Synonymá slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ava" v Synonymickom slovníku slovenčiny

červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka

porov. aj červený

doryšava p. červeno

čierňava p. mrákava

mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)

diaľava p. diaľka 1

diaľka 1. veľká dĺžka priestoru medzi dvoma predmetmi al. miestami (op. blízko, blízkosť) • ďaleko: počuť ho z diaľky, hľadieť do ďaleka • diaľava (veľká diaľka): zmiznúť v diaľave • poet. diaľ: nekonečná diaľ • vzdialenosť (ohraničená diaľka): doprava tovaru na krátku vzdialenosť

2. ďaleký kraj: vrátiť sa z diaľky • poet. diaľ

dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžava • ráňava (vysoký človek) • výšava • expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafa • hovor. expr. cepáň • hovor. štiap

dĺžava 1. p. dlháň 2. p. dĺžka 1

dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúry • zried. dlžina (Ondrejov) • expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj) • zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli) • zastar. zdĺžka (Vajanský)

2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

ráňava p. dlháň, obor

výšava 1. p. výška 1 2. p. dlháň

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

doľava p. vľavo 2, naľavo 1

naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo) • doľava (op. doprava) • vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola

2. na ľavej strane (op. napravo) • vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz

vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo) • naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie

2. na ľavú stranu (op. vpravo) • naľavo (op. napravo) • doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava

dŕžava p. kolónia

kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolónie • zastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavy • domínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)

elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou • hovor. prúd: vypnúť prúd • slang. šťava

šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvy • džús (hustejšia ovocná al. zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džús • miazga • anat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach) • subšt. zaft

2. p. elektrina

fujavica víchrica spojená so snežením • metelica • chumelica • chumeľ • kúrňava: prihnala sa fujavica, metelica • expr.: fujak • meteľ: vonku zúri fujak, meteľ • nár.: chujava • chujavica • šibavica

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

kúrňava p. kúdol

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

žiar¹ vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara

páľava p. horúčava 1

húľava p. mrákava

húšťava, húšťavina, húštie p. húština, krovie

húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina • krovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v kroví • krovina: kroviny na medzi • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • kraj. kružina (Ondrejov) • expr. krovisko • zried. kríčie

krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medzi • expr. krovisko: husté kroviská • zried. kríčie • kraj. kružina (Ondrejov) • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • húština • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina

inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatka • srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom • osuheľ: zo stromov visela osuheľ • mráz: na pole padol mráz • zried. osuhlina • nár. hŕňava

krútňava p. vír 1

vír 1. prudký krúživý pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: veterný, snehový vír • krútňava (vodný vír): strhla ho krútňava • cyklón (vzdušný vír v tropických nociach) • smršť (prudký vzdušný vír): piesočná smršť

2. p. ruch 1, zhon

liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast

túžava p. liehovina

miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom • mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa • vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty • miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto • trieť: trieť maslo s cukrom • tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu • kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku • primiešavať • vmiešavať • zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty • trepať • šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom • nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou • nár. expr. trbúľať

2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3

zmiešavať p. miešať 1

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

síňava p. mrákava

odľava p. zľava²

zľava² z ľavej strany (op. sprava) • odľava: zľava, odľava sa vyrútilo auto

odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda • zovšade • zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy • poet. zvšadiaľ (Hviezdoslav) • zblízka i zďaleka • zhora i zdola • odhora i oddola • sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik • fraz. zo všetkých kútov (sveta)

pláň, pláňava p. rovina 1

pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota

p. aj ticho

4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii

5. p. mier 1

ticho² stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinu • tichosť: tichosť ulice • nemota (úplné ticho) • mĺkvosť • poet.: mĺkvota (Rázus) • tíš: podvečerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota (Švantner) • pokoj: nočný pokoj • mier • poet. mlk (Hviezdoslav)

pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica) • žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy

žihľava p. pŕhľava

rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň

2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2

šatľava p. väznica

väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

ťava veľké prežúvavé cudzokrajné zviera používané na nosenie nákladov: dvojhrbá ťava • dromedár (jednohrbá ťava)

tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava

2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy

3. p. náznak

tieňava p. tieň 1

tôňava p. tieň 1

tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)

údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama

2. p. dolina

tíš, tíšava p. ticho², pokoj 3

úľava zmiernenie, odľahčenie niečoho, čo spôsobuje ťažkosti • poľahoba: pacient pocítil úľavu, poľahobu • uvoľnenie: po skúške pocítil uvoľnenie

zľava¹ zníženie ceny, poplatku: deti majú polovičnú zľavu na cestovnom • obch. rabat (zľava z ceny tovaru, ktorú poskytuje dodávateľ stálym odberateľom)