Synonymá slova "zäo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka

zaobalený p. nepriamy

zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)

zaobaliť 1. p. zabaliť 1 2. p. zastrieť 2

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho • obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukom • kniž.: zahaliť sa • zastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlou • zaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky

zaobaliť sa p. obaliť sa

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

správať sa¹ 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

3. správ. zaobchádzať, vychádzať

zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom • zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed doma • poobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školy • expr. zaobedovať si (zjesť malý obed al. zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie!

zaobedovať si p. naobedovať sa

baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa

3. p. hrať sa 1

preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediť • roztrieďovať • pretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľu • oddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrna • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sa • zapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciou • skúmať • preskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázky • prerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákona • prediskutúvať • expr.: pretriasať • preklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajú • expr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalosti • precvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzať • budiť • zobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťa • kriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2

venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám

zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním • zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom • expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami • expr.: opletať sa • babrať sa • piplať sa • paprať sa • prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať • nár. expr. škavdať sa (Timrava) • expr.: oštarovať sa • oškliviť sa • špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec • kniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič) • zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním • pestovať: pestuje hudbu a šport

zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sa • zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí • vystačiť • vydržať • vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory • uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom • obstáť: ryba bez vody neobstojí

zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)

2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)

p. aj nevľúdny

zaoblačený p. zamračený 1

zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sa • zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením • kniž. zakaboniť sa • spochmúrnieť • zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad • zaoblačiť sa • zatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieť • stemniť sa • potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zried. zamraštiť sa • zamŕštiť sa • omraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť sa • expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli • kniž. zastar. zasmušiť sa

zaoblačiť sa p. zamračiť sa

zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieť • stmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavela • zatmiť sa • otmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavela • zried.: otemnieť • ochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrnie • zatiahnuť sa • zamračiť sa • zaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilo • potemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou

mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa

zaoblačovať sa p. mračiť sa 1

oblina oblá časť niečoho • zaoblenina • zaoblenie: obliny, zaobleniny ženských bokov

zaoblenina p. oblina

oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba • oblúčikový • oblúčkový • oblúčikovitý • oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď • klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala • klenbový • zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána

okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova

2. p. tučný 1 3. p. približný

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

zaoblený p. okrúhly 1

obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť • odiať • nadieť • nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného • hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty • expr.: natiahnuť • navliecť • prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von • fraz. expr. pohádzať šaty na seba • kniž.: priodieť • priodiať: priodiali nevestu do bieleho • naobliekať • zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka • vyobliekať • vystrojiť • pristrojiť • ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila • expr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekať • zastaráv. al. expr.: poodievať • ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu • zašatiť • ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť • expr. ogabať • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať

ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť • hovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinu • zašatiť: na zimu treba deti zašatiť • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať

zaobliecť p. obliecť 2

zaobľovať sa p. zaokrúhľovať sa

zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať sa • okrúhlieť • okrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhli • guľatiť sa • guľatieť • zaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacuje • expr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejú • tučnieť • priberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieť • vypĺňať sa: postava sa jej vypĺňa • zried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

zaobrátiť sa p. obrátiť sa 1

obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovať • oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou • obšiť • zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou • zried. zaobrúbiť • obendlovať • zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona • obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv • oprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiť • orámovať • ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi • obohnať • obklopiť • obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň • obopäť • obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami

zaobrúbiť p. obrúbiť 1

zaobšiť p. obrúbiť 1

obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)

3. p. biť 2

zaobšívať p. obšívať 1

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoro • expr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodina • expr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežili • postarať sa • zariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz chorého • zaobstarať • obstarať • zabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravu • presadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu

vychodiť¹ 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiť • vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokrovec • zošliapať • zodrať: zošliapať si podpätok • obdrať • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papuče • expr.: vyčaptať • vyšmatlať • vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandále • ojazdiť • vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené auto • opotrebovať: opotrebované kolesá • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

2. častým chodením získať • hovor. vybehať • obstarať • zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdenia • vymôcť • vykonať • vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povolenie • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odklad • povybehávať • povykonávať • povybavovať • pozaobstarávať (postupne)

3. p. absolvovať 1

zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiť • postarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postarali • zariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkou • zadovážiť • zaopatriť • zaobstarať • obstarať • kniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazí • subšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujem • subšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxík • objednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiť • upevniť • zaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hranice • umožniť • dať možnosť: umožniť všetkým voľný pohyb • spevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múru • poistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanom • subšt. zazichrovať

zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

zaobstarávať p. starať sa 2

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

zaobuť zaobstarať obuv pre niekoho, obyč. v dostačujúcom množstve • obuť: treba nám celú rodinu zaobuť, obuť • vyobúvať (postupne všetkých dobre obuť) • poobúvať (postupne, viacerých): na zimu musíme deti poobúvať

zámorský ktorý je za morom, ktorý ta smeruje • zaoceánsky • transoceánsky (týkajúci sa oceánov): zámorské, zaoceánske trhy • zaatlantický • transatlantický (týkajúci sa Atlantického oceána): zaatlantické krajiny

zaoceánsky p. zámorský

spevniť urobiť pevnejším, pevným • zosilniť: hrádzu treba spevniť, zosilniť štrkom • stužiť • vystužiť (spevniť výstuhou, výstužou): (vy)stužiť banskú chodbu • tech. stvrdiť: stvrdiť oceľ • zoceliť • kniž. zaoceliť • otužiť: zoceliť, otužiť si telo cvičením • upevniť • utužiť (týka sa obyč. abstraktných vecí): upevniť, utužiť dôveru, priateľstvo • vyškrobiť (spevniť škrobom): vyškrobiť golier

zaoceliť p. spevniť

vzdychnúť (si) vydať zo seba hlboký vzdych a vyjadriť tak pocity bolesti, smútku; so vzdychom povedať • zavzdychnúť (si) • povzdychnúť (si): utrápene si vzdychla, zavzdychala nad osudom dcéry; neraz si vzdychol, povzdychol, že to nemal robiť • zavzdychať (si) • povzdychať si • expr.: poachkať (si) • zaachkať • zaochkať (niekoľkokrát si vzdychnúť) • postenať (si) • postonať (si) • expr.: postenkať (si) • postonkať (si) (občas, chvíľu stenať, stonať) • posťažovať sa/si: neraz sa/si pred nami posťažovala, že ostala sama

zaochkať p. vzdychnúť (si)

šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

zaodev p. šaty

zaodieť, zaodiať p. obliecť 2

približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhruba • viac-menej: spravili to viac-menej rovnako • skoro • takmer • temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otec • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlene • hrubo: hrubo odhadnutý zisk • kniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asi • zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korún • okolo • zo: chlapec mal okolo, zo desať rokov • asi tak • hovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korún • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcov • plus-mínus • hovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuvi • skoro • takmer • temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov

zaokrúhlene 1. porov. okrúhly 1; guľatý 2. p. približne 1, 2

oblúk kruhovité zakrivenie, časť kružnice • polkruh (polovica kružnice): na nebi sa zjavil oblúk, polkruh dúhy • zaokrúhlenina: zaokrúhlenina obočia

zaokrúhlenina p. oblúk

guľatý 1. majúci tvar gule (o veciach) • baňatý: guľaté, baňaté amfory, džbány • guľovitý: guľovité telesá • zaguľatený • zaokrúhlený: zaguľatený, zaokrúhlený tvar • expr. bruchatý (pripomínajúci brucho): bruchaté fľaše, skúmavky • nár. puchratý (Šoltésová) • expr. guľatučký

p. aj okrúhly 1

2. p. tučný 1

približný ktorý sa iba blíži skutočnosti, nie celkom presný • okrúhly • zaokrúhlený: približná, okrúhla cifra; zaokrúhlený počet

p. aj nepresný; predbežný 2

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

zaokrúhlený 1. p. okrúhly 1 2. p. guľatý 1 3. p. tučný 1 4. p. približný

zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý

p. aj tučný

zaokrúhliť 1. porov. zaokrúhľovať sa 2. p. zarovnať

zarovnať urobiť rovným, hladkým (obyč. niečo, čo má nerovný, hrboľatý povrch) • vyrovnať • urovnať: zarovnať, vyrovnať rad, knihy; urovnať si rozstrapatené vlasy • zrovnať: zarovnať, zrovnať kopec hliny; zrovnať mesto s povrchom • zvalcovať • zried. zvalchať • vyvalcovať (zarovnať valcom): zvalcovať ihrisko • hovor. splanírovať (upraviť terén do rovnej plochy): splanírovať pláň • zahladiť • vyhladiť (urobiť hladkým): zahladí, vyhladí si pokrčenú sukňu • pozarovnávať • povyrovnávať • pourovnávať (postupne, viac vecí zarovnať) • sklepať (klepaním zarovnať): sklepať hárky • zaokrúhliť (upraviť na jednoduchšiu hodnotu): zaokrúhliť sumu, účet

stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)

tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)

zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)

zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotá • expr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasov • domotať (vo veľkej miere) • popliesť • expr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotal • expr.: zachlpiť • schlpiť • pochlpiť • zakudliť • skudliť • pokudliť • zachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáča • expr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košele • zauzliť • zakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbeh • hovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrchá • zapliesť • vtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféry • hovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiť • zavinúť • ukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uteráka • zabaliť • expr.: zapantať • zachumlať • zachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávať • pozakrúcať • pozavíňať (postupne) • kniž. zahaliť • zried. zaokrútiť

zaokrútiť p. zakrútiť 2, zamotať 2

zaokrúžľovať sa p. zaokrúhľovať sa

uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť • vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného • vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas • zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat • hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy

zaokryť p. uhradiť

náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie • odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné • kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd • úhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trov • diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty • hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty • reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy • protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát • odb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

3. p. zástupca 1

zaokrytie p. náhrada 1

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

zaonačiť 1. p. zariadiť 1 2. p. povedať¹

zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviť • vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonám • expr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadión • hovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovať • usporiadať • hovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšiel • zastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj život • expr. narafičiť • nastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiť • zaistiť • postarať sa • obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiť • prispôsobiť • upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratórium • prerobiť • adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

zaopáčiť p. zaobstarať

zaopatrenie súhrn životných potrieb človeka: doma má celé zaopatrenie; hmotné zaopatrenie v chorobe • zabezpečenie: sociálne zabezpečenie • zábezpeka: mať zábezpeku v starobe • istota: v práci je jeho istota

záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímač • hovor. al. zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality

2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanov • zábezpeka: materiálna zábezpeka • istota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotu • kaucia (finančná záruka): zložiť kauciu • zabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečenie • zaopatrenie: zaopatrenie v starobe • hovor. al. kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečo • kniž. záštita: matka je záštitou rodiny

opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriť • dať na poriadok • postarať sa • hovor.: obriadiť • oriadiť • vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu • ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy • hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť • nár.: obšatriť • okiepiť • ohriešiť • okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa • nachovať • nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok • dozrieť • dať pozor • zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa • posprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1

ujať sa¹ 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosť • zastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujal • postarať sa • zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkcie • chytiť sa: veci sa chytili odborníci • prichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa

vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku • zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra • zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo • vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd • hovor.: vybehať • vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas • hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať • expr.: obehať • obehnúť • obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody • zaistiť • zabezpečiť • obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň • vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo • povybavovať • povykonávať • pozariaďovať • hovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu • zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad • vykonať • urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou • vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou • zaopatriť • kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť • zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom

vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi • kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou • zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom • povystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadať • vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar • zorganizovať • zrealizovať • uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii • hovor. zaranžovať • zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviť • vychystať • poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy • hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč • vyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekať • pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov • vyparádiť • naparádiť • expr.: vycipkať • vyzrúbiť • hovor. expr.: vycifrovať • vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence • expr.: vyfintiť • vyfrndiť • vyfrndoliť • vyčačkať

zaopatriť 1. p. zaobstarať 2. p. opatriť 1 3. p. vystrojiť 1

podmietať poľnohosp. plytko orať strnisko po žatve, robiť podmietku • zaorávať: ide na pole podmietať, zaorávať • podorávať: podoráva strnisko

zaorávať p. podmietať

zákolesník železný klin pridržiavajúci koleso na osi • odb. záosok • lônik

záosok p. zákolesník

provincionalizmus nedostatok širšieho rozhľadu • provinciálnosť: provincionalizmus, provinciálnosť niektorých miest • obmedzenosť • zaostalosť: kultúrna obmedzenosť, zaostalosť • malomeštiactvo • pejor. zápecníctvo • pejor. krpčiarstvo: príslovečné slovenské krpčiarstvo