Synonymá slova "ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â pr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 684 výsledkov (6 strán)
-
poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenie • naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb • poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky • príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučok • zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné • výučné • lekcia • odb. veta: Pythagorova veta • odb.: formula • teoréma (všeobecne platné poučenie)
2. p. poznatok
povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrny • známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko • hovor.: vychýrený • chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár • svetoznámy • svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele • uznávaný • kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník • slávny: divadelné spracovanie slávneho románu • preslávený: preslávené umelecké centrum • legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca • príslovečný • typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť
príslovečný p. povestný, známy 1; typický
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
prácechtivý p. pracovitý
pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia • nelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha • usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak
práceschopný p. zdravý 1
zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok
2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda
3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života
prácne p. ťažko 2
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
práčňa p. práčovňa
práčovňa miestnosť na pranie; podnik zaoberajúci sa praním pre zákazníkov • práčňa: družstevná, komunálna práčovňa, práčňa
práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať • trúchnivieť • trúchnatieť • trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú • bútľavieť (o stromoch) • hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú • tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie
práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)
práchny p. práchnivý
prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať
2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík
prýštiť p. prameniť 1, prúdiť 1
striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda • vystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje • expr.: syčať • síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv • valiť sa • kniž.: rinúť sa • prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv • špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany
2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne • postrekovať • postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič • špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre • fŕkať • kropiť • prskať • expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí • pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo
vytekať 1. tečením sa dostávať odniekiaľ von • tiecť • vymokať (v menšom množstve): zo stromu vyteká, vymoká živica; kdesi tu vyteká, tečie, vymoká olej • presakovať (prenikať cez niečo): cez stenu presakuje voda; z rany presakuje krv • prúdiť (vytekať, tiecť prúdom): z jazera prúdi voda do rieky
2. vychádzať zo zeme al. iného prírodného zdroja • prameniť • vyvierať: neďaleko vyteká, pramení, vyviera minerálna voda • kniž. prýštiť
praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú
2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)
3. iba práskať p. biť 2
prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa práši • víriť sa: na ceste sa víri prach • kúdoliť sa • expr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prach • expr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilo • poletovať • padať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik
snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu) • padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký sneh • expr.: sypať sa • kydať sa • valiť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý sneh • expr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši
práškový majúci štruktúru prášku, veľmi jemne zomletý • hovor. mletý: práškový, mletý cukor
prášok p. tabletka
tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru • odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkách • pilulka • zried. pilula: pilulky proti bolesti • fam.: pastila • pastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľu • prášok (liek v podobe tabliet): prášky na spanie • zastar. prach (Jégé)
práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna
2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna
priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď • ihneď • zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť
2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve • už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať • hovor. akurát: akurát sme sa vrátili
3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech • až • veru: také reči počúvať je až, veru hriech • práve • rovno • hovor.: akurát • direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť • doslova • doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí
4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!
2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu
3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť
4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!
5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!
6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3
právnictvo súhrn náuk týkajúcich sa práva • zastaráv. juristika
právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami • nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu
2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru al. obdobia • zastar. právoveda
právoveda p. právo 2
prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje • zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie • voľno (voľný čas): divadelné voľno
prázdno p. prázdnota 1
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
prča p. žart
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť sa • prebudiť sa • prísť k sebe • rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenosti • precitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo sna • expr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánku • spamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätať • expr.: pozviechať sa • pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral
spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať sa • obadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč
2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitol • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieram • vzmužiť sa • zobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobrať • prísť k sebe • prebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčenia • zviechať sa • expr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby
3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa
vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sa • hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila • spamätať sa: už sa z prehry spamätal • pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa • zobrať sa • zviechať sa • pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať • hovor. expr.: priprieť sa • posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil • dodať si odvahu/odvahy • pozbierať (všetku) silu/vôľu • napnúť sily • fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe • zotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť • vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu
2. p. postaviť sa 1, vstať 1
zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebe • expr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieral • zviechať sa • spamätať sa • pozviechať sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovať • zrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dní • zreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovali • vzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopil • pribrať • hovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)
predbežný 1. konaný ako príprava • prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov
2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný) • dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrh • zmeniteľný • odvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlas • nepresný • približný • neuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačov • predpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný)
prípravný p. predbežný 1
predikát 1. šľachtický titul • prídomok
2. p. prísudok
prídomok p. predikát 1
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
prívet p. prejav 1
príhovor p. prejav 1
prípitok pozdravný prejav prednesený pri pripíjaní • zdravica: predniesť prípitok, zdravicu • toast: povedať toast
premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškať • zameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatie • zastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúť • nechať/dať si ujsť • prísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťu • premárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubu • nevyužiť • stratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdium • vynechať • zanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniu • fraz. zmeškať vlak
prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš
p. aj premeniť
2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
prézle p. strúhanka
príborník p. skriňa
skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí • zastar. al. hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekov • šatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníka • bielizník • zastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne) • vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkami • príborník • hovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredenca • almara • hovor. armara (starodávna skriňa) • zastar.: šifonier • šifón
príbuzenský p. rodinný 1
rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredí • príbuzenský • pokrvný • zastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahy • domáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekár • rodový • dynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciu • zastar.: rodinský • familiárny
2. p. familiárny, dôverný 1
príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom al. sobášom • príbuznosť • rodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodina • hovor. família • zastar.: pokrvenstvo • pokrvnosť
2. príbuzní ako celok • rodina • hovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, família • zastar. pokrvenstvo • mn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi
príbuznosť 1. blízkosť pôvodom, obsahom, znakmi • odb. afinita: príbuznosť, afinita jazykov
2. p. príbuzenstvo 1
príčastie gram. neurčitý slovesný tvar s podobou prídavného mena • gram. particípium: trpné príčastie, pasívne particípium
príčinlivo p. usilovne
usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne
porov. aj usilovný
príčinný vyplývajúci zo vzťahu príčiny a následku • kniž. kauzálny: príčinná, kauzálna spojitosť, podmienenosť javov
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
príkriť sa p. protiviť sa2
protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivný • byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné • priečiť sa • príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú • nár. hudiť sa
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde
2. p. príhoda
príchlop, príchlopok p. vrchnák
príchod 1. miesto, kadiaľ sa prichádza • prístup: príchod, prístup na hrad je ľahký • odb. príjazd (miesto, kadiaľ sa prichádza vozidlom): príjazd ku garážam • vchod (miesto, kade sa vchádza) • vstup (miesto, kade sa vstupuje): strážený vstup do budovy
2. prídenie niekam: príchod pretekárov do cieľa • odb. príjazd (príchod na vozidle): príjazd jazdcov očakávajú o 15. hodine • expr. vpád (náhly, hlasný príchod): vpád rozjarených hostí
3. p. začiatok
začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby
príjazd p. príchod 1, 2
príchov 1. prírastok v živočíšnej výrobe • príchovok: roľníci predávali príchov, príchovok mäsiarom • príplod • príplodok
2. p. chov
príchovok p. príchov 1
príchyľa p. útočisko
útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište • záštita • ochrana: matka je jej záštitou • útulok • zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku • prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie • azyl (politické útočisko): požiadať o azyl • prítulok (Timrava) • príchylok (J. Horák) • príchyľa (Timrava) • zried. zátuľa (Ondrejov) • skrýša: tajná skrýša • pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja
príchylnosť p. sympatia
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
príchylok p. útočisko
príjemca kto niečo prijíma • prijímateľ: príjemca, prijímateľ listu, zásielky, daru • kniž. recipient • práv. percipient (oprávnený príjemca) • práv. akceptant (príjemca ponuky, zmenky)
príkaz 1. p. rozkaz 2. p. smernica
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná
príkazca práv. osoba, ktorá dáva príkaz • práv. mandant • poverovateľ (osoba, ktorá poveruje inú osobu vykonaním niečoho)
príklad 1. p. vzor 1 2. p. prípad 1, prirovnanie
prirovnanie výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných al. odlišných vlastností • kniž. prímer: jeho reč bola plná prirovnaní, prímerov zo života • príklad (konkrétne prirovnanie): osvetliť niečo príkladom
vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)
2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru
3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty
4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec
príkladný ktorý môže, má slúžiť ako dobrý príklad • vzorný: príkladná, vzorná starostlivosť o pacientov • nasledovaniahodný: nasledovaniahodný život, postoj
p. aj vzorný
vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia
vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípad • príkladný: príkladné potrestanie • ukážkový: ukážkový výtlačok • reprezentatívny • klasický • kabinetný
príklop, príklopok p. vrchnák
príklopka p. vrchnák
vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhly • veko: prikryť niečo vekom • poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachte • poklopec (Kukučín) • príklop • príklopok • príchlop • príchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misu • príklopka (Jesenská) • pokrievka • pokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkou • subšt. dekel
príkrina p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
príkrm p. príloha 1
príloha 1. jedlo podávané k mäsu • príkrm: ako prílohu, príkrm sme mali zemiakový šalát • subšt. čušpajz
2. p. dodatok
prílev vzrast niečoho pribúdaním množstva (op. odlev) • príliv (op. odliv): prílev, príliv obyvateľstva do miest
príliv p. prílev
príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosť • hovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca
príležitý p. vhodný
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
príliš nad náležitú, primeranú mieru • veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľal • prílišne • priveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahuje • nadmieru • mimoriadne • neobyčajne • zried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrný • priveľa • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje