Synonymá slova "zna����" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 50 výsledkov (1 strana)

  • dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

    2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

    3. p. hotovo


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnohoznačnehodneo hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatnínepomerneneporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšieveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako tyhovor.: oveľakráto veľa rázomnohokráto mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako domaexpr.: poriadneriadne: (po)riadne väčší chlapnár. omoc


    pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčneproporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladualikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívnedosťznačne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké


    silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

    porov. aj silný 1–4

    2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

    2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

    3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie


    značne 1. p. dosť 1, pomerne 2 2. p. veľmi, mimoriadne 2, vysoko 3 3. p. oveľa 4. p. silno 1


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážďhojný: ukazuje sa hojná úrodasýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajkybohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerastyvýživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedloznačný: značná suma peňazíobsažný (majúci bohatý obsah): obsažný listkniž. hutný: hutná stravaodb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betónexpr. tučný: tučný zisk

    p. aj výživný


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod. • nemalýpodstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotováviditeľnýznateľnýzastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmuhrubý: hrubé porušenie predpisovslušný: má slušný plathovor.: poriadnydobrýhodnýúctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chlebaexpr.: tučnýriadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí

    2. p. dôležitý 1


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    príznačný p. typický, charakteristický


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlieprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovnícihodnotnýcenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáškadobrýsolídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkonušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľdelikátnyjemnýhovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tukyznačkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnovýfajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obedplnohodnotnýzastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rastkniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielohovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovicežírny: kvalitná, žírna pôda


    značkový p. kvalitný


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelnýhlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátuvýznamnývýznačnýpredný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miestoprvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triedeprominentnýprominentský: prominentný lekár, umelecuznávanýzastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

    p. aj známy


    prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavnýzákladný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnostiprvýnajdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom miestekniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblastiprednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návštevakniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujempoprednýprednývýznamnývýznačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známostivážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mestaautoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosťvýznamnývýznačnýzávažnýdôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktorprestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenievážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady


    význačný p. významný 1


    závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitývýznamnývýznačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postaveniepodstatnýrozhodnýrozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľakniž. pádny: pádny dôvodkniž.: relevantnýimportantný: relevantná príčina; importantný znakcennývzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúryosudnýosudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chybavážnyživotný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problémďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery

    2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    zodpovedný 1. ktorý nesie následky za niečo • spoluzodpovedný: sme zodpovední, spoluzodpovední za osud Zeme

    2. majúci veľký význam • dôležitý: zodpovedná, dôležitá funkciavýznamnývýznačnýzávažný: získal zodpovedné, významné postavenie


    poznať1 nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamätizastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

    2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

    3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

    2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

    3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


    znať 1. p. poznať1 1, vedieť 1 2. p. pozorovať 2, vidieť 1


    predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

    2. porov. zobraziť


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

    2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre životdôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosťvýznamvýznamnosťvýznačnosť: význam, významnosť, význačnosť činuvážnosť: vážnosť uzneseniadosah: udalosť veľkého spoločenského dosahukniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

    3. p. váhy


    význačnosť p. význam 2


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    značenie 1. p. význam 1, 2, zmysel 1 2. p. značka


    značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značkaznačenie: dopravné značenieoznačenie: označenie tovaruvyznačeniesignatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníkašifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifryciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncomznamienko: urobiť si znamienko v kalendáriznak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti


    značkovať p. značiť 1


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


Pozri výraz ZNA���� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vde, samã, terč, švvp, šach, puä, tlaã, smeä, minã, smeã, å arm, zet, rapã, žlab, ctm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV