Synonymá slova "ďupa" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 21 výsledkov (1 strana)
-
brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležisko • ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská • diera • nora (podzemný brloh): líška je už v nore • pelech • kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti • skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa
2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdo • pelech • peleš • dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta
3. p. posteľ 4. p. obydlie
dúpä p. brloh 1, 2
tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa • vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci • hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete • hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom • expr.: natriasať sa • nadŕdať sa • hopsať • hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú • preberať • prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou • expr.: dubasiť • dupčiť • drboliť • dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia • nár.: dupancovať • dupajčiť (Kálal) • expr.: drepčiť • krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti • zastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať
dupancovať p. dupať 1
dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbe • vydupávať • vydupkávať • podupávať • podupkávať (chvíľami): podupával v čakárni • expr.: dupkať • dupčiť • cupkať • cupotať • capkať • lupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbe • expr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovať • dupsiť
2. p. šliapať 1
šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž
2. p. ísť 1
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
upaľovať p. bežať 1, ponáhľať sa 1
ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu • zobať • kľuvať • kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (jemne ďobať)
2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichať • bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme • expr.: ďubať • ďugať • expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom! • strkať • expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci
ťupať p. ďobať 2
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
šupa2 p. úder 1, výbuch 1, výstrel, strela 2
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuch • explózia: explózia míny • detonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômb • hovor. expr. šupa: To bola šupa!
2. náhly výskyt vo veľkom množstve • explózia: populačný výbuch, populačná explózia • publ. boom, pís. i búm
výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)
župa väčšia územná jednotka v (staršom) administratívnom zriadení • stolica • komitát (v Uhorsku)