Synonymá slova "zväz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzokspojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajínspolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolkupospolitosť: národná pospolitosťkorporácia: verejná korporáciaaliancia: ekologická alianciakomora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komoragrémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikovzväz: zväz priemyselníkovhnutiefórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórumkmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmenehist. komúnakniž. societakomunitazastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

    p. aj spoločnosť 2

    2. p. spoločnosť 1


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    zväz p. spoločnosť 2


    zvoz dopravovanie zhora nadol al. sústreďovanie na jedno miesto vozením • zvážanie: zvoz, zvážanie dreva, obilia, papierazvážka: zvážka guľatiny, senahovor. zvážačka


    zvážanie, zvážačka p. zvoz


    zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

    2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

    3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať


    zvážať p. zberať 1


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    odvážiť vážením zistiť hmotnosť • zvážiť: vrecia s obilím treba ešte odvážiť, zvážiťprevážiť (znovu odvážiť): žiadať si tovar ešte raz prevážiť


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiťzvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpoviešrozmyslieť sirozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalejexpr. prehútaťtrocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailovdomyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútalprebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnemhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovaťskombinovaťvykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasilpopremýšľaťporozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasilpouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím


    rozmyslieť si v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť okolnosti • premyslieť: dobre si rozmyslel, premyslel ďalší krokuvážiťzvážiťrozvážiť (si): uvážila, zvážila, koľko má ešte času; tú vec si si nerozvážilprebraťrozobraťrozanalyzovať: neprebrali, nerozobrali problém, ako trebaexpr.: rozhútaťprehútaťtrocha expr. predumaťhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: treba vec predumať, prešpekulovať, kým sa rozhodneteporozmýšľaťpopremýšľať (trochu al. viackrát): dobre porozmýšľal a rozhodol sa správnezried.: rozložiť siporozkladať si (Kukučín)


    skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


    uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvodyzvážiťposúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!rozvážiťrozmyslieťpremyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpoviešzastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojídomyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal safraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave

    2. p. uznať 2


    zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


    zvážiť 1. p. odvážiť 2. p. uvážiť 1 3. p. nakloniť 1, 2 4. p. zaobstarať


    zvážka p. zvoz


    sprísnieť stať sa prísnejším, prísnym • sprísniť sa: jeho hlas zrazu sprísnel, sprísnil sazvážnieť (o výraze tváre): matkina tvár od starostí zvážnelazostriť sa: hlas sa mu od spravodlivého hnevu zostril


    zvážnieť p. sprísnieť


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlostudničkastudienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienkyvyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplicageol. termy (teplé pramene)

    2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradenoprúd: prameň, pradeno, prúd vlasovzväzok: zväzok prútovzried. vojka (Figuli)

    3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok


    puto čo spája, zbližuje • zväzokspojivo: príbuzenské, priateľské puto, spojivo; príbuzenský, priateľský zväzokzastar. väzivo (Kukučín)kniž. most: hudba bola mostom medzi nimikniž. ohnivo: ohnivo lásky


    zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazíviazanica: viazanica raždiaviazanka (Ondrejov)snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšeniceotepotiepka: otiepka triesok, slamypradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlnyprameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasovmotok (Figuli)expr. chlp: chlpy trávyexpr. vojka (Figuli)

    2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógiečasť: slovník sa skladá zo šiestich častíkniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata

    3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    zväzovať 1. p. viazať 1, 2, 4 2. porov. zjednotiť, spojiť 2


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

    2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


    zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesáznižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradámpadaťspadaťspadávaťspadúvať (prudko): svah (s)padá nadolskláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západschyľovať sachýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: car, beã â, kmi, paq, igd, bw, zab, dzk, pss, mle, hoa, sno, tpg, d, ssm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV