostrelecká paľba • strelectvo (športová streľba na terč): pestovať jazdu na koni a strelectvo • pren. expr. hromobitie: hromobitie kanónov (Smrek)

päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke • nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú • štud. slang.: guľa • baňa

2. p. pätica¹

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

3. p. dojať 1

pohýbať p. pohnúť 1

poohýbať, poohýnať p. ohnúť

poprehýbať, poprehýnať, poprehybovať p. ohnúť

poprerábať p. prerobiť 1

prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal

porúbať p. zabiť 1

rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosť • preťať • pretnúť • preseknúť: preťal, presekol si ruku • rozštiepiť • rozštiepať • rozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na triesky • rozrúbať • prerúbať • porúbať • dorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytok • rozsekať • posekať • dosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na rieke • rozčesnúť • hovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil strom • hovor. expr.: roztranšírovať • roztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínať • popretínať • popresekávať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1

vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)

p. aj rozbiť 3

2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

postýbať, postýkať p. navliecť 1

pozahýbať, pozahýnať, pozahybovať p. zahnúť 1

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

služba 1. skutok v prospech niekoho, niečoho: neoceniteľná služba • úsluha (menšia služba z vďačnosti): preukázať niekomu úsluhu • posluha: odmena za posluhu

2. p. zamestnanie 1, práca 2

zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: hľadať si živobytie • práca • robota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z roboty • miesto: byť bez miesta • živnosť: krajčírska, stolárska živnosť • hovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • práca: išiel za svojou prácou • robota: rybačka je jeho najmilšia robota

prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho • preraziť: strela prebila, prerazila diery do múru • prestreliť • expr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavu • rozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblok • prebúrať • preboriť: prebúrať stenu, preboriť ľad • prerúbať • prekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinou • poprebíjať • poprerážať • porozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky

2. dať vyššiu kartu (v hre) • pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esom • slang. zabiť

prerúbať 1. p. presekať 1 2. p. vyrúbať 1, presekať 2

presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromov • popresekávať • popretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kosti • preseknúť • preťať • pretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz

2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbať • presvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť les • preriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromov • prestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríky • vyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník

vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu al. rúbaním utvoriť • vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinu • vyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peň • vysekať (sekaním): vysekať krovie • prerúbať • presekať (rúbaním utvoriť al. miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesek • prekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.) • povytínať • povyrúbavať • povysekávať (postupne, viac vecí)

2. p. vyslobodiť 2

vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu al. utvoriť niečo • vyrúbať • vysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinu • vyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý strom • zoťať • sťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hrušku • vyseknúť: vyseknúť starú haluz • prerúbať • presekať (rúbaním, ťatím utvoriť al. miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestu • povytínať • pozotínať • postínať • povysekávať (postupne)

2. p. vylepiť 2 3. p. zbiť 3

zriediť urobiť redším, riedkym • rozriediť: omáčku zriediť, rozriediť mliekom • preriediť (v počte): preriediť stromy, porast; preriedené, zriedené stádo • prestrihať • presekať • prerúbať • presvetliť (porast, konáre a pod.): prestrihať stromy; presekať, prerúbať, presvetliť horu

prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť sa • prebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miesto • pretisnúť sa • preryť sa • pren. expr.: prehryznúť sa • prehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkami • prepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúť • predrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čela • expr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mne • expr.: presekať sa • prerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnosti • prekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinou • preraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmyk • expr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážky • expr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápime • expr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

prerúbať sa p. prebiť sa

prehýbať sa, prehybovať sa, prehýnať sa p. kriviť sa, ohýbať sa 1