Synonymá slova "zo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1102 výsledkov (10 strán)
-
žobroniť p. žobrať 2
žobronivo p. prosebne
žobronivý p. prosebný
žobrota 1. p. chudoba 1 2. p. žobrač, chudoba 2 3. p. banda 1
žoch p. vrece
žold p. plat
žoldnier p. prisluhovač
žoldniersky p. zradný 1
žompáriť p. hundrať 1
žonglér p. artista
žoviálny p. dobrosrdečný
avízo p. správa1, oznam
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízo • ohlásiť • oznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielku • upovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravy • dať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úradu • upozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu
blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok
2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko
3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa
blízo 1. p. blízko 1–3 2. p. pri 1
pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka
2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás
3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu
4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt
5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji
6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor
7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach
na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu
2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku
3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka
4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší
5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz
6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce
7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo
z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútra • zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy • spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších • sprostred • sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec • von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka
2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal • na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky • po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy • zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem
3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2