Synonymá slova "ína" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2

rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišne • odchylne • odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodne • nerovnako • rozlične • rôzne • rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôzne • nerovnomerne • kniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpené • inak • inakšie • ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny

rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1

vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

ináčej, ináče 1. p. ináč 1–3 2. p. vcelku 2

inadiaľ p. inokade

inokade označuje smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôvodného, očakávaného smerovania, iným smerom, inou cestou • inokadiaľ: inokade, inokadiaľ prišli, ako sme čakali • hovor.: inakade • inakadiaľ • zried. inadiaľ: cesta je rozkopaná, musíte ísť inakade, inakadiaľ

inak 1. p. ináč 1–3 2. p. opačne 2 3. p. rozdielne, rozlične 4. p. vcelku 2 5. p. vlastne 2

opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne

2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične

inakade, inakadiaľ p. inokade

inakam p. inam

inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto • inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom inde • inakam: hľadieť inakam • onam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam

inakedy p. inokedy

inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý raz • druhýkrát: príďte inokedy, druhý raz • nabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúce • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • nár.: inakedy • indy • napodruhé

inakší p. iný 1, 2, odlišný

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

inakšie 1. p. ináč 1–3 2. p. rozdielne, rozlične

apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosť • ľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiu • nevšímavosť • nezáujem: prejavovať nezáujem • otupenosť • letargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargie • útlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlme • pasivita • pasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosť • nečinnosť • trpnosť • kniž.: inaktivita • inaktívnosť • mŕtvota

inaktivita, inaktívnosť p. apatia

inaugurácia kniž. slávnostné uvedenie do úradu, do funkcie a pod. • inštalácia: inaugurácia, inštalácia rektora

almužna p. milodar

milodar malý (peňažný) dar al. príspevok na podporu niekoho, niečoho • almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužna • kniž. obolus

aréna p. zápasisko

zápasisko miesto, kde sa zápasí: súperi vystúpili na zápasisko • aréna • ring (priestor na pästiarske zápasy) • kniž. kolbište: športové kolbište

automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)

limuzína p. automobil

avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízo • ohlásiť • oznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielku • upovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravy • dať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úradu • upozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu

informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi

ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenu • avizovať • zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchod • hovor. zastar.: omeldovať • zameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajk • zverejniť • publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správu • prezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovať • signalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramom • kniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správu • poohlasovať • pooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovil • prihovoriť sa • privravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!

oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov

balerína p. tanečnica 1

tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)

2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička

básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom kraji • hovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievať • ospevovať • nadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbou • vychvaľovať • zvelebovať • velebiť • oslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

3. p. vymýšľať

horliť horlivo sa usilovať o uskutočnenie niečoho, horlivo zastávať niečo, niekoho • oduševňovať sa: horlí, oduševňuje sa za spravodlivosť • zasadzovať sa • angažovať sa: zasadzuje sa, angažuje sa za náš plán • rozohňovať sa • nadchýnať sa (obyč. slovami): rozohňuje sa, nadchýna sa nad myšlienkami rovnosti, slobody

p. aj usilovať sa 1

bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca • perfektný: perfektný preklad • bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja • presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie • správny • dobrý • náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď • vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku • subšt. bezvadný • nespis. nezávadný

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

upínať 1. porov. upevniť 2 2. porov. uprieť¹

bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené perie • snehobielo: snehobielo prestretý stôl • alabastrovo • poet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčoch • poet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik) • expr.: bielučko • bielunko • bielulinko • bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeň • nabielučko • nabielunko • nabielulinko • nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradlie • dobielučka • dobielunka • dobielulinka • dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

porov. aj biely

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou

blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätený • bláznivý • šialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človeka • nenormálny • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu • hovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osoba • expr.: pojašený • zjašený • zošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašená • hovor. pochabý • expr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabená • hovor. expr.: šibnutý • šľahnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozgu • neskl. hovor. pejor.: šiši • plem-plem • subšt. cvoknutý

porov. aj slabomyseľný

bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zore • svetlo • nasvetlo • dosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané auto • nevýrazne • mdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlo • bezkrvne • priesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitne • expr.: bledučko • bledunko • bledulinko • bleduško • nabledučko • nabledunko • nabledulinko • nableduško • dobledučka • dobledunka • dobledulinka • dobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

porov. aj bledý 1

2. p. zle 5

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa

chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté oči • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospal • trocha • trochu • málo • hovor. nezaveľa • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • máličičko • málinko • málilinko • byľku • štipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonku • expr. voľačo • čosi • dačo • niečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málo • krátko (op. dlho) • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodom • zastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová) • nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišli • hovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžem • fraz. na skok: boli tu iba na skok

krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky • expr.: nakratučko • nakratulinko • nakratunko • nakratuško: nakratučko ušitá sukňa • prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol • tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou • chvíľu • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu • expr.: nakratučko • nakratunko • nakratulinko • nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku • nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení • prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu • fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátko • skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu • stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo • lakonicky • úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh • fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy • jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo • stroho • sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

blondína žena al. dievča s plavými vlasmi • blondínka • plavovláska • svetlovláska: nie je prirodzená plavovláska, blondína • bielovláska • expr. zlatovláska

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom

p. aj šikmo

našikmo p. šikmo, bokom 3

šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

porov. aj šikmý

bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôj • panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš? • preboha • kriste • kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká? • boženku • božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol • prekristapána • prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol? • ježišmaria • ježišmária • ježišmáriajozef • máriajozef • šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť • prepánakráľa

p. aj beda

preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánaboha • prekristapána • prekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne! • bože • kriste • kristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť! • prepána • prepánajána • prepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte? • hovor. expr.: pána • pánabeka • pánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude? • fraz.: pre živého boha • pre boha živého

prekristapána p. bože, preboha

prepánajána p. preboha

brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút

2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1

mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách

potkýnať sa 1. porov. potknúť sa 1 2. p. mýliť sa

bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie • kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčky • bistro • voj. slang. arma: v arme potajomky čapovali

kantína p. bufet, reštaurácia¹

reštaurácia¹ pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

p. aj hostinec, jedáleň

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1

načisto 1. p. čisto 1 2. p. celkom 1, úplne 3. p. vôbec 1

úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2

vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširoko • doširoka • široko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náruč • celkom • úplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere

p. aj celkom 1, úplne

naširoko 1. p. široko 1, široko-ďaleko, celkom 1, dokorán 2. p. široko 2, obšírne

obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)

široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširoko • doširoka • zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť • rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu • dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

porov. aj široký 1

2. do veľkých podrobností • naširoko • zoširoka • obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému • podrobne • dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu • rozvláčne • rozťahane • zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

3. p. široko-ďaleko

široko-ďaleko v širokom, rozľahlom priestore, v širokom okolí, do širokého, rozľahlého priestoru • naširoko-naďaleko • naširoko-ďaleko, pís. i na široko-ďaleko: široko-ďaleko, naširoko-naďaleko sú samé polia • ďaleko-široko: poznajú ho ďaleko-široko • široko • naširoko • doširoka: široko, naširoko niet nikoho; z vrcholu vidieť doširoka

cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok

užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval

cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke

véna p. cieva

cip 1. vyjadruje volanie na kurčatá, sliepky • cip-cip • pi-pi • pí-pí • pipi-ná • pipi-ná-ná • na pipi: zobrala zrno do hrsti, rozsýpala ho a volala: cip, cip, pipi-ná-ná

2. p. čip

červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka

porov. aj červený

červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený