Synonymá slova "čuvať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvaťhovor.: curgaťcurigaťcurukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofaťcofkať: kôň splašene curigá, cofkáexpr.: pätiťspätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitkyexpr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

    2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovaťupúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčeniarobiť ústupky


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

    2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

    3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    kľuť, kľuvať p. ďobať 1


    kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajcaďobať saďubať savyďobávať savyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajcapreďobávať sapreďubávať saexpr.: preďobkávať sapreďubkávať saprezobávaťprezobkávať sapren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

    2. p. klíčiť


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádaťštudovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človekarobiť výskum: robí výskum nedávnej histórierozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový faktodb. rekognoskovať: rekognoskovať terénodb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinuhovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

    2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezeraťštudovať: skúma, študuje, prezerá údajeobzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadleprehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situáciahovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajúpreverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosťzisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov


    uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

    2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


    zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si)mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiťusudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

    2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmyslepomýšľaťzastar. obmýšľaťchystať sastrojiť (sa)hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

    3. p. vymýšľať


    opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuťpopľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinuexpr. ochriakať: ochriakané, popľuvané stenyzried. spľuvaťpoopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)

    p. aj zneuctiť


    spľuvať p. opľuť


    opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveňohŕdaťzastar. povŕhaťkniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychomfraz. expr. ohŕňať nos/pery/gambyohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostenímfraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastiepren. expr.: pľuťpľuvaťkašlaťkašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť


    ožuť, ožuvať žutím, žuvaním poznačiť, znehodnotiť • ohrýzťexpr.: ocmúľaťocumľaťomogať: ožutá, ohryzená fajka; ocmúľaná, ocumľaná cigareta, vreckovka, ceruzka


    pľuť, pľuvať 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien) • odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zemvypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zubaexpr.: chriakaťchriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky

    2. p. opovrhovať


    poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom al. zahroteným predmetom • poďubaťpokľuvaťpokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromupopichať: vidličkou popichala mäsoexpr.: poďobkaťpoďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal


    pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúťohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť láskuzohrdnúťzohrdiťzhrdiťzhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievčazastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín)expr.: pľuvnúťnapľuťnapľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvnefraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gambyotrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nosodmietnuť


    pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäsopožuťpožuvaťrozžuťrozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuťexpr.: požviakaťrozžviakať: požviakaná kosťexpr.: pochrúmaťpochrúpaťschrúmaťschrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubamiexpr.: pochrumkaťschrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovcezried. zhrýzť

    2. zraniť zubami • uhryznúťpohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodejaexpr.: seknúťrafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť


    rozhrýzť hryzením rozdrobiť na kúsky • pohrýzť: rozhrýzť, pohrýzť oriešky, hriankyrozžuťrozžuvaťpožuťpožuvať (spracovať slinami): dobre požuť potravuprehryznúťprehrýzťrozhryznúť (jedným hryznutím): pes rozhryzol kosťexpr.: rozžviakaťpožviakať: rozžviakať tvrdú kôrkuexpr.: rozchrúmaťpochrúmaťpochrúpaťschrúmať (rozhrýzť niečo krehké): rozchrúmať jablko zdravými zubamiporozhrýzať (postupne, viac vecí)


    rozžuť, rozžuvať žutím rozdrviť • požuťpožuvať: rozžul potravu, požuval tvrdý chliebexpr.: rozžviakaťpožviakať


    popľuť, popľuvať p. opľuť, opľuvať


    povalcovať valcom postláčať a tým upraviť, zarovnať • zvalcovať: mechanizmy cestu povalcovali, zvalcovalipovaľkaťpovaľkovať: povaľk(ov)ať oziminyuvalcovaťuvaľkať: pôdu, strnisko treba uvalcovať, uvaľkať


    uvaľkať 1. vaľkaním, váľaním zhotoviť • uváľať: uvaľkala, uváľala z cesta koláč; deti uváľali z hliny pagáčevyvaľkať (vaľkaním spracovať): vyvaľkať cesto na rezance

    2. p. povalcovať


    požuť, požuvať p. pohrýzť 1, rozhrýzť, rozžuť


    prežuť, prežuvať 1. porov. prežúvať 2. p. prediskutovať


    vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť okovylúpiťvyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňavykľuvaťvykľuťvyďobaťvyďubaťvyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeňpovykáľaťpovypichovať (postupne, viac vecí)

    2. p. vyhnať 1


    vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látkyvylúpiťvylúpnuťvyrypnúťvyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňavykľuvaťvykľuťvyďobaťvyďubať (zobákom) • vypichaťvylúpaťpovypichovaťpovylupovaťpovykáľaťpovyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny

    2. p. zdôrazniť


    vykľuť, vykľuvať p. vyklať 1


    vykľuť sa, vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca • vyďobať savyďubať sapreďobať sapreďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca)prezobať saprezobnúť saexpr.: vyďobkať savyďubkať sapreďobkať sapreďubkať saprezobkať sapren. expr. vykuknúťzried. vyklať sa (o zube)

    p. aj uliahnuť sa

    2. p. ukázať sa 2


    žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačkuprežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúvaexpr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzťrozhrýzaťrozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvuexpr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

    p. aj jesť


Pozri výraz ČUVAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: it, ztx, ã tr, faopy, fsc, hyl, tka, oblá, sag, cu, , rxp, hzl, tkã æ ã ã æ ã, mj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV