Synonymá slova "ã ã no" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he • hé: Kde si bol, ha, he? • no: Čo to máš, no?

2. p. ach 1

no 1. vyjadruje pohrozenie • nono • pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nuž • mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • nože • nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce! • nuž • tak • teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro! • hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1

servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar

porov. i dovidenia

2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

voľno¹ výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím

batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiat • noša • uzol: urobil z vecí uzol, nošu • hovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát

noša p. batoh

dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublíži • nevídali • je tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká choroba • no bože • no veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvo • láry-fáry • trci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajú • hja • hjaj • ejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane

dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenka • voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno • hovor. zastar.: urlaub • urláb (obyč. dovolenka vojakov)

prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje • zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie • voľno (voľný čas): divadelné voľno

voľno² voľný čas: dostať voľno, chvíle voľna • hovor. expr. fajront (voľno po práci): od tretej je fajront • víkend (pracovné voľno v sobotu a nedeľu) • pren. hovor. šábes (pôvodne sobota ako sviatok u židov): mať šábes

herňa miestnosť, budova zariadená na hranie rulety, karát a pod. • kasíno

kasíno p. herňa

hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla

hlučno, hlučne 1. p. hlasno 2. porov. rušný

hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1

hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)

2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

mračno p. oblak 1, 2

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

klavír klávesový strunový hudobný nástroj • krídlo: hrať na klavíri, na koncertnom krídle • pianíno (menší klavír so zvislo uloženými strunami) • hovor. piano (klavír al. pianíno): z izby sa ozývali zvuky piana

pianíno p. klavír

léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania • feudum

mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa

porov. aj mimovoľný

nevoľno 1. p. mimovoľne 2. p. zle 5

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra

pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo

prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo

vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi

3. p. prípadne 2

možnože p. možno 2, pravdepodobne 1

nánožník kožušinový vak pre deti na ochranu nôh a tela pred zimou • subšt. fusak

naráno p. ráno

ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zrána • naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno • za rána, pís. i zarána • hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke • zastar. ránom (Kukučín) • nár. nazraň (Vansová)

nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sa • nesmie sa • nie je možné • nie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnik • poet. nemôž (Smrek) • neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosť • nár. nesloboda (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: nelza • nelzä • neľzä (Hviezdoslav, Jesenský)

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

nože 1. p. no 3 2. p. veď 3

veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak

nočak p. pravda² 2

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

nočná p. zmena 2

zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú

nočník nádoba na telesnú potrebu • hrub. šerbeľ

nošak p. pravda² 2

nožík p. nôž

nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

pána hovor. expr. vyjadruje citový postoj k vete, k výpovedi • hovor. expr.: pánabeka • pánajána: pána, pánabeka, to ti bola bitka • no zbohom (pri zápornom postoji): no zbohom, už sme dopracovali

všakáno p. však 4, pravda² 2

predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'

3. p. ale 1

prihlučne, prihlučno p. hlasno

pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)

2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)

porov. aj pyšný 1

ražno p. rezko 1

rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cestu • rýchlo • bodro • bystro • vrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postele • čulo • pohyblivo • sviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavice • svižne • svižko • hybko • krepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch hore • zastaráv. rezno • nár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

porov. aj rezký 1

2. s rozhodnosťou, s dôrazom: rázne • rozhodne • energicky • rezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzke • dôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvo • sviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežo • ostro • zastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

4. p. zľahka 4

skutočno p. skutočnosť

skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno

sordíno p. tlmič

tlmič zariadenie slúžiace na tlmenie: tlmič zvuku, nárazu • hud. sordíno (tlmič zvuku pri hudobných nástrojoch) • dusidlo (tlmič zvuku pri dychových nástrojoch) • tech.: amortizér • amortizátor (zariadenie na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod.)

šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne • sekt • šumivé víno: popíjať šampanské, sekt • hovor. zastar. šampanier (Rázus) • subšt. šampus: fľaša šampusu • zried. šumovina (Urbánek)

včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro) • načas: išiel autom, aby prišiel včas, načas • včasne • presne: pomoc prišla včasne, presne • zavčasu • zavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel

2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro) • včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včely • skoro • zavčasu • zavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie je • privčas • priskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli

3. v skorých ranných hodinách • skoro • zavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestu • včasne • včasráno • zavčas rána • zavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory

včasráno p. včas 3

vedecko-popularizačný popularizujúci vedecké poznatky: vedecko-popularizačný film • náučno-populárny: náučno-populárna literatúra • populárno-vedecký • populárno-náučný (podávajúci vedecké poznatky prístupným spôsobom): populárno-vedecká, populárno-náučná činnosť

víno alkoholický nápoj z hrozna: červené, dezertné víno, ovocné víno, opiť sa vínom • expr.: vínko • vínce