Synonymá slova "zvy" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 86 výsledkov (1 strana)

  • formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formalityforma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahuformálnosťkonvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvenciezvyklosťnávykzvyčajobyčaj

    2. p. formalizmus


    prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznaniakniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzuszvykobyčajzvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj

    2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť


    zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákonyzákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývojaprincíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie

    2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskostinorma: spoločenská, mravná normazásada: pevné životné zásadyobyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčajzvyklosť: krajové zvyklostizvyk: storočný zvykzvyčajzákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitostiprincíp: princípy vedeckej práce


    zvyčaj p. zvyk, zákon 2, formalita 1, prax 1


    zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálniobyčaj: robiť niečo podľa starej obyčajezvyklosť: krajové zvyklostikniž. uzancia: obchodná uzanciahovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresyexpr.: maniermaniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, manieryzvyčajnávyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návykypravidlo (prijatá zásada): životné pravidlákonvencia: spoločenské konvencietradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciámkniž. úzus: vžitý úzuszastaráv. mrav: podľa rodinného mravu


    rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotnevďačnes radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

    2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidlazvyčajneobyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

    3. p. áno


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovobežnýzvyčajnýobvyklýpravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanienevýraznýnevyhranenýneurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréningexpr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalopravidelnýstály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

    2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • dennýexpr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémybežnýobyčajnývšedný: bežný, obyčajný, všedný zjavzvyčajnýnormálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav


    normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

    2. p. zdravý 1


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlávžitýosvedčenýzabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajnýobvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problémbežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistickýzastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepciekonvenčnýzastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra

    p. aj konzervatívny


    všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajnýzvyčajnýobvyklýbežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný javkaždodenný: nebola to každodenná udalosťdenný: denné starostinormálny: normálny stavbanálny: banálna historkajednotvárnymonotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna prácaprozaický: prozaické starostiexpr. tuctový: tuctový výroboknevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvárošúchanýzovšednenýexpr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slováhovor. nepoetickýkniž. profánny: profánna skutočnosťzried. všednodenný (Mihálik)šedivýsubšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)


    zvyčajný p. obyčajný 1


    privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratickýšľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhyvýsadnýnadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenieuprednostňovanýpreferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny

    p. aj protekčný


    protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klientiprotekcionárskypejor.: osobničkárskyrodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz)protežovanýzvýhodňovanýuprednostňovanýpejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovníkprednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekáratrocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček


    učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

    2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

    p. aj cvičiť 2

    3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

    4. p. hlásať


    zvykať p. učiť 2


    zvyklosť p. zvyk, zákon 2


    manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, manieryspôsobyzvyklostiobyčajesprávanievystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša


    adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovaťprispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviťprerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúťprivyknúťnavyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


    naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

    2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


    udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšeniceaklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhradeodb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozyskrotiť (zvieratá): skrotiť zverzvyknúťprivyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)

    2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvykyzaužívaťzaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby


    naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

    2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


    zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si)navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmuudomácniť saaklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúťnaučiť sapriučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať


    aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť saadaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť siprivyknúťnavyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieťudomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


    prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sazdomácnieťaklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


    spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

    2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


    udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajochaklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovaliskrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotladomestikovať sa: zvieratá sa už domestikovalinaturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovaliexpr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukaťprivyknúť sizvyknúť si (na domáce podmienky)

    2. nájsť, založiť si domov • usadiť sausídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centraubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý časzabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

    3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužívalzdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnelarozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogyexpr. usalašiť sazried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť


    vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť savpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácieprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadkyprispôsobiť sauspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu

    p. aj prispôsobiť sa

    2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť savmyslieť savcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hryvniknúťpreniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí

    3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sazaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívaliudomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnilizabehať safraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do životazakoreniť safraz. zapustiť koreneexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    zvýrazniť urobiť výrazným, osobitým, zvláštnym • kniž. ozvláštniť: dielo zvýraznil, ozvláštnil použitím temných farieb; tvár zvýraznená, ozvláštnená veľkými modrými očamitypizovať (v umeleckom diele zachytiť v základných znakoch ako typ): dobre typizovaná postava sedliaka


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    zvýše p. vysoko 2


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    vyvýšený 1. ktorý zaujíma vyššiu polohu • zvýšený: vyvýšené, zvýšené miestonadvihnutýzdvihnutý: vyvýšený, zdvihnutý golierik; zdvihnuté hlavy

    2. p. vysoký 3 3. p. významný 1 4. p. povýšený


    posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

    2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


    povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

    2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

    3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


    vystupňovať stupňovaním urobiť väčším, intenzívnejším (op. zmenšiť, oslabiť) • zintenzívniťzosilniť: vystupňovať, zintenzívniť nátlak na niekoho; v hneve vystupňoval, zosilnil hlaszväčšiťvyhrotiťvyostriťzvýšiť: udalosti medzinárodné napätie ešte zväčšili, vyostrili; náš odpor sme ešte zvýšilizried. zostupňovaťvybičovaťvydráždiť (vystupňovať do krajnosti): vybičovať pozornosť prítomnýchvypointovať (vystupňovať do pointy): rozprávanie sa autorovi podarilo dobre vypointovať


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniťposilniťzvýšiťzväčšiťupevniťutvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moczintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranuumocniťzmocniťvystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudbazostriť: zostriť triedny bojintenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranuspevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniťstužiťvystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb


    zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obecrozšíriťrozmnožiťrozhojniťkniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožilzvýšiť: zvýšiť stav dobytkaznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

    2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniťposilniťumocniťvystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavyzvýšiťznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsiliezintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizáciepridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

    3. p. zveličiť


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sazintenzívniť sazintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnelvystupňovať sastúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnuzveľadiť sapovzniesť sapozdvihnúť sazdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilozlepšiť sazdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalízosilnieťzosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sarozmôcť sanarásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkompodvýšiť saexpr.: poskočiťpodskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili


    zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostaťzostaťvystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniazepozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšovalostať nazvyšzostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte námzastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo


    ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sapripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísťdôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sadoliezť sauleznúť sadoleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúťkvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


    vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sazväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sarozhojniť sarozmnožiť sazmnožiť sarozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózyrozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírilaexpr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sanarásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percentzveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadiloznásobiť sazmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobiloprisporiť sapribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

    2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sazvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sanarásť: záujem o privatizáciu narástolzosilnieťzosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sazmocnieťzmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnelaumocniť sa: cit sa ešte umocnilzmôcť savzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosťzintenzívnieťzintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnelvystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalorozvinúť sarozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne


    zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

    2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

    3. p. vzniknúť


    zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sazintenzívnieťzintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnelazmocnieťspevnieťzdužieťzdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zduželzmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutniezvýšiť sazväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšilvystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňujerozmôcť sanarásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástlapoet. spružieť (Hviezdoslav)posilniť sautužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo


    zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástlarozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilorozmnožiť sakniž.: zmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohlizmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnelnarásťzried. prirásťrozrásť sazbujnieťrozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástlalek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovalaznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)ilpribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudneexpr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

    2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieťzintenzívniť sazosilniť sazosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnelzmocnieťumocniť sazmôcť savzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosťvystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovalazvýšiť saznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili


    zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas • zavýsknuťzvýsknuťzvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýsklakniž. zvyskotaťexpr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú) • expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu


    zvýskať, zvýsknuť, zvyskotať p. zavýskať


    zvýšky p. vysoko 2


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    nadbytočný presahujúci normálnu al. potrebnú mieru, normálny al. potrebný počet • prebytočný: hromadiť nadbytočné, prebytočné zásobyzvyšnýnadpočetný (čo do počtu): v továrni máme nadpočetné stavy zamestnancov; načo si prišiel, si tu zvyšný, nadpočetnýodb. redundantný: tieto údaje sú už pri posudzovaní javu redundantné


    nadpočetný presahujúci normálny al. želateľný počet: odučiť nadpočetné hodinyprebytočnýnadbytočný (presahujúci želateľný počet): nadbytočný, prebytočný stav pracovníkovzvyšný (ktorý zvyšuje): ty si tu už zvyšný


    ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

    2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

    3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

    4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

    5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


    zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočnýnadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovarzvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočnéostatýzostatýzastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb


    zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok murivazostatok: zostatok materiálu, večereostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vínastopa (zvyšok po niečom): stopa po farbetroska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastiahovor. restkniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovyzastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský)poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)


    povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšeneckypohŕdavozvysokazvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchunamyslenenadutosebavedomepyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechochkniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po plecipejor.: veľkopanskyvelikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdravarogantnekniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

    porov. aj povýšený


    zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchuodhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodokzvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí


    zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhorazvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápasodhoraodvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekounár. vrchom (Zguriška)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • zzo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kuforpoet. zvrch (Hviezdoslav)

    3. p. povýšene


    zvysoka 1. p. zhora, zvrchu 1 2. p. povýšene


    stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovaťzosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, bojzvyšovaťzintenzívňovaťkniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlaseskalovať: eskalovať napätiepotenciovať: potenciovanie účinku niečoho


    zvyšovať p. stupňovať


    zbývať správ. zvyšovať (sa); porov. správ. zvýšiť (sa)2


    rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

    2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

    3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

    4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

    5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

    6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


    zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť saskvalitňovať sazdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilonapredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovaniepolepšovať sapoprávať sapopravovať sasubšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, poprávazveľaďovať sapovznášať sapozdvihovať sadvíhať sazvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšujeprehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacujeozdravovať saozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravievahovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdrujekultivovať sacibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí


    zvyšovať sa p. rásť 5, zlepšovať sa


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


Pozri výraz ZVY v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV