Synonymá slova "zma" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 119 výsledkov (1 strana)
-
navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiť • zavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasy • ovlhčiť • orosiť • porosiť: letný dáždik orosil zem • zvlažiť • ovlažiť • povlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladom • namočiť • omočiť • zamočiť • zmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo víne • pomáčať • zmáčať • pokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali líca • ponamáčať • ponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť
zmáčať p. navlhčiť
premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou • premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitky • zmoknúť • umoknúť • pomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomoklo • opršať • zapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalo • zamočiť sa • premáčať sa • zmáčať sa • zamáčať sa • zmočiť sa (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčala • zamoknúť: obilie na koreni zamoklo
zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sa • zmáčať sa • zmočiť sa • umáčať sa • umočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčala • zamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrili • zamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklo • navlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčili • zarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sa • zamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachrali • domáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali? • namočiť sa • omočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočili • premáčať sa • premočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy
zmáčať sa p. zamáčať sa, premoknúť, porov. navlhčiť
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiť • skrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šaty • zhúžvať • zhúžviť • dohúžvať • pohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil noviny • poskŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvo • expr.: domiagať • dokrkvať • pokrkvať • skrkvať • ukrkvať • zried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňu • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliť • zmädliť • pomädliť (mädlením)
pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvil • dokrčiť: dokrčiť si sukňu • expr.: skrkvať • pokrkvať • dokrkvať • ukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanú • nakrčiť • nahúžvať • expr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočie • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť • pomŕštiť • zvrásčiť • zvraskať • zvráskať • povráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústa • zriasiť • hovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelo • stiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporom • zošúveriť • zožmoliť • expr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nos • poskŕčať • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrások • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť • nár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliť • pomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť
2. p. skrčiť 1, ohnúť
zmädliť p. pokrčiť 1
zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlený • popletený: bol celý zmätený, popletený • zmýlený • expr.: zmátaný • zmotaný • hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu • bezradný • nerozhodný • dezorientovaný • rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista • chaotický • kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky • hovor. expr.: zmítorený • zmagorený; zarazený • zháčený • začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený • expr.: ohlúpený • osprostený • ohúrený • ohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútený • kniž. mätežný
2. p. neusporiadaný
zmagoriť p. zmiasť
zmáhať porov. premôcť, zmocniť sa
vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)
2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje
3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič
zmáhať sa p. vzmáhať sa 1, 3, porov. zmôcť sa
zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa • zmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo sa • obohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciami • hovor. expr.: zaperiť sa • operiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiť • fraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciami • zried. zagazdovať sa (Kukučín) • zried. zmajetnieť
zmajetnieť p. zbohatnúť
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec • vypracovať: vypracovať vrecká na sukni • hovor.: zmajstrovať • vymajstrovať • zmuštrovať • vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt • hovor. expr.: znôtiť • zbúchať • sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček • hovor.: spichnúť • skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu • expr.: znevoliť • zlepiť • ulepiť • usmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiť • stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru • subšt. zbodnúť • postĺkať • pozhlábať (postupne)
p. aj urobiť
zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky
2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky
3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu
4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom
5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)
6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)
7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1
zmajstrovať 1. p. zhotoviť 2. p. zbiť 1
zostrojiť vypracovať plán nejakého mechanizmu a realizovať ho obyč. skladaním častí do jedného celku • skonštruovať: zostrojiť, skonštruovať nový typ automobilu • vyvinúť: odborníci vyvinuli výkonnejší stroj • zmontovať (zostrojiť z hotových súčiastok, častí): zmontovať hodinky, stroj • zostaviť • zložiť (z častí utvoriť vhodný celok): prístroj si zostavil, zložil sám • poskladať (postupne): pásmo poskladali zo starých čísel • hovor.: zmuštrovať • zmajstrovať (ručne zostrojiť): z dreva zmuštrovať, zmajstrovať poličku • zhotoviť • utvoriť (vo všeobecnosti urobiť nejaký útvor) • vytvoriť (tvorivou činnosťou) • vykonštruovať (v myšlienkach, bez reálneho základu): vykonštruované zariadenie
chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča • málo odolný • neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu • citlivý • precitlivený • slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka • krehký • expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilý • expr. pricintľavý (príliš chúlostivý)
2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivý • precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči • nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek • citlivý • zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša
p. aj precitlivený
3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivý • citlivý • delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme • diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci • nepríjemný • trápny • kniž. prekérny • expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia
precitlivený ktorý sa veľmi ľahko rozcíti, citovo rozruší; ktorý je priveľmi citlivý; svedčiaci o tom • háklivý • chúlostivý (citovo): je precitlivená, háklivá, chúlostivá na hrubé správanie • kniž. útlocitný: útlocitná povaha • expr.: citlivkársky • citlivuškársky: zranená citlivkárska, citlivuškárska dievčenská duša • expr.: uplakaný • ufňukaný • usmoklený • usmrkaný (ktorý sa ľahko rozcíti a rozplače) • expr. bolestínsky (majúci sklon k sebaľútosti, nariekaniu, trpiteľstvu): byť uplakaný, ufňukaný • sentimentálny (ktorý sa vie rozcítiť, obyč. pod vplyvom spomienok, asociácií a pod.): Nebuď sentimentálny! • expr. mäkký • kniž. zmäkčilý
zmäkčilý 1. p. chúlostivý 1 2. p. precitlivený
zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk
zmäkčiť p. zmierniť, zjemniť
zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
zmäkčovadlo zmäkčovacia prísada • mäkčidlo
mäkčiť robiť mäkkým, mäkším • zmäkčovať: mäkčila, zmäkčovala vodu špeciálnym prípravkom • lingv. palatalizovať (artikulovať hlásky na mäkkom podnebí): palatalizované spoluhlásky
zmäkčovať p. mäkčiť
uhniličiť sa zmeniť sa na hniličku (obyč. o hruškách) • uhniličkať sa • uhniličieť: ovocie necháme uhniličiť; oskoruše sú dobré uhniličkané, uhniličené • zmäknúť (pri nadobudnutí hnedej farby): hrušky po odležaní celkom zmäkli
zmäkušiť p. dokrčiť, pokrčiť 1
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli
oťažieť stať sa ťažkým, malátnym (o tele a jeho častiach) • zmalátnieť • expr. oťažkavieť: hlava mu oťažela, oťažkavela, nohy zmalátneli • zried. sťažieť (Rázus) • ochabnúť • sklesnúť: od vína celý oťažel, sklesol
zmalátnieť p. ochabnúť 1, oslabnúť
zmalieť p. zmenšiť sa
zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)
zmaľovať p. zbiť 3
očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľad • nadšený • dojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesu • omámený • zmámený • opojený • oslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnený • uveličený • kniž.: uchvátený • okúzlený • fascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakom • expr. opitý: bol opitý od šťastia
omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámený • omráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárou • utlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkóze • expr. omarený • hovor.: oťapený • ovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalený • zried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený
2. p. očarený
zmámený p. omámený 1, očarený
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)
2. p. očariť
uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
zmámiť 1. p. očariť, uchvátiť 2 2. p. omámiť 1
stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes
zmangľovať 1. p. zbiť 3 2. p. stlačiť
zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky
zmapovať p. zistiť
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť
p. aj smrť 1, pád 1
zmar p. skaza, zánik
predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin
2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety
3. p. predbehnúť 1, 2
prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie • zabrániť • zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu • zahatať • zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti • zmariť • pokaziť: zmariť niekomu plány • hovor. zaraziť • hovor. expr. zatrhnúť • zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem! • hovor. zahamovať • zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin • zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám • hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia • paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany • skrížiť • prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ • znemožniť • prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola • ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná • zried. zbrániť (Šoltésová) • zahatať • zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov • zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére • zakázať • hovor. expr. zatrhnúť • hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých • zablokovať: zablokovať premávku
zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť • znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí • poet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský) • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život • zmariť • expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej • zabiť • expr.: skántriť • skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa • expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku • expr.: zmiesť • zmietnuť: prúd života ich zmietol • zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali • expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali • pohubiť • pomárniť • expr. pokántriť (postupne, viac objektov)
p. aj zabiť 1
zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu • skaziť • pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom • zahubiť • poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život • zried. znivočiť • zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri
2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť • znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech • pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie • zahatať • zhatiť • zamedziť • zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu • zlikvidovať • zdolať • potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu
3. p. premárniť
zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa
2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie
zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili
zmariť sa p. zaniknúť
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni • minúť: minúť všetky otcove peniaze • vymíňať • pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril • zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby • užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze • skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu • vyplytvať • vymrhať • premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu • hovor. stroviť • zried. pretroviť • utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo • zmárniť • skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky • hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva • hovor.: vybabrať • vyfafrať • vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zmárniť 1. p. premárniť 2. p. zmariť 1, zabiť 1
zmasakrovať p. zabiť 1
zmasírovať p. zbiť 3
pomaškrtiť niečo al. z niečoho ukradomky zjesť • zmaškrtiť: deti do zimy pomaškrtili, zmaškrtili všetky kompóty • expr. pokváriť: Nepokvár smotanu!
p. aj zjesť
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
zmastiť 1. p. zbiť 3 2. p. zjesť 3. p. urobiť 1, 2
motanica 1. niečo zmotané, spletené • motanina: motanica, motanina drôtov, myšlienok • zmäť • spleť • spletenina • zmotanina • zried. motanisko • expr. mítor (Jesenská)
2. p. zmätok 2 3. p. tlačenica
zmäť p. zmätok 2
zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)
2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz
zmátaný p. zmätený 1
zmátať p. zmiasť
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavo • zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti • zdivočene: kone zdivočene behali po dvore • strečkom • strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa
porov. aj splašený
2. porov. naľakaný
zmätene 1. porov. zmätený 2. p. splašene 1
zmätenie, zmätenosť p. zmätok 1, 2
bezhlavý konaný prudko, zmätene, bez rozmýšľania; svedčiaci o takom konaní • zmätený • chaotický: bezhlavé, zmätené, chaotické počínanie • neuvážený • nepremyslený • nedomyslený (bez dôsledného uváženia, zváženia prípadných dôsledkov a pod.; op. uvážený, premyslený, domyslený): neuvážený, nepremyslený, nedomyslený krok v jeho živote • nerozmyslený • bezmyšlienkovitý: nerozmyslené, bezmyšlienkovité správanie • ľahkomyseľný • ľahkovážny (konaný s bezhlavou ľahostajnosťou): ľahkomyseľné, ľahkovážne konanie • panický • splašený: panické balenie kufrov, splašený útek • expr. strmhlavý: strmhlavé vrhanie sa do riskantných vecí
bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom • bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera • rozpačitý • nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto • neistý • zmätený: neisté, zmätené správanie • dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia • zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač
neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadaný • chaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostí • nejasný • zmätený • expr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná reč • zložitý • komplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situácia • kniž. spletitý: spletité udalosti
2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľký • rozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škody • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí
neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný) • chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomery • neporiadny • rozháraný • zastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakov • neorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievod • nevyrovnaný • neurovnaný • neharmonický • disharmonický • nesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situácia • popletený • pomotaný • zmätený • zmätočný • hovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocity • rozhádzaný • rozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetané • bezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva
popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletený • domotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná reč • hovor. expr.: pomotaný • pomútený: pomotaná, pomútená hlava • expr.: pomítorený • zmítorený: pomítorená, zmítorená od radosti • subšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätený • expr.: zmotaný • zamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svet • chaotický • neusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomery • hovor. skomolený: skomolené vety • bezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správanie • pomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názory • expr.: pomátaný • ohlúpený • osprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítania • nesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študenta • pren. pejor. hotentotský: hotentotská reč
rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)
zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapený • zadivený • udivený: zarazený, prekvapený pohľad • ohromený • ohúrený • omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený • expr.: ohlušený • obarený • ovalený • vyvalený: sedí ako ohlušený • začudovaný • zmätený • zháčený • zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou • zmeravený • stŕpnutý • šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených • hovor. expr. zmítorený • subšt. zmagorený
zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik • vydesený • podesený • vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov • vystrašený • prestrašený • preľaknutý • zľakaný • poľakaný • nastrašený • naplašený • zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad • ohromený • ohúrený • užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený • stŕpnutý • zmeravený • kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre • zdrvený • otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna • zarazený • zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav • niž. hovor. poondiaty • hrub. pokakaný • vulg.: posraný • posratý • vysratý
zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problém • neprehľadný • chaotický • pomotaný • zmotaný • zamotaný • zapletený • spletený • zauzlený • kniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácia • nejasný • zmätený • neusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stav • neľahký • ťažký • neriešiteľný • slang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príklad • mnohotvárny • mnohostranný • mnohorozmerný • mnohovrstevný • mnohovrstvový • viacrozmerný • viacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premien • nepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metóda • prekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha
zmaterializovať p. zvecniť
zvecniť kniž. urobiť vecným, konkrétnym, hmotným • kniž. spredmetniť: zvecnenie, spredmetnenie myšlienky v umeleckom diele • kniž.: zhmotniť • zmaterializovať (urobiť hmotným, reálnym, viditeľným): zhmotnená práca • konkretizovať • skonkretizovať • skonkrétniť (urobiť konkrétnym): (s)konkretizovať požiadavky • filoz. hypostazovať (zvecniť pojmy)
zmätkovať hovor. vnášať neporiadok, zmätok • robiť paniku • hovor. panikárčiť: Nezmätkujte, nerobte paniku, zachovajte pokoj! • kniž. mätežiť: v náhlosti zmätkuje, mäteží • naháňať sa • hovor. šturmovať (s vypätím síl doháňať zameškané a vnášať pritom nepokoj, zmätok)
neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný) • prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístok • starý • zastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadok • neúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadenie • zrušený • kniž. anulovaný • práv. al. kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluva • práv. zastar. zmätočný
zmätočný 1. p. neusporiadaný 2. p. neplatný
kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohroma • nešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastí • zmätok • chaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní
p. aj katastrofa
neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou
nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosť • znepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenie • nervozita • podráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosť • neistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistote • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • zmätok (strata duševného pokoja)
p. aj zmätok 1
2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbroje • rozruch: v miestnosti nastal rozruch • vrenie: spoločenské vrenie • expr. hrmavica: strhla sa hrmavica • kniž. kvas: revolučný kvas
zmazať p. zotrieť 1
zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu • pozotierať • postierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čela • poutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieť • zried. otrieť: otrela si slzu • expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku • vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka • vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny • slang.: zmazať • vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku • vygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať
2. p. zahladiť 2