Synonymá slova "zv" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 978 výsledkov (9 strán)
-
nadpočetný presahujúci normálny al. želateľný počet: odučiť nadpočetné hodiny • prebytočný • nadbytočný (presahujúci želateľný počet): nadbytočný, prebytočný stav pracovníkov • zvyšný (ktorý zvyšuje): ty si tu už zvyšný
ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhý • iný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestoval • ďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalší • zvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky
2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídať • nedávny • neďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosť • najnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti
3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lese • jediný • zvyšujúci • zostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku
5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, posledný • konečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutie • zastar. pokonný
zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočný • nadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovar • zvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočné • ostatý • zostatý • zastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb
zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchu • odhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodok • zvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí
zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)
3. p. povýšene
zvysoka 1. p. zhora, zvrchu 1 2. p. povýšene
stupňovať postupne robiť väčším, silnejším, intenzívnejším • zväčšovať • zosilňovať: stupňovať, zväčšovať, zosilňovať tempo, boj • zvyšovať • zintenzívňovať • kniž. gradovať: zvyšujú na nás nároky; protivníci zintenzívňujú odpor; učiteľ graduje hlas • eskalovať: eskalovať napätie • potenciovať: potenciovanie účinku niečoho
zvyšovať p. stupňovať
zbývať správ. zvyšovať (sa); porov. správ. zvýšiť (sa)2
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí
zvyšovať sa p. rásť 5, zlepšovať sa
jediný vyjadruje minimálny počet • jeden • sám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, sama • ojedinelý • osamotený • osihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druh • unikátny • jedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlina • zastaráv. samojediný • expr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domček • monopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaru • ostatný • zvyšný • zvyšujúci • posledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánky • expr. jedinký
porov. aj sám 1
posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd
2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus
3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit
4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák