Synonymá slova "zlé" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 146 výsledkov (2 strán)
-
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúco • nepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izba • neprimerane • neadekvátne • nepatrične • zastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšok • nenáležite • nesprávne • nekorektne • zle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problému • neústrojne • neorganicky • cudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodo • neúčelne • nesúco: neúčelne, nesúco využitý priestor • nevychovane • nemiestne • nespôsobne • neprístojne • neslušne • expr.: neokresane • neotesane • hovor. expr.: neokrôchane • nemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázku • nespis.: nejapne • neomalene
2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodne • zastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
porov. aj zlý 2
2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti
porov. aj zlý 1
3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch
4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre
5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro
zlé p. zlo
zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)
p. aj zloba
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka • expr. vyhorieť • dostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá trieda • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať • vychlípať • vyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízať • odniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmí • zle pochodiť • zle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel
zle-nedobre p. zle 1, 4, 5
zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým • zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil sa • expr.: zdarebáčiť sa • zdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnel • hovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčili • spohodlnieť • oťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavel • hovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnil • pren. expr.: splesnivieť • splesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivel • zhlivieť (Hagara)
zleňošiť sa p. zlenivieť
zlátanina pejor. niečo spojené do nesúrodého celku; niečo zle, narýchlo urobené: budovy tvoria nevkusnú zlátaninu; referát je zlátaninou známych teórií • pejor.: zlepenina • zlepenec • látanina: nesúvislá zlepenina slov; obed bol nevydarenou látaninou
zlepenec 1. p. zlepenina 1 2. p. zlátanina
zlepenina 1. niečo zlepené: zlepenina snehu • zlepenec: zlepenec vlasov • expr. pagáč: pirohy sa rozvarili a ostal z nich jeden pagáč • konglomerát (usadená hornina stmelená z rozličných zložiek)
2. p. zlátanina
polepiť 1. lepením pripevniť (postupne, viac vecí) • nalepiť: polepiť, nalepiť známky na listy • ponaliepať • popriliepať • ponalepovať • poprilepovať: ponaliepať, popriliepať plagáty na múr
2. lepením spojiť, opraviť (postupne, viac vecí) • pozalepovať • pozlepovať • pozliepať: skúša polepiť, pozalepovať diery v stene; pozliepal rozbité kúsky • zlepiť: zlepiť roztrhnutý list v knihe
3. p. oblepiť
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec • vypracovať: vypracovať vrecká na sukni • hovor.: zmajstrovať • vymajstrovať • zmuštrovať • vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt • hovor. expr.: znôtiť • zbúchať • sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček • hovor.: spichnúť • skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu • expr.: znevoliť • zlepiť • ulepiť • usmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiť • stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru • subšt. zbodnúť • postĺkať • pozhlábať (postupne)
p. aj urobiť
zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť • pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobok • pozliepať (z viacerých kusov al. postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látky • subšt. odflákať • hovor. expr. odhajdákať • hovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkali • expr.: zbúchať • zosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškov • fraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou
2. p. zbiť 3
zlepiť 1. p. polepiť 2 2. p. zlátať 1 3. p. zložiť 5
zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky
2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky
3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu
4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom
5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)
6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)
7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1
spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem • zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla
2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým • stvrdnúť • stuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhla • zlepiť sa • pospekať sa • pozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali
zlepiť sa p. spiecť sa 2
lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepať • zaliepať • zalepovať • zlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papiere • naliepať • nalepovať • priliepať • prilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy
2. p. robiť 1
zlepovať p. lepiť 1
lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty • chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky • lipnúť • priliepať sa • prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy • naliepať sa • nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty • zliepať sa • zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd • expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus
2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku • fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna
zlepovať sa p. lepiť sa 1
náprava1 odstránenie príčin zlého stavu, obrat k lepšiemu: náprava chýb • zlepšenie: zajtra očakávame zlepšenie počasia • zadosťučinenie • kniž. satisfakcia (náprava krivdy a pod.): žiadať zadosťučinenie, satisfakciu
zlepšenie p. náprava1
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky
2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)
povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavu • vztýčiť • vzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavu • zried. podvihnúť
2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúť • zodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národ • zošľachtiť • zjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnila • zlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu
3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvo • pozdvihnúť • zried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcí • povýšiť • zvýšiť • zlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestíž • zastar. vzdelať: vzdelať ľud • fraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo
skvalitniť urobiť kvalitnejším, kvalitným • zakostniť: skvalitnenie, zakostnenie výrobkov • zlepšiť (urobiť lepším): zlepšiť životné prostredie, zlepšiť metódy práce • odb. bonitovať: bonitovať pôdu, lesy
zdokonaliť urobiť dokonalejším, vyhovujúcejším, lepším • zlepšiť: zdokonaliť, zlepšiť systém dopravy • skvalitniť • zakostniť: skvalitniť služby, zakostniť výrobu • prehĺbiť (dať niečomu dokonalejší základ): prehĺbiť štúdium • skultivovať • zošľachtiť • menej vhodné zušľachtiť • zjemniť • hosp. prešľachtiť (zlepšiť vlastnosti): skultivovať, zjemniť prostredie; zošľachtiť odrody, plemená • vycibriť • vycizelovať • vybrúsiť • zveľadiť • povzniesť • pozdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): zveľadiť, povzniesť hospodárstvo, domácnosť; pozdvihnúť, z(o)dvihnúť kultúrnosť prejavu
zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúť • dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia • vydvihnúť • vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý • udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor • podvihnúť • nadvihnúť • naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk • pridvihnúť • podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam • kniž.: pozdvihnúť • povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku • pozbierať • vziať • zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku • postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp • pozdvíhať • pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky
2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúť • zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku • pozdvihnúť • povzniesť • zvýšiť • povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň • zlepšiť • zdokonaliť • zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky
zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniť • zdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup práce • zakostniť: zakostniť výrobu • subšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopis • polepšiť • zried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšili • zveľadiť • povzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobu • zmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosť • pozdvihnúť • dvihnúť • zdvihnúť • zvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľudu • prehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdium • odb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódy • skultivovať • vybrúsiť • vycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyk • napraviť: napravil si náladu hudbou • ozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti
zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiť • rozšíriť • zväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudziny • prehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbili • obohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský) • kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)
2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesť • pozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúť • zdvihnúť • zodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný život • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo
zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiť • zintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výroby • vystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňoval • zveľadiť • povzniesť • pozdvihnúť • zdvihnúť • dvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služieb • zosilniť • posilniť • umocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnili • hovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu plat • pridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosť • pozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy
polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšili • upraviť sa • napraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravil • popraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilo • hovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriť • hovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval
zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)
2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla
3. p. vzniknúť
zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným • neos.: jasniť sa • vyjasnievať sa • vyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňuje • rozjasnievať sa • rozjasňovať sa • neos. vyberať sa: začalo sa vyberať • zlepšovať sa • lepšiť sa: počasie sa zlepšuje
porov. aj vyčasiť sa
lepšiť sa stávať sa lepším • zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšuje • polepšovať sa • naprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, napráva • poprávať sa
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
zlet p. schôdzka 1
pristáť skončiť cestu (o dopravných prostriedkoch na vode al. vo vzduchu) • priraziť • priplávať • kniž. priplaviť sa (k brehu; o plavidle): loď pristála, prirazila, priplavila sa načas • zakotviť (o plavidle): čln zakotvil pri móle • zosadnúť • spustiť sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristálo, zosadlo na núdzovom letisku; helikoptéra sa spustila na trávnik • zletieť • zlietnuť (letom sa spustiť dolu)
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
zísť1 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.) • zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarku • zbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodiny • expr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strela • zliezť (namáhavo al. lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromu • expr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavice • zosadnúť • vysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňa • expr.: steperiť sa • zošmotlať sa • sterigať sa • sťarbať sa • zmechriť sa • zredikať sa • strepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly! • expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivnice • expr. zošiplať sa (pomaly zísť) • poschádzať • poschodiť (postupne)
2. p. odbočiť 1 3. p. zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. p. minúť sa 2
zletieť 1. letom sa spustiť dolu • zlietnuť: zo strechy zletel holub • pozlietať (postupne): sliepky pozlietali z plota • slang. zapikovať (zletieť strmhlav): lietadlo zapikovalo rovno dolu
2. p. spadnúť 1 3. p. zísť1 1
zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa
2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci
zletieť sa p. zhromaždiť sa 1
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
chrobač hmyz s krovkami: chytať chrobač • črvoč • chrobáky • pejor. zlezba
zlezba 1. p. banda 1 2. p. chrobač
zlezeň p. banda 1
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo • prekonať • prevládnuť • zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol • expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) • zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiť • hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiť • rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu
p. aj premôcť
2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste • kraj. pošinúť: pošinulo ho • fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)
zlámať 1. p. zlomiť 1, dolámať 2. p. poraziť 1
zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu
2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse
3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor
4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda
5. p. porušiť 2
dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom
2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť
3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky
4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3
oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz) • olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedle • pooblizovať (viac ráz al. viac vecí): pooblizoval si všetky prsty • hovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz) • obliznúť • oliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery
2. lízaním odstrániť • zlízať • olízať: oblízať, zlízať si rúž z pier • obliznúť • oliznúť • zliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prsta • vylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera
odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu • expr.: odvliecť • odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč • vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli • zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu • expr.: odterigať • odredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice • vziať • zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou • odnosiť • poodnášať • odvláčiť • poodvláčať • poodvlačovať • povynášať • pozanášať (postupne, viac vecí)
2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš • odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť • hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba • hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne • expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja • doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo • poodnášať (postupne, viac vecí)
utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) al. trením odstrániť niečo z povrchu niečoho • poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prach • obtrieť • zried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinu • poet. strieť: strela si uplakané oči • vyutierať • zried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do sucha • zotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole) • vytrieť (znútra): vytrie si kútiky úst • postierať • pozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľu • poobtierať (postupne na povrchu) • pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
zlízať 1. p. zjesť 2. p. zotrieť 1 3. p. dostať 3, vyhrmieť
zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu • pozotierať • postierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čela • poutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieť • zried. otrieť: otrela si slzu • expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku • vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka • vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny • slang.: zmazať • vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku • vygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať
2. p. zahladiť 2
epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnica • hovor.: zrádnik • psotník • mrcha choroba • zlá choroba • hovor. expr. beťah • nár.: vražobník • vred
hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožný • bohaprázdny • bohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svet • nemravný • skazený • zlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazený • nehanebný • naničhodný • nehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človek • zried. hriechuplný (Hviezdoslav) • rúhačský • rúhavý • bohorúhačský • bohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči
2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2
chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)
2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)
chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená noha • defektný: defektný chrup • nepodarkový • kazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látka • poruchový (ktorý máva poruchy): poruchový stroj • nefunkčný: nefunkčné zariadenie • nekvalitný • zlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výrobok • nespis.: vadný • závadný
2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postup • falošný (o tóne) • nenáležitý • nekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosť • mylný • pomýlený • zmýlený: mylné, pomýlené názory • nepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údaje • pochybený: pochybené závery • bludný: bludné teórie • skreslený • pokrivený • poprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané fakty • zlý • nepresný: zlý, nepresný výsledok
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť
2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
nebezpečný predstavujúci hrozbu niečoho zlého, ohrozujúci niekoho alebo niečo • riskantný • ohrozujúci • pren. krkolomný (ohrozujúci zdravie; i pren.): krkolomný cvik; krkolomný plán • hrozivý: nebezpečný, hrozivý vývin udalostí • kritický • krízový (pri hrozbe zlého konca, zavŕšenia): nebezpečné, kritické zhoršenie situácie; kritický, krízový zdravotný stav • rizikový (spojený s rizikom): rizikové pracovisko • strašný • hrozný • zlý (obyč. ohrozujúci iných): strašné, hrozné zviera; daj si pozor, je to nebezpečný, zlý človek
nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočný • nepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanie • nesvedomitý • neseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístup • bezcharakterný • necharakterný • bezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodník • zlý • podlý • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný život • podvodný • podvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobom • nízky • zried. nepočestný • kniž. nekalý • expr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, boj • hovor.: neférový • unfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unfér • pejor. čachrársky
nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleť • zakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu) • falošný • nepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny
2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestný • zlý • expr.: čierny • špinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomie • nestatočný • nepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmysly • pochybný • ničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťou • hriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo
3. p. špinavý 1
nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok • zlý • pejor.: hnusný • odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné
2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný • nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti • trápny • mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru • nevkusný • negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty • nesympatický • antipatický • pejor.: odporný • hnusný • protivný • príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach • mrzký • škaredý • ošklivý • pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen • neslušný • hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty
nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)
neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne deti • samopašný • nezbedný • nezbednícky • nedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiaci • neviazaný • nespútaný • nespratný • roztopašný • rozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiaci • nevychovaný • zastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobný • naničhodný • zlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéra • expr.: lapajský • uličnícky
p. aj svojvoľný 1
nepredstaviteľný 1. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka množstva, veľkosti, intenzity a pod. • neuveriteľný • obrovský • ohromný • nesmierny: naša armáda utrpela nepredstaviteľné, obrovské straty; prežiť nesmierne utrpenie; mať obrovský, ohromný úspech • kniž. nepreberný (čo do množstva): nepreberné bohatstvo • expr. fantastický: zaznamenať fantastický úspech
p. aj veľký
2. ktorý sa nedá predstaviť, čo sa týka kvality • nevyhovujúci • zlý: žiť v nepredstaviteľných, zlých pomeroch; nevyhovujúce, zlé životné podmienky
nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhy • približný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné ceny • chybný • nesprávny • zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tón • nejasný • nezreteľný • kniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojem • neurčitý • všeobecný • široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačný • mnohovýznamový • dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery
neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciu • kniž. nespôsobilý • zastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluha • expr. nemožný • kniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autor • indisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herec • slabý • zlý • hovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráč • nanič • hovor. nafigu, pís. i na figu • hrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselník • impotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človek • hovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy
nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybný • nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie • mylný • pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok • pochybený • pokrivený • prevrátený • skreslený • nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory • neadekvátny • nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu • nevýstižný • nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis • nenáležitý • neprimeraný • nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová • nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť • klamný • klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem • falošný • bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie • zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok
nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným
2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie
nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný
2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný
3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný
neudržateľný ktorý sa nemôže udržať, ktorý nemožno udržať, zachovať: neudržateľná situácia • neúnosný (neudržateľný vzhľadom na svoju neprimeranosť): neudržateľný, neúnosný stav hospodárstva • katastrofálny • zlý • hrozivý (smerujúci k nešťastiu, k pohrome): žiť v neudržateľných, katastrofálnych pomeroch; zlý, hrozivý vývin spoločnosti; mať neudržateľné, zlé názory
nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov
nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý
p. aj nepríjemný; zlý
2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba
nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný) • nepriaznivý • nežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivé • neužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpa • nevhodný • nevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnosti • nedobrý • zlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície
nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky
2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie
3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
osudný 1. ktorý prináša akoby nikým nezapríčinený nepriaznivý stav al. zmenu • osudový • nešťastný • kniž. fatálny: dopustiť sa osudnej, osudovej, nešťastnej chyby; ocitnúť sa v osudnej, fatálnej situácii • zlý: nastala osudná, zlá chvíľa; urobiť zlé rozhodnutie • tragický • kniž. ominózny (ktorý prináša nešťastie, tragédiu): tragická, ominózna udalosť
2. p. osudový, rozhodujúci 1, významný 1, závažný 1
otrasný ktorý je spojený s prudkým psychickým vykoľajením; ktorý spôsobuje otras • otriasajúci • ohromujúci: otrasný, otriasajúci výjav; otriasajúci, ohromujúci zážitok • desivý • hrozivý: otrasné, desivé správy; hrozivý vývin udalostí • strašný • hrozný • desný: zažiť strašné, hrozné chvíle; hrozný, desný sen • zlý: mať s niečím otrasné, zlé skúsenosti
pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféra • čierny • kniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienky • svetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocit • smutný • negatívny • zlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovede • negativistický • skeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postoj • nihilistický
podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružný • druhoradý • treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec • bočný • vedľajší • nepodstatný • nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu • periférny • okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu • kniž. inferiórny (op. superiórny)
2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriedny • treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradý • menejcenný • menejhodnotný • nekvalitný • nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar • pozadný (o obilí horšej kvality) • brakový • subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá strava • nízky • zlý (o kvalite)
skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazený • poškodený • znehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravín • zhnitý • hnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakov • zapáchajúci • smradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčka • plesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompót • expr.: zapľuhavený (Bodenek) • skoprdačený (Urbánek)
p. aj pokazený 1, 2, zlý
2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazený • chorý: skazený, pokazený, chorý žalúdok • zlý • poškodený • zničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdravie • hovor. expr. zhumpľovaný
3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazený • nemravný • nemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človek • pejor.: spľuhavený • spľundravený • pejor. zried. spľuhačený • expr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdce • skorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosť • demoralizovaný • poklesnutý • zastar. pokleslý • spustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravník • spustnutý • subšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodina • expr. prehnitý: svet je skazený, prehnitý • zvrhlý • zvrátený • pejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenec • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • zhumpľovaný • spankhartený • spanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný syn • expr. zried. skoprdačený (Urbánek) • pejor. zbastardený • hrub. skurvený
4. p. pokazený 2
slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)
p. aj chudý
2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký
3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)
4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý
5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2
škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivý • zhubný • nezdravý • odb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredím • jedovatý • otravný • odb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výroby • kniž. skazonosný • záškodný • zastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské straty • nepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahý • zlý • negatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychiku • neužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory
záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlý • negatívny: záporné, zlé vlastnosti • nepríjemný: nepríjemné stránky pobytu
2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnosti • nepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritiky • odmietavý • zamietavý • odsudzujúci • negatívny • negativistický • negačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému
3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota
zlovestný kniž. 1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé • kniž.: zlopovestný • zloveštiaci: zlovestné, zlopovestné ticho • zlý • temný • hrozivý • osudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakiet • kniž. ominózny (Vlček)
2. prinášajúci niečo zlé • zlý • ničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojna • kniž. skazonosný: skazonosná noc • zlodušský • zlodušný • zloprajný • diabolský • démonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiech • poet. zastar. zlokotný (Hviezdoslav, Sládkovič)
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim • podlý • klamný • falošný • podvodný: falošné sľuby • zlý • pejor.: zapredanecký • prisluhovačský • pätolizačský • renegátsky • žoldniersky • janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie • judášsky: judášska služba • odrodilský • odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory • kniž. perfídny
2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákerný • nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia • hrozný • hrozivý • strašný: hrozný, strašný vír
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť
naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet
2. p. usmerniť 1
pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby • preložiť • premiestiť • premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene • presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby • popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)
2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom • popreťahovať • poprevliekať (postupne)
3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákať • zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu • šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny • hovor., často pejor. zverbovať • naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu • získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu • popreťahovať (postupne, viacerých)
4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliť • natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly • prepnúť • prepäť: prepnúť svoje sily • ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát
5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín
6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť
pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo
2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)
3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla
4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu
5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1
vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytu • expr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výlet • expr. vypoďkať: vypoďkala ma z domu • zvábiť • zlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón
2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekoho • vylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údaje • expr.: vytiahnuť • vyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácie • expr.: vydrankať • vyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporu • hovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniaze • hovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)