Synonymá slova "ã ã ã eptaã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 13 výsledkov (1 strana)

  • hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


    šeptať p. šepkať 1


    našeptať p. pošepkať


    pošepkať povedať pošepky (potichu, nezvučne), často dôverne al. ako radu • pošeptať: pošepkať, pošeptať niekomu do ucha novinupošepnúťzašepnúťšepnúť (obyč. krátko): (po)šepol susedovi, aby nič neprezradilpošuškať: nechcel hovoriť o veci nahlas, iba mi to pošuškalzašepkaťzašeptaťzašepotať (ticho povedať): zašepká mame do ucha prosbunašepkaťnašeptaťnašuškať (potichu poradiť niekomu, čo má povedať): našepkať žiakovi odpoveďnapovedať (našepkať v škole)


    poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie • dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrnínaradiť: naradili nás na správnu cestuodporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do vecipošepnúťpošepkaťpošeptaťpošuškaťnašepnúťnašepkaťnašuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zašepkať šeptom, ticho povedať • zašeptaťzašepotať: zašepkal, zašep(o)tal svoju prosbuzašuškaťzašušotať: Čo si mu zašuškal?zašepnúťšepnúť (krátko): (za)šepol niečo mame do uchapošepkaťpošuškaťpošepnúť: suseda mu pošepkala, pošuškala, pošepla novinuexpr.: zašemotiťzašomrať (ticho a nezrozumiteľne povedať): namiesto pozdravu iba čosi zašemotil, zašomral


    pošepnúť, pošeptať p. pošepkať


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tjs, lsk, ã ã ã re, omk, cnl, rss, n, dev, thu, cf, sii, kks, čelo, xcd, hbn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV