Synonymá slova "äg" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 136 výsledkov (2 strán)
-
agátina agátový les, porast • nár.: agáčie • agáčina
agáčie, agáčina p. agátina
agens p. činiteľ 2, pôvodca 1
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
agentúra p. zastupiteľstvo
zastupiteľstvo zastupiteľský úrad • zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štáte • reprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzine • agentúra: hospodárska agentúra • vyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom) • veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom) • konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom) • hovor. ambasáda
agilita p. aktivita 1
aktivita 1. intenzívna činnosť (op. pasivita, inaktivita) • aktívnosť: politická, umelecká aktivita, aktívnosť • agilita • agilnosť • čulosť: čulosť v obchodných stykoch • činorodosť: príznačnou črtou jeho povahy bola činorodosť • živosť: v kuchyni vládla živosť • ruch: pracovný ruch
2. p. život 2 3. p. činnosť 1
agilne 1. porov. aktívny 1, horlivý 2. p. usilovne
usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne
porov. aj usilovný
agilnosť p. aktivita 1
úsilie veľké vypätie telesných al. duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho • snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie práce • námaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahy • pričinenie • príčinlivosť • agilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • usilovanie • snaženie: literárne snaženie • kniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie
agilný p. aktívny 1, horlivý
aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská služba • iniciatívny • kniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k práci • príčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovník • agilný • horlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátor • podnikavý • nelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobu • výkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)
2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilancia • ziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)
horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)
agitátor kto presviedčaním získava pre istý cieľ: volební agitátori • hovor.: korteš • verbovač
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
aglomerát p. zhluk
zhluk nepravidelné, neštruktúrne nahromadenie niečoho: zhluk molekúl • aglomerát
aglomerovať p. hromadiť
hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť • nakopovať • vŕšiť • navršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihy • zhromažďovať: zhromažďuje dôkazy • kniž.: kumulovať • akumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitál • vrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisy • odb. aglomerovať: aglomerovať priemysel • sústreďovať • koncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta
talizman drobný predmet, ktorý má prinášať šťastie • amulet: na retiazke nosí zlatý talizman, amulet • agnusok • agnuštek (prívesok s obrázkom svätca nosený na krku) • medailón (závesok na hrdlo, obyč. s portrétom) • maskot
agnusok, agnuštek p. talizman
statkár majiteľ väčšieho hospodárstva • veľkostatkár: dedinský statkár, veľkostatkár • latifundista • hist. zemepán • hist.: agrárnik • agrár (statkár v období 1. ČSR) • veľkofarmár (majiteľ veľkej farmy al. viacerých fariem)
agrár, agrárnik p. statkár
agrárnický zastar. súvisiaci so stranou agrárnikov • zastar. agrárny: agrárnický, agrárny snem • pejor. zastar. argalášsky: argalášsky poslanec
agrárny 1. p. poľnohospodársky 2. p. agrárnický
poľnohospodársky založený na poľnohospodárstve, súvisiaci s poľnohospodárstvom • agrárny: poľnohospodárske, agrárne krajiny; poľnohospodárska, agrárna politika • kniž. agrikultúrny; hospodársky: hospodárske zvieratá, hospodársky dvor • roľnícky (týkajúci sa roľníka, práce na poli a pod.): roľnícke družstvá, roľnícka práca • sedliacky: sedliacka usadlosť • poľný (získaný z poľa, vykonávaný na poli): poľné plodiny, kultúry; jesenné poľné práce
agresia p. útok 1
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
agresívny p. útočný, dobyvačný
dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľský • podmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výprava • uchvatiteľský • kniž. uzurpátorský • koristnícky • koristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, ciele • výbojný • útočný • útočnícky • agresívny • militantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plán • svetovládny • rozpínavý • expanzívny • expanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politika • pren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele
agresor p. útočník 1
útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)
2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)
agresorský p. útočný, dobyvačný
agrikultúra p. poľnohospodárstvo
poľnohospodárstvo odvetvie hospodárstva zahŕňajúce obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat • roľníctvo: zaoberať sa poľnohospodárstvom, roľníctvom • kniž. agrikultúra
agrikultúrny p. poľnohospodársky
antropofág p. ľudožrút
ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov • kanibal • odb. antropofág
bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa
nevkusný odporujúci dobrému vkusu (op. vkusný) • neestetický: nevkusná, neestetická výzdoba • hovor. negustiózny: nevkusné, negustiózne oblečenie; negustiózne stolovanie • pejor. nechutný (vzbudzujúci nechuť, odpor): nechutná výstrednosť • gýčový • gýčovitý (nevkusne zdobný, s lacným efektom): gýčové zariadenie bytu
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág
mág p. čarodejník 1
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
desiata jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: mať na desiatu chlieb s maslom; mliečne desiate pre deti • zastar. gáblik • zried. predobed (Kukučín)
gáblik p. desiata
dialóg p. rozhovor
rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)
dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok
epilóg p. dodatok, záver 1
záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy
2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy
3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia
etnograf odborník v etnografii • národopisec • etnológ
etnológ p. etnograf
gágať vydávať zvuk gá-gá (o husi) • gagotať: husi gágajú, gagocú • nár. šutoriť (slabo, jemne): húsence šutoria
gágor, gágorec p. hltan
gáňať sa p. vliecť sa 2
vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)
2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici
3. p. plynúť 2
gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na seba • expr.: fľochať • fľočiť • fľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníka • nár. bočiť • zastar. zahliadať • expr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedol • mračiť sa • škarediť sa • mraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiť • nár. murgotiť sa (Chrobák)
mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami
2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa
pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)
2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci
3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)
4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky
5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach
6. p. hodnotiť
gánivý p. zamračený 2
zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)
2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)
p. aj nevľúdny
gánok p. chodba
chodba pozdĺžny priestor určený na priechod v budovách al. pod zemou: tmavá úzka chodba • zastar. gánok • koridor (priestranná dlhá chodba): koridor paláca • stav. ambit (otvorená stĺpová chodba) • predsieň • predizba (vstupná miestnosť do bytu) • štôlňa (vodorovná banská chodba)
gáza p. obväz
obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)
gáža p. plat, zárobok
plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)
p. aj zárobok
zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň
gélový p. rôsolovitý
rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitý • aspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmota • želéový • gélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasy • glejovitý (ako glej): glejovitý syr
genialita najvyšší stupeň tvorivých schopností • geniálnosť: genialita, geniálnosť vedca, básnika, skladateľa • génius: tvorivý génius ľudstva
génius 1. geniálny človek, človek výnimočných intelektuálnych a duchovných kvalít • gigant: géniovia, giganti vedy • kniž. titan: titan hudby • velikán: velikáni umenia • veľduch: veľduch svetovej literatúry • obor: duchovný obor (Vajanský) • kniž. zastar. velikáš (Alexy)
2. p. genialita
obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta
gór p. najmä
gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu • expr.: krbáľať • kopŕcať • vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku • expr. guľkať (Botto) • váľať • valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov • šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky
váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať
2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1
gúľať sa p. valiť sa 1, váľať sa 1
váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sa • kotúľať sa: deti sa váľali v snehu • valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom • expr.: krbáľať sa • kopŕcať sa • kopŕľať sa: balvany sa krbáľali • prevaľovať sa • prevracať sa • prevŕhať sa • expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali • expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli
2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť
valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sa • kotúľať sa • váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia • rútiť sa • hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie • expr.: hnať sa • šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov • kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní
2. p. hrnúť sa 1, 2
gýč pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom • pejor. limonáda (sentimentálne dielo): filmový gýč, filmová limonáda • subšt. slaďák
gýčovitý, gýčový p. bezcenný; nevkusný
hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta • gágor • gágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyschol • pažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom)
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
jaskyniar odborník v jaskyniarstve • speleológ
speleológ p. jaskyniar
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
nadžgávať sa p. jesť 1
kardiológ odborník v kardiológii • hovor. srdciar
katalóg p. zoznam
zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo
natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúť • napchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na police • nadieť • nadiať (veľmi natlačiť): nadetá perina • vtlačiť • vtisnúť • vpratať • vopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecák • expr.: napratať • naprať • natrieskať • natĺcť • nadusiť • napáckať • nabiť • nagniaviť • hovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavy • ponatláčať • povtláčať • ponapchávať • ponadievať • ponabíjať • hovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)
2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagáty • dotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov
odkrágľovať p. odstrániť 3, zabiť 1
ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín
2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)
3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)
4. p. protestovať
pedagóg 1. p. vychovávateľ 2. p. učiteľ
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)