Synonymá slova "zor" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 52 výsledkov (1 strana)
-
pohľad 1. obrátenie, upretie zraku • kniž. zrak: pohľady, zraky sa im stretli • poet. zor: hlboký zor • zastar. pozor: mládenec hrdého pozoru
2. p. výhľad 1 3. p. názor
zor p. pohľad 1
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
zora 1. (obyč. mn. č.) osvetlenie horizontu pred východom slnka al. po jeho západe: ranné, večerné zore • poet. zorenie • poet. zastar. červánky
2. p. príznak
usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť • doniesť • dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku • urovnať • zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal • vyrovnať • zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti • pousporadovať • pousporadúvať • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole
2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky • učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť • zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti • systematizovať • systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje
3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival • uskutočniť • zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry • vystrojiť • vychystať: vystrojiť hody • hovor.: zaranžovať • zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie? • zastar.: vydržiavať • vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť
zoradiť p. zoskupiť
zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poézie • združiť: žiakov združiť do divadelného spolku • zhromaždiť • sústrediť • zohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miesto • pozháňať (postupne) • zoradiť • hovor.: zošikovať • zošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupu • zorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkov • odb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniť • expr.: stlupiť • zhrčiť • zhuknúť • zhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiara • preskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov
nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsť • vstúpiť • nasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do auta • pristúpiť • prisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke
2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sa • zoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky
3. p. nastať
zoradiť sa p. nastúpiť 2
radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu • zoskupovať • grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku • zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov • rovnať • zarovnávať • vyrovnávať • narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke • začleňovať • včleňovať • vraďovať • zatrieďovať • zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom • hovor. zapájať • zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších • reťaziť • nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky
triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovať • klasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií) • hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkuje • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocie • rozdeľovať • usporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologicky • deliť • zaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akosti • zoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonu • preberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky
zoraďovať p. radiť2
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
rozorať oraním spracovať pôdu • poorať • zorať: rozorali, zorali roľu
zbrázdiť 1. urobiť brázdy al. zanechať za sebou stopy v podobe brázdy, čiary a pod. • pobrázdiť: kolesá zbrázdili, pobrázdili rozmoknutý dvor • zjarčiť • zvrásčiť: starosti mu zjarčili, zvrásčili čelo • rozbrázdiť: čln rozbrázdil hladinu • zorať • poorať • rozryť (pôdu pluhom, traktorom) • poznačiť (ryhami, vráskami): tvár poznačená, rozbrázdená hlbokými vráskami; lúku poznačilo stádo oviec
2. p. pochodiť2 1
zorať 1. poobracať pôdu pluhom, oraním obrobiť • poorať: zorať, poorať strnisko • preorať (obyč. znova zorať): zem treba preorať pod oziminy • rozorať (oraním odstrániť; oraním obrobiť): rozorať medze; rozorali polia • skypriť (pluhom)
2. p. pokaziť 1
súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak • mrk: prišiel na mrku • mrkanie: večerné mrkanie • zried. mrak: vracať sa na mraku domov • zmrkanie: pracovať do zmrkania • zried. zmrk (Podjavorinská) • zmrknutie (Urban) • poet. zorenie: večerné zorenie (Figuli)
úsvit 1. čas pred blížiacim sa východom slnka: pracovať od úsvitu • svit • svitanie • brieždenie: vstávať pred svitom, svitaním, brieždením • rázsvit (Felix) • poet.: predsvit (Vajanský) • rozbresk (Zúbek) • zorenie (Sládkovič)
2. p. začiatok
zorenie 1. p. zora 1 2. p. úsvit 1 3. p. súmrak
inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesť • predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu • zahrať • predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku
2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovať • nastrojiť • organizovať • zorganizovať • kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie • pripraviť • expr. spískať: Čo ste to na nás spískali?
postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebrík • vzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžke • zdvihnúť • zodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp
2. stavebným postupom utvoriť • vystaviť • vybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mosta • postavať • vystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budov • zmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domec • zrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu
3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviť • zorganizovať • vytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboru • zostaviť • vybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapelu • zriadiť: zriadiť nové oddelenie
4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviť • určiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzor • zvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho
5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmi • kniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkou • zaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlom • povystrájať (postupne)
2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadať • vychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, kar • zorganizovať • zrealizovať • uskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštaurácii • hovor. zaranžovať • zrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali
3. pripraviť na odchod • vypraviť • vychystať • poslať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školy • hovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu preč • vyhnať (násilne)
4. pekne obliecť • vyobliekať • pristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátov • vyparádiť • naparádiť • expr.: vycipkať • vyzrúbiť • hovor. expr.: vycifrovať • vyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčence • expr.: vyfintiť • vyfrndiť • vyfrndoliť • vyčačkať
zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviť • vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonám • expr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadión • hovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovať • usporiadať • hovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšiel • zastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj život • expr. narafičiť • nastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiť • zaistiť • postarať sa • obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho
2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiť • prispôsobiť • upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratórium • prerobiť • adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu
zorganizovať p. pripraviť 1, zoskupiť
informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámený • poučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenách • zasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematiky • orientovaný • zorientovaný
zoristý p. žiarivý 1
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
svitať neos. al. iba 3. os. postupne prichádzať, postupne nastávať (o dennom svetle; o začínajúcom sa dni) • brieždiť sa: vonku už svitá, brieždi sa • rozvidnievať sa • rozodnievať sa: na východe sa začalo rozvidnievať • jasniť sa • rozjasnievať sa (stávať sa jasným, jasnejším): už sa jasnilo, rozjasnievalo, keď sme vstali; obloha sa jasní • zried.: vidnieť sa • vidniť sa • dniť sa • zoriť sa
zoriť sa p. svitať
zornica 1. planéta Venuša ako ranná hviezda • zornička: za svitu zornice, zorničky • poet. dennica
2. p. zrenica 1
zrenica 1. kruhový otvor v dúhovke, ktorým vniká do oka svetlo • zrenička • zastaráv.: zornica • zornička: mať rozšírené zrenice, zorničky
2. p. oko 1
hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok • názor • mienka: povedať svoj názor, svoju mienku • záver: dôjsť k záveru • kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd
podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy
p. aj tvar
2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž
p. aj vzhľad
3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť
4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
výzor p. vzhľad, vonkajšok 2, zjav 2, podoba 2
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete • svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľad • ideológia • filozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia