Synonymá slova "zja" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 85 výsledkov (1 strana)

  • vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zjačať p. vykríknuť


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    zjančiť sa p. zblázniť sa 1


    zbrázdiť 1. urobiť brázdy al. zanechať za sebou stopy v podobe brázdy, čiary a pod. • pobrázdiť: kolesá zbrázdili, pobrázdili rozmoknutý dvorzjarčiťzvrásčiť: starosti mu zjarčili, zvrásčili čelorozbrázdiť: čln rozbrázdil hladinuzoraťpooraťrozryť (pôdu pluhom, traktorom) • poznačiť (ryhami, vráskami): tvár poznačená, rozbrázdená hlbokými vráskami; lúku poznačilo stádo oviec

    2. p. pochodiť2 1


    zjarčiť p. zbrázdiť 1


    podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


    zjarmiť p. podrobiť (si)


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    zjašenec p. pochábeľ


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialenýbláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý revnenormálnyhovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutýhovor. pejor.: vykoľajenývyšinutýtrafenýstrelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názorypochabýzjašenýpomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadomzbavený zmyslovpominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozumepejor. besnýexpr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený


    splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašenýpojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepkypoplašenýobyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašenádivýdivokýzdivenýzdivočenýzdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkomvystrašenývyľakanývyplašenýexpr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubovnaľakanýnastrašenýexpr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasomhovor. expr.: zmyšenýzmítorenýnár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)


    zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom • zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľadhovor. zakukanýexpr.: zbláznenýpobláznenýzjašenýpojašenýzbesnenýspochabenýhovor. expr.: buchnutýbachnutýrachnutýtresnutýtresknutýzasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutýhovor. expr. paf (neskl.)

    2. p. ľúbostný


    zjašený p. splašený, choromyseľný


    splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách) • zjašiť sapojašiť sapoplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašilizduriť sa: žrebce sa zdurilizdivieťzdivočieťzdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočelinár. expr. rozbadzgať sa (Švantner)hovor. expr.: zmyšiť sazmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu


    spochabieť (sa), spochabiť sa expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád • expr.: poblázniť sazblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiakaexpr. zochabiť sa (Švantner)expr.: pojašiť sazjašiť sahovor. expr.: zmyšiť sazmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti

    p. aj zaľúbiť sa


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zjašiť sa p. splašiť sa, spochabieť (sa), zaľúbiť sa 1


    vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniťzried. vykrásniť sa (Dobšinský)vybrať sapopraviť saexpr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvílinár.: vyhúliť savyvedriť sakniž. vykaboniť sazjasniť sazjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela


    vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sazjasniť sazjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasniezried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnelavyčasiť savybrať saubrať sazried.: vykrásiť savykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralovychvíliť sa (F. Hečko)zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský)napraviť sapopraviť savytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť savyvedriť sa: keby sa už vyvedrilokniž. zvidnieť (sa)rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelozried. rozsvetliť sakniž. vykaboniť sa

    2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť saobjasniť sa: nedorozumenie sa vyjasniloujasniť sahovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmaviloneos.: vybrieždiť sarozbrieždiť sasvitnúťrozjasniť sarozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlorozsvietiť sapren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo


    zjasnieť, zjasniť sa p. vyjasniť sa 1


    jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieťvyjasnievať savyjasňovať sazjasnievaťzjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sarozjasnievať sarozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuječasiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí savyberať sa: neos. už sa vyberá

    porov. aj vyjasniť sa


    rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniťzvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil morerozvíriťzvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krvzvíchriťvzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na cesterozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

    2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriťrozvíriťzvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľrozvášniťkniž.: rozvíchriťzvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslovvzrušiťrozrušiťotriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla nímrozdráždiťkniž.: rozjatriťzjatriťexpr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušurozvlniťzvlniťhovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril


    rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

    p. aj nahnevať


    rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

    2. p. porušiť 1


    zjatriť p. rozrušiť 1


    jav čo možno zmyslami pozorovať • úkazzjav: prírodný jav, úkaz, zjavkniž. fenomén: to je zvláštny fenoménskutočnosťfaktrealita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znameniazastar. zjavisko (Sládkovič)


    osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjavindividualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúrepostavakniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch dobyautoritahovor.: kapacitakaliberexpr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzikefenomén: hudobný fenoménmudrcosvieteneckniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

    2. p. človek 1


    príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známkaznak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky životanáznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevunádych: hlas s nádychom smútkuzjav: to je sprievodný zjav zraneniaprejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radostikniž. symptóm: symptóm dobrej náladylek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndrómkniž. omen: dobré omen (Vajanský)signál: signál búrkykniž.: posolzora: posol jari, zore slobodypredzvesťznamenie: predzvesť vojnyzvestovateľ: ruže sú zvestovateľom letaodb. manifestácia


    vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látkyexteriér: exteriér stavby

    2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšokzovňajšok: dbať o svoj zovňajšokpovrch: šľachetné srdce pod drsným povrchomvzhľadvýzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomzjav: provokovať svojím zjavomkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habituszastar. vzozrenie (Rázus)subšt.: vizáž • fasáda


    zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjavjav: prírodný, fyzikálny javúkaz: sledovať úkazy na oblohekniž. fenoménpríznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenoménkniž. symptóm: symptómy krízyzastar. zjavisko (Sládkovič)

    2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavomvzhľad: dbať o svoj vzhľadvýzor: má ešte detský výzorvonkajšokzovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajškuzastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

    3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjavosobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúrypostava: veľká postava športuzastar. zjavisko (Kukučín)


    zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom inádojem: je to iba sluchový dojemefekt: vypočítať niečo na efektpredstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinaklam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klamprelud: vo sne ho prenasledovali preludyilúzia: všetko sú iba ilúziemámeniekniž. mam: mam a klamkniž. vízia: prorocké víziekniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniezjaveniehalucinácia: zrakové halucináciesen: uskutočniť svoj senfikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúziefatamorgána: fatamorgána šťastiafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriakniž.: fantazma (Vajanský)omammarivo (Podjavorinská)omar (Figuli)

    2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdaniepotuchapoňatiepochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečomhovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn


    zjavenie 1. p. zdanie 1 2. p. zjav 2


    zjavisko p. zjav 1, 3


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalostipredpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosťvnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak

    2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmyslyprejaviťukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdcaprezradiťvyzradiťpovedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel

    3. p. prezradiť 4. p. zistiť


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

    p. aj ukázať sa


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavoukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť saodraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť saobjaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúťexplodovaťvypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

    2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


    vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

    2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

    3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

    4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


    vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postavavystúpiť: z húštiny vystúpi srnecexpr.: vyhupnúť (sa)vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac

    2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym • zjaviť saobjaviť saukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstvanájsť savyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípadykniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti


    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy


    vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?zjaviť saobjaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil snehprísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?pridať saexpr.: nadariť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sapripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

    p. aj vzniknúť

    2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1


    zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sazveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavyexpr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostívyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznalprezradiťvyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilozastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil


    zjaviť sa 1. p. objaviť sa, ozvať sa 3 2. p. zdôveriť sa


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasnezreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išielzjavnehovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny rázjednoznačnenedvojzmyselnekategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniťkniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavkakniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu

    2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovnedoslovahovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť


    zjavne p. zreteľne 1, výslovne 1, porov. aj zjavný


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nespornýistý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnózaneklamnýbezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy vinyzaručenýspoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omylhovor. neodškriepiteľnýnepopierateľnýnevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenienezvratnýpresvedčivýkniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiálzreteľnýzrejmýjasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnotyzjavnýočividnýevidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkostihovor. expr. svätosvätý

    p. aj skutočný


    presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkonvýrečnýzjavnýkniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevineočividnýjasnýzrejmýevidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaznezvratnýnepochybnýnevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkazkniž. pádny: pádny argumentvýrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách


    verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blahospoločnývšeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujemkniž. pospolitýzastar. pospolný: pospolité vecimestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská dopravaobecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnicakniž. exoterický

    2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanieotvorenýneskrývanýnetajenýzjavnýzrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvoočividnýviditeľnýbadateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

    3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenievšeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlasrozšírený: rozšírený názor o niečom


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaznedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutiejasnýzrejmýzjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šielstriktný: striktný príkazpriamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľakniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znakykategorickýbezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

    2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

    p. aj javiť sa 1

    3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

    p. aj chváliť sa


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    zjazd 1. jazda dolu: zjazd na lyžiachhovor. expr. šús: ísť šúsom; spustiť sa na bicykli šúsom

    2. p. schôdzka 1


    zjazdiť sa p. zladiť sa


    zladiť sa nadobudnúť, dosiahnuť súlad, súhru • zohrať sa: pohyby sa zladili s hudbou; dvojice sa dobre zohralimenej vhodné zosúladiť sakniž.: zosynchronizovať saskoordinovať sa: účastníci sa časovo zosynchronizovali, skoordinovalizried. zhodnúť sa: správanie sa nezhodlo s jej zovňajškomscvičiť sazocvičiť sa (zladiť sa cvičením) • slang. zjazdiť sa: páry sa dobre zjazdili


    rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavýjamkovitýexpr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvárzjazvenýjazvovitý: zjazvené, jazvovité lícadrsnýdrapľavýhrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stenaexpr.: rapkavýrapľavýškrapatý


    zjazvený p. rapavý


    zaceliť sa stať sa celým, celistvým (obyč. o rane, často i pren. o duševnej bolesti) • zacelieťsceliť sascelieť: rana sa po operácii rýchlo zacelila, scelila; otvor po guľke zacelel, scelel; bolesť zo straty sa nemohla zaceliťzjazviť sazajazviť sa: rany sa časom z(a)jazvilizrásťzrásť sa (rastom utvoriť celok): kosť (sa) zrástlazahojiť savyliečiť sa (stať sa zdravým): zlomenina sa ti skoro zahojí, vylieči; duševná boľačka sa ešte nezahojila, nevyliečilazavrieť sazatvoriť sa (o rane)


    zahojiť sa stať sa znova zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o chorobe na tele) • vyhojiť sa: odrenina sa ti zahojí, vyhojí; oči sa mi obkladmi zahojili, vyhojilizried. zhojiť sazaceliť sazacelieťsceliť sascelieť (o rane) • zajazviť sazjazviť sa (zahojiť sa vytvorením jazvy) • expr. zastrábiť sa: škrabnutie sa zastrábi rýchlovyliečiť sahovor. vystrábiť sa (liečením sa zahojiť): poranenie sa vyliečilo, vystrábilo bez následkovpohojiť sa (postupne)


    zjazviť sa p. zahojiť sa, zaceliť sa


    zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástlazaceliť sazacelieťsceliť sascelieťzjazviť sazajazviť sazavrieť sazatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilohovor. zarásť: rana ešte nezarástlaprirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

    2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúťkniž. zliať saspojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

    3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívomzblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížiliprilipnúťkniž. priľnúťpripútať saprimknúť saprirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pwd, etl, coordinate, i i, cu, ã ã m, rom pamã å, sw, ag, play, fract, helvetica, slip, from, sys
Ekonomický slovník: thv, ssa, zkv, sgs, rit, oc, ay, lesã, rgk, prtã, pmz, ľapac, tl, hhn, orn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV