Synonymá slova "zá" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 6380 výsledkov (54 strán)
-
žaloba p. sťažnosť
žalobaba p. žalobník 2
žalobapáter p. žalobník 2
žalobca p. žalobník 1
žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobca • obžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcu • zried. obžalovateľ
2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosník • ponosovateľ • sťažovateľ • hovor. pejor.: žalobaba • žalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom
žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti • žalujúci: žalujúci žiak • obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom • obžalobný • obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis • kniž.: inkriminačný • rekriminačný
2. p. žalostný 1
žalospev lyrická básnická skladba vyjadrujúca žiaľ • elégia • trúchlospev: autor mnohých žalospevov, elégií
žalosť p. smútok
žalostiť p. smútiť
žalostivý p. žalostný 1
žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestný • smutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novina • žalostivý • bolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárek • kniž.: žiaľny • bôľny: žiaľne, bôľne vzdychy • usedavý (veľmi žalostný): usedavý plač • kvílivý • expr.: prežalostný • prebolestný • presmutný: prežalostný vzlyk • kniž.: srdcervúci • srdcelomný • poet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny ston • zastar.: ťažoblivý • žiaľuplný • kormútlivý (Hviezdoslav) • zried. žalobný • poet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič) • elegický
2. p. biedny 2
žalovačný p. žalobný 1
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
žalovať sa p. sťažovať sa
žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor • hovor.: puchor • zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik
žalúzia sťahovací mechanizmus z tenkých latiek na obloky, dvere a pod. • hovor. zastar. šalogátor (Timrava)
žandár p. policajt
žardiniéra p. kvetináč
žargón p. slang
žarkavý p. žiarivý 1
žarký p. horúci 1
žarnov p. kameň 1
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
žartom p. žartovne
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
žartovlivý p. žartovný 1
žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slov • vtipne • humorne • humoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná téma • prekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťu • figliarsky • šibalsky • expr.: huncútsky • furtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázok • hovor. špásovne • expr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskoch • nár.: podkúšavo • prehárčavo • subšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne
porov. aj žartovný 1
žartovník p. vtipkár
žartovnosť p. komika, humor
žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselý • humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky • vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie • anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh • humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis • recesistický • recesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok • komický • smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky • burleskný • fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie • prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová • zried. žartovlivý (Hviezdoslav) • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pán • humorný • vtipný: humorný, vtipný človek • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť • hovor. špásovný: špásovné dievča • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
žas p. údiv
žasnúť p. čudovať sa
žať p. kosiť, zberať 1
žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia) • zvoz: zvoz úrody • kosba (kosenie obyč. sena, mládze)
2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úroda • zisk • kniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá
ženista príslušník ženijného vojska • zastar. zákopník • pionier • sapér
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta
2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivý • závidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijali • kniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli
žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryha • brázda: žliabok, ryha na kovovej platni • zárez • drážka • vrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fuga • falc: fugy na šindli
2. porov. žľab
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
zúčastniť sa p. absolvovať 2
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)
2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu
zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu
2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu
bajúz p. fúz 1
fúz 1. (obyč. mn. č.) chlpy nad hornou perou muža, obyč. upravené: nosiť fúzy • expr. bajúz: vykrúcať si bajúzy
2. p. chlp 1 3. p. ôstie 1
chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na nohách • fúz • expr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúz • srsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpy • vlas: nájsť vlas v polievke • ochlpenie (chlpový porast)
2. p. zväzok 1
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
zúriť 1. p. hnevať sa 2. p. besnieť (sa)
beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný
bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom • bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera • rozpačitý • nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto • neistý • zmätený: neisté, zmätené správanie • dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia • zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
neznesiteľný ktorý sa nedá zniesť, strpieť, vydržať (op. znesiteľný) • neúnosný: neznesiteľná, neúnosná situácia • obrovský • ohromný • nesmierny (veľmi veľký; o javoch pre človeka negatívnych): pocítil neznesiteľnú, obrovskú, nesmiernu bolesť; vonku bola neznesiteľná, ohromná horúčava • neľudský (ľudsky neprijateľný): žiť v neznesiteľných, neľudských podmienkach • expr.: hrozný • strašný • hnusný • ohavný (neznesiteľne zlý): pokladali ho za hrozného, strašného, ohavného človeka (op. dobrého, statočného); vládli tam hrozné, strašné, hnusné pomery (op. vyhovujúce, dobré) • hovor. expr.: zúfalý • príšerný • otrasný: zúfalá, príšerná atmosféra; príšerný, otrasný zápach
p. aj nepríjemný
úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie • poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človek • biedny: biedna vdova • expr.: neborký • nevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľné • ubiedený • zúbožený • zbedačený • zastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinou • expr. hriešny: hriešna stvora • expr.: úbohučký • preúbohý • hovor. expr. uhriešený (J. Horák) • expr. zried.: zbedárený • zbedovaný • zbiedený
2. p. biedny 1, 2, slabý 2, mizerný 1 3. p. obmedzený 1, nízky 2
zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa
2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy
zúbožený p. strápený, úbohý 1
boleráz p. krušpán
krušpán záhradný ker s drobnými stále zelenými lístkami • buxus • boleráz
bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)
zľúbať p. bozkať
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbalo • neporiadne • povrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličke • ledabolo • hocijako • hocijak • ledajako • ledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajako • kniž. neriadne: neriadne zabalená zásielka • hovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zem • expr. nedbajsky • pejor. lajdácky • hovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotu • fraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázky • zľahka • nenútene • ležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kresla • ľahostajne • laxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností
porov. aj nedbanlivý
voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
porov. aj voľný 6
4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami • jemne • zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku • nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela • expr.: jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch
2. v malej miere • trocha • trochu • málo • nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil • jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • málinko • málilinko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava
3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivo • nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia • nestrojene • nenútene • ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.
4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahko • svižko • svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou • pružne • vrtko • obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom • rezko • bystro • hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku
5. p. voľne 1
celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl
2. p. vôbec 1
úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu
porov. aj úplný 1, 2
zúplna p. celkom 1, úplne
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky • expr.: cmuľkať • cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku • expr.: cucať • cuckať • cucľať: cucať, cuckať si prst • omáľať • žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach • ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku • nár. omĺzať (Figuli) • nár.: mlzať • mĺzť (Kálal)
mĺzť p. cicať
čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)
p. aj krásny, nádherný
2. p. zázračný 1
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavý • vábivý • pútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávač • príťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá žena • čarovný • očarujúci • fascinujúci • kniž.: okúzľujúci • kúzelný • pren.: magický • hypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické oči • omamujúci • omamný • opojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňa • oslňujúci • oslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene) • zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava
okúzľujúci p. čarovný 1, neodolateľný
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia • očarujúci • kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása • pôsobivý • sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev • strhujúci • unášajúci • kniž.: úchvatný • uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav
p. aj pekný, krásny, príťažlivý
oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnoho • značne • hodne • o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní • nepomerne • neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty • hovor.: oveľakrát • o veľa ráz • omnohokrát • o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma • expr.: poriadne • riadne: (po)riadne väčší chlap • nár. omoc
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
veľa ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa
viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoro • niekoľkokrát • niekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstve • nejedenkrát • nejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práce • viacnásobne • niekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázok • opakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínať • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz • mnohonásobne • hovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí
2. p. viac 3
mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa
charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca
2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy
p. aj tvar
2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž
p. aj vzhľad
3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť
4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2
raz 1. p. niekedy 3, 4 2. p. teda 1 3. p. skutočne 2
smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy
2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla
3. p. sloh 1
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
dakoľko ráz p. niekoľkokrát
niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko ráz • dakoľkokrát • dakoľko ráz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúť • niekoľkonásobne • viacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciu • hovor.: párkrát • pár ráz • zopárkrát • zopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
rozrôzňovať p. diferencovať
divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda
2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval
3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1
krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný • ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely • expr.: divý • divoký • bláznivý • šialený • pren. expr.: besný • zúrivý • revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby • fraz. expr. do očí bijúci • priveľký • prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky • pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky
2. p. prenikavý 1
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný
2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný
p. aj vášnivý 2
zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty
2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky • dohovoriť sa • dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina • zhodnúť sa • dorozumieť sa • porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom • zísť sa • stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli • dojednať sa • pojednať sa • zjednať sa • pokonať sa • pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky • uzniesť sa • pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb • publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona • uzhodnúť sa • uzhovoriť sa • uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu • byť uzrozumený • zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým • hovor. zastaráv. spraviť sa • zastar.: ujednostajniť sa • zrieknuť sa • uzriecť sa • zrozumieť sa • nár.: dopraviť sa • pokončiť sa (Kukučín)
zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom mieste • uvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme? • spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili
2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa