Synonymá slova "zviesã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť

naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1

odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiť • expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu • odviesť • zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda • poodrážať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiť • odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke • odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu • odvrátiť: odvrátiť útok partizánov • expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy • odohnať • zahnať • zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

pochodiť² 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2

zviesť sa p. obísť 4, pochodiť² 2