Synonymá slova "ã æ ã ã ã le" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 170 výsledkov (2 strán)

  • náležať p. patriť 1, 2


    patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležaťprináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiťchodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

    2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchaťnáležaťprináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sazačleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

    3. p. týkať sa 1


    náležite p. vhodne 1


    vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriťnáležitekniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problémuústrojneorganicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredianár. poručne (Timrava)

    porov. aj vhodný

    2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod


    nárazovitý ktorý sa uskutočňuje v nárazoch; ktorého charakterizuje nerovnomerný, nepravidelný priebeh • nárazový: fúkať bude silný, nárazovitý, nárazový vietor; niektoré práce majú nárazovitý, nárazový charakterhovor. návalový: neznášam návalovú robotupríležitostný (obyč. o práci, ktorá má krátkodobé trvanie): zohnal iba nárazovitú, príležitostnú prácu


    príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


    nedôležitosť p. ničota 1


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    nenadále p. zrazu 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    nenáležite p. nevhodne 1, zle 1, porov. aj nesprávny, neprimeraný 1


    nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúconepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izbaneprimeraneneadekvátnenepatričnezastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšoknenáležitenesprávnenekorektnezle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problémuneústrojneneorganickycudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodoneúčelnenesúco: neúčelne, nesúco využitý priestornevychovanenemiestnenespôsobneneprístojneneslušneexpr.: neokresaneneotesanehovor. expr.: neokrôchanenemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázkunespis.: nejapne • neomalene

    2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodnezastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

    2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní


    nepríležite p. nevhodne 1, 2


    nepríležitý p. nevhodný, neprimeraný 1


    neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodnýnenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slovánemiestnykniž. nepatričnýzastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhyneprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žartynehodnýnedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človekanepriliehavýnevýstižnýnesprávnynekorektnýkniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postuphovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienkyneúnosnýnadmernýprílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nárokyneprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

    2. p. neúmerný


    nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeranýnenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenienemiestnykniž. nepatričnýzastar.: nepríležitýnevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žartyneprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanienesprávnynekorektnýnepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestoukniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne oceneniehovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázkynevyhovujúcinepríhodnýneprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľuneželateľnýnežiaducinepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobouzlýnedobrýpren. nezdravýexpr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúcinespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov


    neustále p. ustavične, vždy


    ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajnestálekniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinkyjednostajnejednostajzried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytujenepretržitepermanentnetrvalotrvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strachsústavnesystematickyhovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovaťvždyhovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľahovor.: večnenavekyexpr.: donekonečnastále a stálehovor. expr. do alelujaexpr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to istéhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhováranár. porádfraz.: dňom i nocouvo dne v nocideň čo deňv zime v leteod začiatku do koncav jednom kuse


    vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariťzakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriťustavičnestálekniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povieneprestajnejednostajnejednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínaťhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovárahovor.: navekyvečneexpr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorompoet. povždypoet. zried. povekkniž. zastar. voždynár.: všezavždy (Kukučín, Dobšinský)oddávnaodjakživaodvždyexpr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínalčoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    príležitostne p. niekedy 1, 4


    pajšle p. pľúca


    prináležať p. patriť 1, 2


    penále p. trest


    trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trestpokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutusankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankciepenále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutiepokarhanie: verejné pokarhanie


    polofinále p. semifinále


    semifinále predposledná časť vylučovacej športovej súťaže • polofinále: vypadnúť v semifinále, v polofinále


    príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


    príležitý p. vhodný


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

    2. p. príhoda


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    záležitosť p. vec 3, 4


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


    skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkovzastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb

    2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na darprispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodinezaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

    2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončíbyť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešiastáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

    3. p. spočívať 3 4. skladať sa


    závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmešstáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúcehoopierať savychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov


    solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosťsúdržnosť: prejav súdržnostikniž. solidarizmusspolunáležitosťspolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národovkniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvokniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti


    spolunáležitosť p. solidarita


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


Pozri výraz Ã Æ Ã Ã Ã LE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: šátor, cru, mag, otä, bkv, tokáň, slo, meã, nčč, jpl, guf, tãƒæ ã â, tsa, å to, jku
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV