Synonymá slova "zmi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 158 výsledkov (2 strán)

  • rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


    uváľať 1. váľaním postláčať • pováľaťzváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilieexpr.: pomiagaťzmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky

    2. váľaním znečistiť • pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachuzaváľaťdováľať: v mlyne sa celý zaváľalušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok!

    p. aj ušpiniť, zašpiniť

    3. p. uvaľkať 1


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


    pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlilspliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietolpopliesťzmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedipomiasťpomotaťzmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotaťdezorientovaťzdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciamiexpr.: pobalamutiťobalamutiťzbalamutiťpobaláchaťobaláchaťzbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečamihovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

    2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

    3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    popliesť sa 1. dostať sa do zmätku, stratiť schopnosť jasne, správne uvažovať, hovoriť a pod. • zapliesť sazamotať sazmotať sapomotať sahovor. expr. pomútiť sa: pri výklade sa prednášateľ zavše popletie, zapletie, zamotá, pomotá; všetko sa v hlave poplietlo, zmotalozmiasť sa: od trémy sa žiak celkom zmiatolpomiasť sapomiešať sa: akosi sa mu to všetko pomiatlokniž.: skonfundovať sapokonfundovať sa

    2. p. pomýliť sa


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    zmiasť sa p. popliesť sa 1, pomýliť sa


    dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

    2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

    3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

    p. aj povedať

    2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

    3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

    4. p. označiť 1


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúťspomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnelzmieniť saurobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienkudotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témyhovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o školepripomenúťnapomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípadypospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínalipoznamenaťpodotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času


    zmieniť sa p. spomenúť, povedať1


    poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátuzmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

    2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarouvysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mapeglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonukomentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstavenoticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

    3. p. zápis 1 4. p. článok 1


    zmienka stručné al. náhodné spomenutie: prvá zmienka o kostole je z 9. storočiapoznámka: urobiť poznámku o niečomnarážka (nepriama zmienka): zlomyseľná narážkazastaráv. spomienka: to nestojí za spomienku


    dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovoromzmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmiereniekniž. zmierkonvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvenciapokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávkakonsenzus: dospieť ku konsenzu

    2. p. zmluva


    zmier p. zmierenie, dohoda 1


    zmierenie odstránenie sporov, nedorozumení, nezhôd: ponúknuť zmiereniekniž. zmier: človek ochotný na zmier


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    zmierať 1. p. hynúť 1 2. p. túžiť


    zmierca p. zmierovateľ


    zmierovateľ kto zmieruje niekoho s niekým: vzal na seba úlohu zmierovateľazmierovačzried. zmierca (Dobšinský)


    spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojenýuzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierenépokojnývyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnanýzried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinenýzmierenýexpr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa


    zmierený p. spokojný


    udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiťuchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiťuspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriťpomeriťzmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


    zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriťpomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiťuspokojiťupokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom


    spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

    2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


    vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať saurovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať savystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sapozarovnávať sapourovnávať saponarovnávať sapovystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

    2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúťdohoniťdobehnúťdohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

    3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovaťporátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sazmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


    zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sapomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerilinár. vymeriť sa (Vansová)udobriť sahovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkompokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonalifraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

    2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkouspriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehruvyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnaniarezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahuznášanlivýzmierlivýtolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politikpokojnýmiernyumiernenýtichýkrotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človekanevýbojnýnebojovnýpren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdcenevojenskýmierovýpacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postojezried. pacifický


    slobodomyseľný ktorý je slobodný, voľný v myslení, názoroch; usilujúci sa o slobodné, voľné myslenie; uznávajúci, podporujúci aj iné názory • liberálny: slobodomyseľný, liberálny politik; slobodomyseľný, liberálny študentský spolok, programznášanlivýzmierlivý (v politike)


    zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí • zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomuzmierovacízmierujúciudobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanieodzbrojujúci: odzbrojujúci úsmevústretovýlojálnykniž. konciliantný


    znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantnýnepriečny: znášanlivý, tolerantný človekpokojnýmiernymierumilovnýpokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národyslobodomyseľnýliberálnyzmierlivýlojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmevumiernenýzdržanlivýrezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanoviskokniž. konciliantnýzried. spratnýnár. úložný


    stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite • stlmenýzoslabenýzmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietortlmenýtichýpolohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor


    tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


    poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

    2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


    popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

    2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

    3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

    4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


    zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť saoslabiť sazoslabiť saoslabnúťzoslabnúťzmiernieťznížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sastíšiť sazjemniť sazjemnieťstlmiť sazmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemniepoľaviťpovoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomaliloovládnuť saumierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil


    ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

    2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

    3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


    skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

    2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie strojazmierniťstíšiťzoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spaťpritlmiťpridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

    p. aj spomaliť

    2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiťudusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačiliumŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vecexpr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali


    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvárznežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémomzvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožkuzmäkčiťzmierniťstíšiťstlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť saochladnúťschladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúťzachladiť sazachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlovychladiť savychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladlazozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilozľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovelazried.: ostudeniť sazostudeniť sa: noci sa zostudenili

    2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúťschladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladolvychladnúťzľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelozmierniť sautíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšilaupokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila


    prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

    2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


    stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmilpritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmilpritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

    2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sautíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšiloslabnúťzoslabnúťochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabolupokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojilzvoľniť saspomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

    p. aj stíchnuť 1


    ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť saodkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuťucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa)vyhnúť (sa)vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

    2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiťodstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiťuskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiťpovoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sapoddať sakapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuťucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sazriecť savzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvostrezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

    3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sapominúť sazmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliťpoľaviťpopustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúťutíchnuťstíchnuťutíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť saustať: dážď sa zmiernil, ustal


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


    zmierny p. zmierlivý


    zmierovač p. zmierovateľ


    zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmeszmiešanina: výbušná zmiešaninamiešaninapomiešanina: miešanina osivamiešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešankyzmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vínkniž. zried. zmesica (Vajanský)odb. melanž: kávová melanžspleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukovkniž. konglomerát: konglomerát jazykovkniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]


    zmiešanina p. zmes


    rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodýnesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálovkniž. heterogénnynehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženierozmanitýrozličnýzmiešanýmiešanýpestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestrérôznyvšelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmovrôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárnenerovnaký (op. rovnaký) • odlišnýrozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahykniž. disparátny

    p. aj odlišný; pestrý


    zmiešaný zložený z rozličných prvkov, častí • rôznorodýnesúrodý: bola tam zmiešaná, rôznorodá spoločnosť; ovládli ho zmiešané, nesúrodé pocitymiešanýpestrýrozmanitý: miešané, pestré obecenstvo; pestrá, rozmanitá strava


    kontaminovať 1. lingv. al. lit. spojiť dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov • skrížiťzmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov

    2. p. infikovať


    pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes • zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodoupremiešať (miešaním spracovať) • zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejomzmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslomzliaťhovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté) • hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy

    porov. aj spojiť 1

    2. p. zamiešať 1


    rozmiešať miešaním spojiť • vymiešaťzmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrompremiešaťpomiešať: premiešať polevurozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepaťkuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanurozmixovať (v mixéri)


    zmiešať p. pomiešať 1


    zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna • stiecť sa: potoky sa stiekli do riekyspojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklonahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavysplynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masyzmiešať sa: tváre sa mu zmiešalipozlievať sapostekať sa (postupne)

    2. p. spustiť sa 2


    zmiešať sa p. zliať sa 1


    miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumommixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťavymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do tortymiesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cestotrieť: trieť maslo s cukromtech. hniesť: remeselník hnetie hlinukuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepkuprimiešavaťvmiešavaťzamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do maltytrepaťšľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukromnár. grieždiť: grieždili sneh so zemounár. expr. trbúľať

    2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3


    zmiešavať p. miešať 1


    zmiesiť p. pomiešať 1


    vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiťpovyhládzaťpouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvárivyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvyvybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňavyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cestavyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

    2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliťožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeňsubšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šatyprehladiťprežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

    3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiťvyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mestozmiesťzmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežieexpr.: vygumovaťvytrieťzastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

    p. aj zničiť 1


    zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

    p. aj zabiť 1


    zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto • schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, snehzmiesťzmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrnozhrabať (hrabľami) • zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu)expr. pozhrabkať: pozhrabká smetipozhŕňaťpozháňaťposchraňovaťpozhrabávaťpozhrabúvať (postupne) • nazhŕňaťnazháňaťnaschraňovať (postupne a veľa)

    2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách • kniž.: sumovaťzosumovaťsumarizovaťzosumarizovaťzosumírovaťhovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomostikniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatkyrekapitulovaťzrekapitulovaťzopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte razkniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho)


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    zmiesť 1. p. zhrnúť 1 2. p. zjesť 3. p. zraziť 1 4. p. zničiť 1, zahubiť


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiťstrhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zemzvaliťpovaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zemzrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepastizmietnuťzmiesť: zmietol pohár zo stolakniž. sklátiť: úder ma sklátil na zempren. expr. podťať: spadnúť ako podťatýzroniťpoet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvetodraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptupozrážaťpozráňaťpozhadzovaťpováľať (postupne, viac vecí)

    2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuťstrhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platuodrátaťodpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


    zmietať 1. p. hádzať 2, lomcovať 2. p. znepokojovať, lomcovať


    znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť


    hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

    2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

    porov. aj knísať sa


    zmietať sa p. hádzať sa 2, zvíjať sa 2


    zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinujeskrúcať sastáčať sakrútiť sazakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúcazatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

    2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť saskrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti bruchazmietať sahádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch


    zmietnuť 1. p. zhrnúť 1 2. p. zjesť 3. p. zraziť 1 4. p. zničiť 1, zahubiť


    porazený ktorý utrpel porážku, ktorý prehral boj, súťaž a pod. (op. víťazný) • premožený: porazený, premožený národ, útočníkzničený: porazená, zničená armáda; zničený nepriateľexpr. rozdrvenýpren. expr. zvalcovaný: rozdrvený, zvalcovaný protivník ušiel z bojiskaexpr.: zmiganýzniganý


    zmiganý p. porazený


    vretenica u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte • zmija: uštipla ho vretenica, zmija


    zmija p. vretenica


    ozbrojiť vybaviť zbraňami, výzbrojom • vyzbrojiť: ozbrojiť, vyzbrojiť armádu, vyzbrojiť sa revolveromzmilitarizovať (podriadiť vojenskej správe): zmilitarizovanie krajinyobrniť (vybaviť brnením): pren. obrniť, vyzbrojiť niekoho trpezlivosťou


Pozri výraz ZMI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: zúčastniť sa, bazén, lapí, diskurz, fasiangy, potkan, kel, pác, sada, sor, kvasnice, panika, gros, plena, anketár
Krížovkársky slovník: as, súš, echolot, gén, , lap, akademizmus, reklama, agora, ráz, nia, taxidermia, tu, ve, slov
Nárečový slovník: ňe, šlajer, buntovac, pop, umar, comp, pu, onen, goral, koč, podpinka, pšik, galoty, boškac, vad
Ekonomický slovník: ode, chr, zzo, fen, oup, rej, vep, sxt, hy, tga, euro, mir, ceg, dc, pxr
Slovník skratiek: bg, t39, okk, veo, n49, es, h28, csf, sv, ohz, chi, rti, sci, dlg, cbj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV