Synonymá slova "zemã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha • zem: papier spadol na zem • zastaráv. dlažba

pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2

pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj¹ 2 5. p. prostredie 1

sucho² 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od sucha • suchosť: cítim suchosť v ústach • suchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchu • pevnina: vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • zem: v diaľke sa objavila zem

svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet

2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus

3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2

štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

územčistý p. nízky 1, zavalitý

zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý

p. aj tučný

pozemšťan obyvateľ Zeme • kniž. zastar. zemšťan (Hviezdoslav)

zemšťan p. pozemšťan

úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)

zemľanka p. úkryt

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie