Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ou" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 14 výsledkov (1 strana)

  • často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


    začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


    podchvíľou, podchvíľkou, podchvíľu 1. p. chvíľami, zavše 2. p. často


    prehliadka 1. dôkladné prezretie, prehliadnutie niečoho s cieľom zistiť niečo: colná prehliadkaobhliadka: prehliadka, obhliadka bytu, stavbyvyšetrenie (lekárska prehliadka): komplexné vyšetrenie choréhopráv. ohliadka: ohliadka mŕtvoly

    2. verejné predvádzanie niečoho • show, pís. i šou (výpravná prehliadka): módna prehliadka, show, šou


    šou p. prehliadka 2


    rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotnevďačnes radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

    2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidlazvyčajneobyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

    3. p. áno


    schuti uspokojujúc potreby, chcenie • s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplávalchutnechutnoexpr.: chutnučkochutnunkochutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedols radosťou: s radosťou sa pustiť do robotysrdečnefraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedaťhádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karátprorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý životčítať osudzastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastiezastar. profetizovať (Škultéty)

    2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťoupredzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čiaspredpovedaťzvestovať: to nezvestuje nič dobrého


Pozri výraz ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ OU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: řád, rezident, multi, p, perši, čin, ep, edi, relase, e eňe, emu, query, pop, ená, odb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV