Synonymá slova "čl" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 542 výsledkov (5 strán)
-
článkovaný 1. tvorený artikuláciou • fon. artikulovaný: článkovaná, artikulovaná ľudská reč
2. p. členitý 1
členitý 1. rozdelený na čiastky, články, vetvy • rozvetvený: členitá, rozvetvená výroba • článkovaný: členité, článkované steblo, telo živočíchov
2. geogr. majúci množstvo výbežkov, zálivov a pod. (o území) • rozčlenený: členitý, rozčlenený terén; členité, rozčlenené pobrežie
článkovať p. členiť
členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliť • rozčleňovať • rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety • frázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise • stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať • štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia • príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok • poznámka (veľmi krátky článok)
2. p. zložka, časť, ohnivo 1
ohnivo 1. jeden z krúžkov reťaze • ohnivko • článok: ohnivo, ohnivko, článok reťaze • zried. ohnivce
2. p. puto
zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka
bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)
p. aj buch, švác, prask
2. p. ach 1
čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate
2. p. bác 1
kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klap • čap • čľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap
čľapatý p. ploský
ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochý • plochatý • plochastý: ploské, ploché riečne kamene • ploskatý: ploská, ploskatá fľaša • diskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvar • sploštený • expr.: stľapčený • stľapkaný • stľapkavený • pritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúk • expr.: rozcapený • rozčapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapnutý • rozčľapený • roztľapčený • roztľapkaný • rozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • tľapkavý: tľapkavý koláč • expr.: čapatý • čľapatý • ťapatý • ťapkavý • tľapký • tľapkastý • nár. šľapkavý • slang. splacírovaný
čľapčať p. čľapkať 1
čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach
2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa
3. p. vlhčiť
kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krv • kvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zem • odkvapkávať • pokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva voda • slziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzí • expr.: čľapkať • čliapkať • čľapčať • čapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblok • crkať • cŕkať • cvrkať • cvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mlieka • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • hovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár
2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa
brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečka • expr.: čľapkanica • čľapkavina • čliapkavica • čliapkanina • pľačkanica • pľačkanina • špľachtanica • ťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici
2. p. jedlo 1, kaša 1
čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanica • čľapkanina • čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu • pľušť: jesenné pľušte • brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka • pľačkanina • pliačkanina • pľačkanica • pliačkanica • špľachtanica • čvachtanica • ťapkanica • plieskanica (Moric) • kaša (roztápajúci sa sneh)
čľapkanina p. čľapkanica
plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať • tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom • šľahať • lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom • expr. lipkať: vo vetre lipká zástava
2. udierať dlaňou • fliaskať • flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava • fackať • zauškovať • expr.: čapcovať • oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie • expr.: ťapkať • ťapať • tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku • nár. fácať
3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať • špliechať • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať • čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov • tlieskať
4. p. hádzať 1 5. p. tárať
špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člna • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať: vonku čľapoce, čliape dážď • plieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov
2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú nás • striekať • prskať • fŕkať • expr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokolo • čliapať • vyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodu • nár.: čubrať • čubriť (Kálal)
vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky
čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sa • pľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarku • expr.: špľachotať sa • špľachtať sa • šplechotať sa • šplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sa • čabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mláke • expr. zried. čupkať sa • nár. expr. pliagať sa • expr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky
čľapkavo p. čľapotavo
čľapotavo expr. vydávajúc čľapotavý zvuk, čľapotajúc, s čľapotom • expr.: čľapkavo • čliapkavo: kačky čľapotavo, čľapkavo pili vodu z válovčeka • expr. čvachtavo: čľapotavo, čvachtavo chodil po blate • expr. zried.: čľapky • čliapky
čľapkot p. špľachot
špľachot vydávanie pleskotavého zvuku; striekanie, rozstrekovanie, obyč. pri náraze • šplechot: špľachot, šplechot mora • expr.: čľapot • čľapkot: čľapot vĺn • frkot
čľapky p. čľapotavo
cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúť • črpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávy • expr.: čapnúť • čľapnúť • uliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára
čľapnúť 1. p. čľupnúť 2. p. špľachnúť 3. p. cvrknúť 4. p. plesnúť 2
čľupnúť expr. padnúť al. (mimovoľne) stúpiť do vody, príp. do niečoho riedkeho • expr. čľapnúť: niečo čľuplo, čľaplo do potoka • žblnknúť: kameň žblnkol do studne
plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičom • tlesnúť • tlesknúť • tľasknúť (dlaňami) • zaplesnúť • zaplesknúť • zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčom • tresnúť • tresknúť • trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dverami • expr.: capnúť • capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izby • expr. lupnúť: udrel, až luplo • zapukať (viac ráz): zapukať bičom
2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleci • ťapnúť • tľapnúť (zľahka) • pľaštiť • pleštiť (silnejšie) • expr.: capnúť • čapnúť • čľapnúť • čapiť (prudko) • expr.: lupnúť • pacnúť • bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstoch • expr. črchnúť (Jesenská)
p. aj udrieť 1
3. p. hodiť
špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúť • črpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváre • prsknúť • streknúť • strieknuť • frknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabát • expr.: frsknúť • fľusnúť • fľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť • chvistnúť • šustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu
čľapot p. špľachot
čľapotať p. čľapkať 1
pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov
2. p. padať 1
čľaps p. čľap 1
člen p. príslušník 1
príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru
2. p. policajt
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
čliapať 1. p. čľapkať 1, 2 2. p. vlhčiť 3. p. šliapať 1
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž
2. p. ísť 1
čliapať sa p. čľapkať sa
čliapkanica, čliapkanina p. čľapkanica
čliapkať p. čľapkať
čliapkať sa p. čľapkať sa
čliapkavica p. brečka 1
čliapkavo, čliapky p. čľapotavo
clivieť p. smútiť
smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať
clivieť sa p. cnieť sa
cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi • byť clivo • byť otupno • byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno • túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove
clivosť p. clivota
clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • melanchólia • nostalgia • cnenie: nostalgia, cnenie po domove • kniž.: tklivosť • splín (pôv. pís. spleen)
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseň • nostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienky • zádumčivý • sentimentálny • kniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne verše • kniž. tklivý • kniž. zastar.: teskný • tesklivý: tklivý, teskný hlas huslí • smutný • otupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnie • expr. rozclivený
p. aj smutný
melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivý • ťažkomyseľný • kniž. trudnomyseľný • poet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povaha • clivý • smutný • trúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesne • nostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosť • kniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domove • skľúčený • depresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacienta • kniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni
sentimentálny ktorý sa ľahko rozcíti, podľahne citu, súcitu; ktorý má sklon k snívaniu, túženiu po neskutočných veciach; svedčiaci o precitlivenosti, smútku, ľútosti • precitlivený • citlivkársky • expr. citlivuškársky: dievčatá bývajú sentimentálne, precitlivené, citlivkárske duše; precitlivená, citlivkárska povaha • clivý • smutný • kniž. sladkobôľny: clivá, smutná melódia; sladkobôľne spomienky na mladosť • sladký • expr. presladený • pren. limonádový (útočiaci na city, falošne sentimentálny): sladké, limonádové pesničky; presladený, limonádový príbeh • expr.: uplakaný • uslzený • ufňukaný • pren. pejor. usmrkaný: uplakané, uslzené, ufňukané, usmrkané ženské romány • expr. vzdychavý: vzdychavé verše
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnok • loďka: plaviť sa na loďke • bárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)
člnok p. čln
cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň
človečenský p. ľudský 1
humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názory • ľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudské • humanitný • humanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc
p. aj dobročinný
ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské práva • expr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäso • kniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosť • všeľudský
2. p. humánny 3. p. zrozumiteľný
človečenstvo 1. p. ľudstvo 1 2. p. ľudskosť
ľudskosť cit pre ľudí • humánnosť • humanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitou • kniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom
ľudstvo 1. ľudské pokolenie • človečenstvo: dejiny ľudstva, človečenstva
2. p. ľudia
človečí p. ľudský 1
človečinec p. výkal
výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
čľup, čľups p. čľap 1
čľupkať p. čľapkať 1
advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)
fiškál p. advokát
právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál
2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
antipól p. protipól 1
opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva
p. aj kontrast
protipól 1. opačný pól • antipól
2. p. kontrast
apríl 1. p. žart 2. p. pochábeľ