Synonymá slova "zvy" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 86 výsledkov (1 strana)
-
formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj
2. p. formalizmus
prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania • kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus • zvyk • obyčaj • zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj
2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zvyčaj p. zvyk, zákon 2, formalita 1, prax 1
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem
2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá
3. p. áno
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovo • bežný • zvyčajný • obvyklý • pravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanie • nevýrazný • nevyhranený • neurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréning • expr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalo • pravidelný • stály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne
2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • denný • expr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémy • bežný • obyčajný • všedný: bežný, obyčajný, všedný zjav • zvyčajný • normálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav
normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelný • riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase • obyčajný • obvyklý • zvyčajný • bežný • prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav • zabehaný • zaužívaný • starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají • regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom • normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná
2. p. zdravý 1
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov
2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto
3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely
tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlá • vžitý • osvedčený • zabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajný • obvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problém • bežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistický • zastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepcie • konvenčný • zastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra
p. aj konzervatívny
všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)
zvyčajný p. obyčajný 1
privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratický • šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy • výsadný • nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie • uprednostňovaný • preferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny
p. aj protekčný
protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klienti • protekcionársky • pejor.: osobničkársky • rodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz) • protežovaný • zvýhodňovaný • uprednostňovaný • pejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovník • prednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekára • trocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
zvykať p. učiť 2
zvyklosť p. zvyk, zákon 2
manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovať • prispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeum • upraviť • prerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hru • zvyknúť • privyknúť • navyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu
naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku • vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita • nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text • vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo • vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov • zaškoliť • zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania • fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy
2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúť • zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok • privyknúť • priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam • vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším
udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšenice • aklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhrade • odb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozy • skrotiť (zvieratá): skrotiť zver • zvyknúť • privyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)
2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvyky • zaužívať • zaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby
naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky
2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní
zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať
aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť sa • adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobí • akomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediu • zvyknúť si • privyknúť • navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebie • zdomácnieť • udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás
prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu • asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie • udomácniť sa • zdomácnieť • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali • naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali • adaptovať sa • odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali • spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela • nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)
spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmi • subšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sa • zbratať sa • zried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobratali • posestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sa • pokmotriť sa • znôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri pive • expr.: porodiniť sa • zosvatať sa • zošvagriť sa
2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkou • vyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťou • navyknúť si • zvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry
udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)
2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali
3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť
vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť sa • vpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácie • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadky • prispôsobiť sa • uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu
p. aj prispôsobiť sa
2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť sa • vmyslieť sa • vcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hry • vniknúť • preniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí
3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sa • zaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívali • udomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnili • zabehať sa • fraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do života • zakoreniť sa • fraz. zapustiť korene • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie
zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom
zvýrazniť urobiť výrazným, osobitým, zvláštnym • kniž. ozvláštniť: dielo zvýraznil, ozvláštnil použitím temných farieb; tvár zvýraznená, ozvláštnená veľkými modrými očami • typizovať (v umeleckom diele zachytiť v základných znakoch ako typ): dobre typizovaná postava sedliaka
vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima
2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysoka • navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevo • kniž. vozvysok • poet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysok • zastaráv. zvýše • zastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)
3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodne • značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvo • vrcholne • nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie
zvýše p. vysoko 2
mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach
2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele
vyvýšený 1. ktorý zaujíma vyššiu polohu • zvýšený: vyvýšené, zvýšené miesto • nadvihnutý • zdvihnutý: vyvýšený, zdvihnutý golierik; zdvihnuté hlavy
2. p. vysoký 3 3. p. významný 1 4. p. povýšený
posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiť • povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo • občerstviť • obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom • osviežiť: spánok dieťa osviežil • expr. zried. potúžiť (alkoholom)
2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniť • utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv • utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke • kniž. umocniť • zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho • zvýšiť • zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť • spevniť: spevniť normu
povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavu • vztýčiť • vzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavu • zried. podvihnúť
2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúť • zodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národ • zošľachtiť • zjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnila • zlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu
3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvo • pozdvihnúť • zried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcí • povýšiť • zvýšiť • zlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestíž • zastar. vzdelať: vzdelať ľud • fraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo
vystupňovať stupňovaním urobiť väčším, intenzívnejším (op. zmenšiť, oslabiť) • zintenzívniť • zosilniť: vystupňovať, zintenzívniť nátlak na niekoho; v hneve vystupňoval, zosilnil hlas • zväčšiť • vyhrotiť • vyostriť • zvýšiť: udalosti medzinárodné napätie ešte zväčšili, vyostrili; náš odpor sme ešte zvýšili • zried. zostupňovať • vybičovať • vydráždiť (vystupňovať do krajnosti): vybičovať pozornosť prítomných • vypointovať (vystupňovať do pointy): rozprávanie sa autorovi podarilo dobre vypointovať
zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúť • dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia • vydvihnúť • vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý • udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor • podvihnúť • nadvihnúť • naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk • pridvihnúť • podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam • kniž.: pozdvihnúť • povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku • pozbierať • vziať • zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku • postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp • pozdvíhať • pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky
2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúť • zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku • pozdvihnúť • povzniesť • zvýšiť • povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň • zlepšiť • zdokonaliť • zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky
zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniť • zdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup práce • zakostniť: zakostniť výrobu • subšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopis • polepšiť • zried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšili • zveľadiť • povzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobu • zmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosť • pozdvihnúť • dvihnúť • zdvihnúť • zvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľudu • prehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdium • odb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódy • skultivovať • vybrúsiť • vycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyk • napraviť: napravil si náladu hudbou • ozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti
zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniť • posilniť • zvýšiť • zväčšiť • upevniť • utvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moc • zintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranu • umocniť • zmocniť • vystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudba • zostriť: zostriť triedny boj • intenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranu • spevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniť • stužiť • vystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb
zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obec • rozšíriť • rozmnožiť • rozhojniť • kniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožil • zvýšiť: zvýšiť stav dobytka • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili
2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniť • posilniť • umocniť • vystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavy • zvýšiť • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsilie • zintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizácie • pridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší
3. p. zveličiť
zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiť • zintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výroby • vystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňoval • zveľadiť • povzniesť • pozdvihnúť • zdvihnúť • dvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služieb • zosilniť • posilniť • umocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnili • hovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu plat • pridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosť • pozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy
zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili
zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostať • zostať • vystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniaze • pozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšoval • ostať nazvyš • zostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte nám • zastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo
ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sa • pripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kus • padnúť: žreb padol na suseda • zvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušlo • prísť • dôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukurice • expr.: uliezť sa • doliezť sa • uleznúť sa • doleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezlo • expr.: ukvapnúť • kvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne
vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sa • zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa • rozhojniť sa • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy • rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila • expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sa • narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent • zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo • znásobiť sa • zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo • prisporiť sa • pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo
2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sa • zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa • narásť: záujem o privatizáciu narástol • zosilnieť • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa • zmocnieť • zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela • umocniť sa: cit sa ešte umocnil • zmôcť sa • vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť • zintenzívnieť • zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel • vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo • rozvinúť sa • rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne
zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)
2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla
3. p. vzniknúť
zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sa • zintenzívnieť • zintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnela • zmocnieť • spevnieť • zdužieť • zdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zdužel • zmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutnie • zvýšiť sa • zväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšil • vystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňuje • rozmôcť sa • narásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástla • poet. spružieť (Hviezdoslav) • posilniť sa • utužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo
zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla • rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo • rozmnožiť sa • kniž.: zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli • zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel • narásť • zried. prirásť • rozrásť sa • zbujnieť • rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla • lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il • pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne • expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov
2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieť • zintenzívniť sa • zosilniť sa • zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel • zmocnieť • umocniť sa • zmôcť sa • vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť • vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala • zvýšiť sa • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili
zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas • zavýsknuť • zvýsknuť • zvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýskla • kniž. zvyskotať • expr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú) • expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu
zvýskať, zvýsknuť, zvyskotať p. zavýskať
zvýšky p. vysoko 2
jediný vyjadruje minimálny počet • jeden • sám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, sama • ojedinelý • osamotený • osihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druh • unikátny • jedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlina • zastaráv. samojediný • expr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domček • monopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaru • ostatný • zvyšný • zvyšujúci • posledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánky • expr. jedinký
porov. aj sám 1
nadbytočný presahujúci normálnu al. potrebnú mieru, normálny al. potrebný počet • prebytočný: hromadiť nadbytočné, prebytočné zásoby • zvyšný • nadpočetný (čo do počtu): v továrni máme nadpočetné stavy zamestnancov; načo si prišiel, si tu zvyšný, nadpočetný • odb. redundantný: tieto údaje sú už pri posudzovaní javu redundantné
nadpočetný presahujúci normálny al. želateľný počet: odučiť nadpočetné hodiny • prebytočný • nadbytočný (presahujúci želateľný počet): nadbytočný, prebytočný stav pracovníkov • zvyšný (ktorý zvyšuje): ty si tu už zvyšný
ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhý • iný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestoval • ďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalší • zvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky
2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídať • nedávny • neďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosť • najnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti
3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lese • jediný • zvyšujúci • zostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku
5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, posledný • konečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutie • zastar. pokonný
zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočný • nadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovar • zvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočné • ostatý • zostatý • zastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb
zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchu • odhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodok • zvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí
zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)
3. p. povýšene
zvysoka 1. p. zhora, zvrchu 1 2. p. povýšene
stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovať • zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj • zvyšovať • zintenzívňovať • kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas • eskalovať: eskalovať napätie • potenciovať: potenciovanie účinku niečoho
zvyšovať p. stupňovať
zbývať správ. zvyšovať (sa); porov. správ. zvýšiť (sa)2
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí
zvyšovať sa p. rásť 5, zlepšovať sa
posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd
2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus
3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit
4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák