Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ska" v Synonymickom slovníku slovenčiny

banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

2. p. kapela

cháska p. banda 1

spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina • pejor.: banda • bagáž • čvarga • háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď • pejor.: zberba • zgerba • svoloč • cháska • polit. slang. lumpenproletariát • subšt. luza

bielovláska p. blondína

blondína žena al. dievča s plavými vlasmi • blondínka • plavovláska • svetlovláska: nie je prirodzená plavovláska, blondína • bielovláska • expr. zlatovláska

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať • tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčom • šľahať • lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkom • expr. lipkať: vo vetre lipká zástava

2. udierať dlaňou • fliaskať • flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlava • fackať • zauškovať • expr.: čapcovať • oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanie • expr.: ťapkať • ťapať • tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krku • nár. fácať

3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať • špliechať • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člne • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať • čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokov • tlieskať

4. p. hádzať 1 5. p. tárať

praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2

pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať sa • trhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajú • praskať • práskať: pery mi praskajú • prašťať • expr. praskotať: hrady praštia, praskocú

2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskať • práskať • prašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praští • expr.: pukotať • praskotať: parkety pukocú, praskocú • plieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieska • lúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

3. p. pučať

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

plavovláska p. blondína

svetlovláska p. blondína

zlatovláska expr. dievča, žena so zlatými vlasmi, obyč. v rozprávke • zlatohlávka • zried. žltovláska

p. aj blondína

bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami

blýskať p. blýskať sa 1, hrať 3

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

leštiť hladením, náterom, čistením a pod. dodávať hladkosť a lesk • hladiť: leštili nábytok; hladili parkety • hovor.: blýskať • polírovať • subšt.: glancovať • glančiť: políroval, glancoval kľučky; blýskal si čižmy • hovor. politúrovať (leštiť politúrou): politúroval stoly • hovor. krémovať • zastaráv. boxovať (leštiť krémom topánky, kožu): krémovala, boxovala čižmy • hovor. zastar. viksovať

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom) • prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sa • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech • striebriť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa • ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa • mihotať sa • mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami • hýriť • expr. sršať • prekypovať • kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou

pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami

trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť • jagať sa • jagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajú • mihať sa • mihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocú • ligotať sa • lesknúť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajú • iskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskrí • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko

p. aj blýskať (sa) 1

vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou

čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

3. p. vlhčiť

fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať

3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí

fŕskať p. fŕkať 1, 2

kropiť pokrývať kvapkami • skrápať • krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem • polievať (z krhly): polieva kvety • vlhčiť • navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie • fŕkať • fŕskať • prskať • pokropovať • poprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku

prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkať • fŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕka • expr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frcká • syčať • sipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipia • crkať • cŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechať • striekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

2. p. kropiť 3. p. hnevať sa

špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člna • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať: vonku čľapoce, čliape dážď • plieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov

2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú nás • striekať • prskať • fŕkať • expr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokolo • čliapať • vyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodu • nár.: čubrať • čubriť (Kálal)

šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

p. aj špliechať, hádzať

3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať

domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi

kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska • zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova • hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka

2. p. domov 2, vlasť 2

vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si

nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún

nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň

obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať

presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiť • ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiť • prehovoriť • prevravieť • nahovoriť • navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasil • získať • zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenu • uhovoriť • expr.: uvravkať • uvariť • hovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkali • arch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovať • oblomiť • obmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli

pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby • preložiť • premiestiť • premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene • presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby • popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom • popreťahovať • poprevliekať (postupne)

3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákať • zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu • šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny • hovor., často pejor. zverbovať • naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu • získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu • popreťahovať (postupne, viacerých)

4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliť • natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly • prepnúť • prepäť: prepnúť svoje sily • ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť

prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2

pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1

privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkom • primámiť: kvet vôňou primámi hmyz • hovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohých • kniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovor • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport

vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosť • získať • dosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozície • domôcť sa: napokon sa domohol slávy • vynútiť • vymôcť • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postavenie • hovor. expr.: vybehať • vydupkať: všetko si vie vydupkať • dobyť • zmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

dvojhláska spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska • diftong: v slovenčine sú najčastejšie dvojhlásky, diftongy ia, ie

fľúskať p. fŕkať 1

grísa, gríska p. krupica

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

ískať p. hľadať

hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiť • pohládzať • pohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiat • láskať • expr.: mojkať • čankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakalo • expr. mankať • nár. čučuľkať

láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťa • maznať • túliť • tuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatko • prituľovať • privíňať • pritískať • vinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe deti • expr.: mojkať • čankať: mojkal šteniatka

maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčika • expr. mazlinkať • kniž. zastar. mazliť: mazlili syna • expr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti

2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinke • expr.: čankať • mojkať • mazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača

hláska najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka • lingv. fonéma (hláska s rozlišovacou schopnosťou)

hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstoch • hvižďať • svišťať • fičať • pišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičí • pískať • expr. piskotať • pohvizdovať • pohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničku • expr.: vyhvizdovať • vyhvizdúvať • vypiskovať • vypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od rána • zried.: prehvizdávať si • prehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva

pískať p. hvízdať, pišťať 2

pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

prdúskať sa 1. p. chváliť sa 2. p. namáhať sa

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesť • predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu • zahrať • predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovať • nastrojiť • organizovať • zorganizovať • kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie • pripraviť • expr. spískať: Čo ste to na nás spískali?

nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

spískať p. pripraviť 1

vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)

klobása údenársky výrobok z pomletého al. posekaného mäsa naplneného do tenších čriev • klobáska: údená, varená klobása, klobáska • nár. klbása • špekáčik (krátka klobása s kúskami slaniny): opekať špekáčiky • kabanos (menej kvalitná klobása)

klobáska p. klobása

krásavica pekná, krásna žena • kráska: zvodná, pyšná krásavica, kráska • hovor.: fešanda • štramanda • poet. krásota (Figuli) • expr. krásotinka (Urbánek) • parádnica (nápadne upravená žena)

kráska p. krásavica

krupica nahrubo zomletá pšenica: kaša z krupice • zastar.: grís • gríska • zried. grísa

láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti

2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1

obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti

2. p. radosť

vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade

2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť

záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití • koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok • hobby: venovať sa svojmu hobby • hovor. pasia: mať pasiu v niečom • mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia • chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky • hovor. slabá stránka • záujem: filatelistické záujmy • láska: hudba je jeho láska

2. p. radosť

tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískať • pritláčať • tlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dvere • vtláčať • vtískať • pchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniaz • strkať: strká do vrecka zvyšok jedla • tískať • tiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera pery • stláčať • stískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie

vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať

láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznali • túliť sa • tuľkať sa • vinúť sa • privíňať sa • prituľovať sa • pritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebe • expr.: mojkať sa • cukrovať sa • hrdličkovať sa: stále sa cukrujú • nár. ľuľkať sa (Kálal) • obyč. pejor.: milkovať sa • miliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatami • expr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)

maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom • expr.: ľuľkať sa • mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský) • expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský) • nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami • expr.: cukrovať sa • hrdličkovať sa • hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

2. p. hrať sa 2

pritískať sa p. láskať sa, tlačiť sa 3, túliť sa 1, vinúť sa 2

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť sa • prituľovať sa • privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej • expr.: tuľkať sa • mojkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď • expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

2. p. krčiť sa 3

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka • rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce • lúpať • vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkať • pukať: lúskať, pukať prstami

3. p. riešiť

riešiť hľadať uspokojujúce vysvetlenie • lúštiť • lúskať: riešil, lúštil ťažký problém; rád lúskal nejasné otázky • počítať • rátať (riešiť matematické úlohy): počítať, rátať rovnicu s dvoma neznámymi

mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať

stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať

2. p. šetriť 2

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)

2. p. obľúbenec

mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiť • vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolesti • mračiť • chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelo • zmrašťovať • zmŕšťovať • zmršťovať • zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvár • krčiť • húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvár • expr.: krkvať • vráskať: krkval, vráskal čelo od zlosti • kriviť (ústa): krivila ústa od plaču • expr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom

vráskať p. mraštiť

najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedom • dojesť sa • dosýtiť sa • zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syrom • expr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal preč • expr.: nakŕmiť sa • nasúkať sa • narezať sa • napukať sa • napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancov • expr.: napratať sa • napráskať sa • natrieskať sa • hovor. expr.: nafutrovať sa • nadžgať sa • naprať sa • napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia • nažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasa • priživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známych • det.: napapať sa • napapkať sa • subšt. naládovať sa

napráskať sa p. najesť sa

naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)

napískať p. narozprávať

narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel

nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriť • ušetriť • usporiť: nasporili, našetrili na auto • hovor.: našporiť • našporovať • ušporiť • ušporovať • expr.: nahonobiť • zhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkov • nahospodáriť • nagazdovať • zgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetok • expr.: nastískať • naškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazí • kniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úspory • pejor.: nahrabať • nahabať • nazhŕňať • nazhrabúvať • nazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvo • pejor.: naskývražiť • naskupániť • nadržgrošiť • nažgrliť • nažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok

nastískať p. nasporiť

ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť

2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami

natískať p. vnucovať

vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)