Synonymá slova "úzko" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • naúzko na malú šírku; tesne pri sebe (op. naširoko) • úzko (op. široko): naúzko, úzko poskladaný papierik jej vypadol z knižky; roztvorila naúzko, úzko privreté viečka


    tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostrednecelkompriamopriam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plotehneďihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatníúzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujúexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

    2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesnozastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáryexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinkonatesnučkonatesnunkonatesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

    3. porov. tesný 1, 2


    úzko 1. p. naúzko, porov. aj úzky 1, 2 2. p. tesne 1


    nedostatkový (o tovare) ktorý nie je na trhu v požadovanom množstve (op. dostatkový) • úzkoprofilový: nedostatkový, úzkoprofilový výrobokhovor. expr. podpultový: predaj podpultového tovaru


    úzkoprofilový p. nedostatkový


    malicherný 1. pripisujúci príliš veľký význam nepodstatným veciam, maličkostiam; svedčiaci o preceňovaní maličkostí (op. veľkorysý): malicherný človek sa nevie povzniesť nad neúspech; malicherný postup úradníkaúzkoprsý (pozerajúci sa na veci z úzkeho hľadiska): mať úzkoprsý postoj k správaniu sa mládežeúzkostlivýprepiatypedantnýmenej časté pedantskýpejor.: punktičkárskypuntičkársky (úzkostlivo presný, lipnúci na maličkostiach): úzkostlivý, prepiaty byrokrat; pedantný, pedantský, puntičkársky prístup učiteľa k žiakomškrupulóznyškrupulantský (úzkostlivo lipnúci na nepodstatných maličkostiach): mať malicherný, škrupulózny, škrupulantský vzťah k predpisomkniž. žabomyší (o malichernom spore): žabomyšie naťahovačkyexpr.: troškárskytrochársky

    2. p. bezvýznamný


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


    provinčný typický pre vidiek, nachádzajúci sa mimo hlavného diania, mimo centra • provinciálnyvidiecky: provinčná, provinciálna, vidiecka kultúra; provinčné, vidiecke divadlookrajový: okrajové mesto, okrajové oblastimalýmalomestský: malé, malomestské pomeryúzkyúzkoprsý (obmedzený v rozhľade): všetko sa im videlo veľkolepé z ich provinciálneho, úzkeho, úzkoprsého pohľadu

    p. aj zaostalý


    úzkoprsý p. malicherný 1, obmedzený 1, úzky 2


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človekexpr.: zadebnenýzadubený: zadebnený primitívnevyspelýnerozvinutýslaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvoskostnatenýexpr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemyselnedorastený: nedorastený odborníkzakrpatenýpejor.: krpčiarskyprovinčnýprovinciálnyzápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznaniaobmedzenýúzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé rečiretardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťazastaranýspiatočníckyfilisterskýmalomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názorytemnýtmársky: temné časy


    depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

    2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


    obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


    strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


    úzkosť p. depresia 1, strach


    skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom • smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutnáskormútenýzarmútenýzronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenúsklesnutýkniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslákniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporustiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlasúzkostlivýúzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúcehodepresívnydeprimovanýzdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient

    p. aj smutný


    starostlivý ktorému na niekom, na niečom záleží, a preto prejavuje o to starostlivosť; ktorý dbá o niekoho, niečo; ktorý svedčí o starostlivosti • bedlivý: starostlivý, bedlivý vychovávateľ; sprevádzal ho otcov starostlivý, bedlivý pohľadpozornýdôkladný: pozorná, dôkladná príprava; starostlivé, pozorné prezretie pacienta; dôkladná opateraúzkostlivý (prehnane starostlivý): úzkostlivá matkazastar. pamätlivý (ktorý sa o všetko stará, na všetko pamätá): pamätlivá gazdinákniž. dbanlivý


    svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiamporiadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včasstarostlivýúzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opaterastatočnýpoctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava

    p. aj dôkladný


    úzkostlivý 1. prejavujúci priveľkú starostlivosť, svedomitosť sprevádzanú obavami, zveličenými nárokmi a pod. (o človeku); svedčiaci o tom: byť veľmi úzkostlivýstarostlivý: úzkostliví, starostliví rodičiasvedomitý: je úzkostlivý, svedomitý v plnení študentských povinnostípedantnýpedantskýpuntičkárskypunktičkársky (úzkostlivo dôsledný, presný): všetkým bol dobre známy jeho pedantný, pedantský, pun(k)tičkársky charakter; pun(k)tičkárska dôslednosťškrupulóznyškrupulantský (prepiato úzkostlivý): Nebuď taká škrupulózna, škrupulantská!prehnaný: prehnaná starostlivosť o čistotu

    p. aj malicherný

    2. p. skľúčený


    skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod. • stiesňujúcitiesnivýúzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocitskormucujúcizarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správyťaživýdusnýdusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé tichodeprimujúciubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostrediedepresívnyzdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci listkrušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch


    úzkostný p. skľúčený, skľučujúci


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať) • porukeblízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú) • pohotovepohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorkyzastaráv. napohotovezastar. nahotovefraz. na dosahnár. spodručne (Jesenská)


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    nablízko p. blízko 1


    nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • doledolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodenýexpr.: nizučkonizunkonizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na pleciaprinízko (príliš nízko)

    2. porov. nízky 2 3. p. zle 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    prinízko p. nízko 1


Pozri výraz ÚZKO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: copy, s vga, , oã â, power, ms, voltage, tco, epi, speed, off, show, cre, ã ã to, source
Ekonomický slovník: lv, mps, ho, ã ã mar, , hdn, zel, cab, ukå, afssa, phl, bpr, bj, ãopa, pas
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV