Synonymá slova "čelí" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 55 výsledkov (1 strana)
-
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
čeliadka 1. p. služobníctvo 2. p. banda 1 3. p. rodina 1
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade
celieť p. hojiť sa, liečiť sa
hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, lieči • celiť sa • celieť • zaceľovať sa • zacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelieva • expr. strábiť sa: rany sa už strábia
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
čelista p. violončelista
violončelista kto hrá na violončele • čelista
celistvo 1. porov. celistvý 1 2. p. súhrnne
súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výklad • súborne • synteticky • komplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejiny • celkove • celkovo • vcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšenie • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledky • celistvo • kniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosť • spolu • vedno • dovedna • dohromady • dokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailí • odb.: úhrnne • úhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc
porov. aj súhrnný
celistvosť p. integrita
integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť • celistvosť: integrita, celistvosť osoby • neporušiteľnosť • nedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť
totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť života • ucelenosť • celosť • nečlenenosť • úplnosť • jednotnosť • jednoliatosť
2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmus • totalizmus
celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)
p. aj súdržný
2. p. celkový, ucelený, úplný 1
celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnný • úhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, suma • sumárny • hrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjem • výsledný • konečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovca • ucelený • celistvý • kniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavu • úplný • kompletný • komplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajine • všeobecný • globálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakter • panoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny
jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív
jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo
2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)
nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou • nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo • nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok • neoddeliteľný • neodlučiteľný • neodčleniteľný • zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku • nerozlučiteľný • nerozlučný • publ. nerozborný • pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo • zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica • jednotný • celistvý • kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma • ucelený • kompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok • pevný • stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo
neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok • zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie • pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave • nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke • kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva • celý • celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý
súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny
súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušený • neprerušovaný • odb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiara • neporušený: súvislá, neporušená vrstva prachu • jednoliaty • celistvý • nečlenený • kniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celok • nepretržitý • hovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzka • plynulý: plynulý chod výroby • kniž.: kontinuálny • kontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj
2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušený • plynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetu • plynný: plynné vyjadrovanie, čítanie • ucelený • odb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text
ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkový • kniž. celostný • úplný • kompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielo • stmelený • jednotný • jednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektív • súvislý • uzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkov • kniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokom • odolávať • protiviť sa • vzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu
vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy
2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou
liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou • hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami • hovor. felčiariť • hovor. pejor. mastičkáriť • ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať
2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťami • hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom • celiť (ranu)
celiť sa p. hojiť sa, liečiť sa
cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie
2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč
plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel
p. aj úmysel, zámer, idea 1
2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet
p. aj koncepcia 2
3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy
4. p. zložka
účel p. cieľ 1, zámer, zmysel 2, plán 1
úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)
zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
elán sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zaujatie • oduševnenie • nadšenie: robiť niečo s veľkým elánom, oduševnením, zaujatím, nadšením • entuziazmus: pracovný entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do hry • horlivosť • zápal • zapálenie: stratiť zápal • kniž. vzlet • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga
nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var
sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca
2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia
3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu
4. p. zamestnanec
zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blán • hovor. zapálenie: zapálenie slepého čreva • katar (zápal sliznice): chronický katar
2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zapálenie • zaujatie • oduševnenie • nadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšením • elán: životný elán • entuziazmus: pracovný entuziazmus • idealizmus: mládež je plná idealizmu • verva: pustiť sa s vervou do hry • horlivosť • vehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemenciou • kniž. vzlet • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga
život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)
2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život
3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku
4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet
5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho
elégia literárne al. hudobné dielo smutného charakteru • žalospev
žalospev lyrická básnická skladba vyjadrujúca žiaľ • elégia • trúchlospev: autor mnohých žalospevov, elégií
elév p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tuk • zastaráv.: omasta • omastok: omasta na panvici • mastnota: na polievke pláva mastnota • nár. šmalec
2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krém • želé: želé na ruky
rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov • aspik: šunka v rôsole, v aspiku • želé (ovocný rôsol): marhuľové želé • huspenina • studeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa) • subšt. sulc
želé p. rôsol
mladomanžel muž v deň svojho sobáša a krátko po ňom • novomanžel: rozžiarený mladomanžel, novomanžel • hovor. mladoženáč
novomanžel p. mladomanžel
rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitý • aspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmota • želéový • gélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasy • glejovitý (ako glej): glejovitý syr
želéový p. rôsolovitý