Synonymá slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ia" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačkybežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinouexpr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedyklusompoklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrcholcvalomhovor. trapomexpr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave

    2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1


    bežiačky p. behom 1


    bohužiaľ p. žiaľ2


    žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakalsúcitnýsamaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdcekniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom

    2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostnýrozľútostenýrozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastímužialenýužalostenýbolestnýkniž.: bôľnysrdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdychzarmútenýžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    žiaľny p. žalostný 1


    chudera poľutovaniahodná žena • chudinaúbožiačka: chudera, chudina, od včera nič nejedlaneborkaneborká: neborka matka sa súžila pre deti


    úbožiačka p. chudera


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    pokľačiačky p. kľačiačky


    kvočiačky p. skrčene


    skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnuexpr.: učupenečupiačkypočupkypočupiačkykvočiačkykvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúteprikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokomschúleneskrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážkezhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť


    ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmoležiačkypoležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačkyvodorovnehorizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka


    ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe • poležiačkyležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cvikyv ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terčnespráv. v leže

    2. p. ležato


    poležiačky 1. p. ležiačky 1 2. p. ležato


    ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenieomámenieošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojeniekniž.: šaľbaomam: sladká šaľba mladostipoet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)


    smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútokzármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutokclivotaclivosť: pochytila ho clivota, clivosťžiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľuľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľomsvetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľbôľbolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmichmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čelekniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkehopoet.: stesktrud (Rázus)rmut (Figuli)nár. pokora (Kukučín)


    žiaľ1 p. smútok


    súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme • prítomnosťsúčasná dobasúčasné obdobieterajšia dobaterajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnostidnešokterajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnostihovor. dneskajšokkniž. prítomno

    2. p. paralelnosť


    šťaveľ lúčna bylina podobná špenátu • hovor.: šťavíkzajačia kapustabot.: štiavec (Rumex)štiav (Acetosa)nár. šóška


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    žiaľuplný p. žalostný 1


    žiaľnohlasý p. žalostný 1


    žiaľbohu p. žiaľ2


Pozri výraz à à à à à à à à à à à à à à à IA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: malãƒâ, zkm, bkk, tna, oxh, md3, fzi, kvc, pls, ã apa, ace, jfr, šs, brp, še
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV