Synonymá slova "zã æ ã sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

    2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


    zúčastniť sa p. absolvovať 2


    dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

    2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


    zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom miesteuvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme?spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili

    2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa


    zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebnýhodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriťprísť vhodpridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zídehovor.: šiknúť sazastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafítreba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadoksubšt. bodnúť


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    hrýzť sa 1. p. hádať sa 2. p. trápiť sa 1


    trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

    2. p. namáhať sa


    vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    zľaknúť sa p. naľakať sa


    omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


    zájsť sa1 p. omdlieť


    zájsť sa2 p. zaobísť sa


    zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sazájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostívystačiťvydržaťvyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podporyuskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekomobstáť: ryba bez vody neobstojí


    prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť saprebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miestopretisnúť sapreryť sapren. expr.: prehryznúť saprehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkamiprepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúťpredrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čelaexpr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mneexpr.: presekať saprerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnostiprekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinoupreraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmykexpr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážkyexpr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápimeexpr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie


    zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniekprehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpaexpr.: zahryznúť sazaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchuexpr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)

    2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa


    prehryznúť sa, prehrýzť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam • prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke

    2. p. prebiť sa


    skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivildokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plačuohnúť sazohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbátexpr.: zíveriť sazúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila


    zíveriť sa p. skriviť sa


    zúveriť sa p. skriviť sa


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


    spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť saspliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkomsubšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertompejor.: spantať sazapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapomhovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozícioupospriahať sa (postupne) • sprisahať saexpr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklopejor.: zňuchať sazlízať sahovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi


    zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

    2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

    3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

    4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


    zňuchať sa p. zapliesť sa 3, spriahnuť sa


    stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuťnevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnujehovor. prešľapovaťstáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na miestekniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnulazmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieťzaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávaťhovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze


    zžierať sa p. trápiť sa 1


    uľútostiť sa, uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol muneos.: uľútiť saprísť ľútoexpr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvalirozľútostiť sarozľútostniť sarozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad seboukniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba


    zľútiť sa 1. p. uľútostiť sa 2. p. zľutovať sa


    zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbuzried. zľútiť sa (Timrava)zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič)hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzipoet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)


    zželieť sa p. uľútostiť sa


    vhrýzť sa p. vniknúť 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vytriezvieť 1. stať sa triezvym • otriezvieť: do rána ledva vytriezvel, otriezvelfraz. expr. vyspať sa z opice

    2. ochabnúť v nejakom cite, intenzívnom zápale za niečo • ochladnúťschladnúť: vytriezvieť z ilúzií; ochladnúť z nadšenia; po sklamaní vytriezvel, schladol


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    zľúbiť sa p. zapáčiť sa 1


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sapoľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sahumanizovať sa: bývanie sa humanizovalohovor. expr. učlovečiť sa


    zžialiť sa p. zľutovať sa


    zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


    zúžiť sa p. zmenšiť sa


    zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástlazaceliť sazacelieťsceliť sascelieťzjazviť sazajazviť sazavrieť sazatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilohovor. zarásť: rana ešte nezarástlaprirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

    2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúťkniž. zliať saspojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

    3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívomzblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížiliprilipnúťkniž. priľnúťpripútať saprimknúť saprirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou


    zžiť sa p. zrásť 3


    zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurzekniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovoremať podielpodieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechukniž. participovať: participuje na viacerých úloháchangažovať saexponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej stranezapájať sazapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hryspolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného dielapubl. spolupodieľať saadmin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: als, tép, tzn, ã il, sig, vrn, cpi, å tek, dsl, nc, ovy, fša, cei, v, vtf
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV