Synonymá slova "å koli" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 16 výsledkov (1 strana)
-
naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku • vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita • nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text • vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo • vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov • zaškoliť • zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania • fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy
2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúť • zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok • privyknúť • priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam • vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším
poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách • oboznámiť • informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník • inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu • podučiť • poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom • vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník • napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením
vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)
2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu
3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy
vyškoliť p. vychovať 1
zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiť • zaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkov • zacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej techniky • vyučiť • vyškoliť • vycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičili • zabehať • zabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín
2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady
3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli
zaškoliť p. zapracovať 1
naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky
2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní
vyškoliť sa p. vyštudovať
vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekára • vyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách
školiť p. učiť 1
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
školiť sa p. učiť sa 1
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1