Synonymá slova "zdo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 76 výsledkov (1 strana)

  • ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


    zdoba p. ozdoba


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    žďobať p. štuchať


    ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúšvýzdobnýdekoračnýdekoratívnyzried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, závesornamentálnyvzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technikaparádny (určený na parádu): ozdobné, parádne pohárehovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok

    2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobenýzdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený taniervzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrusparádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety


    aranžovať 1. pripravovať, chystať nejakú spoločenskú udalosť • organizovaťusporadovaťusporadúvať: aranžovať, organizovať na konci roka ples; aranžuje, usporaduje výstavu psov

    2. dávať niečomu pekný, príjemný vzhľad • upravovaťozdobovaťzdobiť: treba novo aranžovať, upravovať výklad; vtipne aranžuje, upravuje pesničky; aranžovať, zdobiť kyticu stuhou


    cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

    2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


    krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovaťokrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičomzdobiťozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenaniaprikrášľovaťprizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmiparádiťcifrovaťstrojiťexpr.: fintiťfrndiťfrndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkoukniž. ornamentalizovať


    zdobiť porov. ozdobiť


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    žďobnúť p. drgnúť 1


    zdobný p. ozdobný 1


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúťexpr.: mäkkýšmľandravecpejor.: zdochliakzdochlinavecheťexpr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín)pejor. onucazgrgoň (Urbánek)hniličkahovor. pejor. handrahrub.: sraľosráčposerosubšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec


    zdochliak 1. p. slaboch 2. p. lenivec


    mľandravec expr. 1. fyzicky slabý, neduživý človek • expr.: dengľavecneduživecchudorľavecchorľavec: s takým mľandravcom, dengľavcom, neduživcom si ľahko poradímeexpr.: mľandrošdengľošcintľavkahrub.: mrcinazdochlina

    2. p. slaboch


    zdochlina 1. zdochnuté zviera: hyeny sa živia zdochlinamimrcina: páchnuca mrcinaexpr.: mrchamršinaskapacinaexpr. zried. skapanina (Jégé)

    2. p. slaboch 3. p. lenivec


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúťuhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuliodumrieť: mikroorganizmy, stromy odumrelizdochnúťskapaťodkapaťodhynúťzastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myšhrub.: zgegnúťzgebnúťzgrgnúťhovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovaliexpr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiuexpr. skrepenieť: skrepenieť na cholerupohynúťpodochnúťpokapať (postupne) • vyhynúťvykapaťvydochnúťexpr. vygegnúť (vo väčšom množstve)

    p. aj umrieť


    zdochnúť p. zahynúť, umrieť


    mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

    2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

    2. p. súložiť


    podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovaťokuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

    2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctvepripraviť: je dobre pripravený v angličtinezdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane


    rozvinúť 1. roztvoriť pupene, kvety (o rastlinách) • rozviť: stromy rozvinuli, rozvili listy

    2. uskutočniť s väčšou intenzitou a na vyššom stupni • rozviťprehĺbiťzdokonaliť: rozvinuli, zdokonalili spoluprácu; treba rozviť, prehĺbiť vzdelanosťrozprúdiťrozvíriť (živšie rozvinúť): udalosť rozprúdila spoločenský život

    3. podrobne, širšie objasniť • rozviesťrozpracovať: rozvinúť, rozviesť program; rozpracovať plán výstavby

    4. p. rozkrútiť 2


    zdokonaliť urobiť dokonalejším, vyhovujúcejším, lepším • zlepšiť: zdokonaliť, zlepšiť systém dopravyskvalitniťzakostniť: skvalitniť služby, zakostniť výrobuprehĺbiť (dať niečomu dokonalejší základ): prehĺbiť štúdiumskultivovaťzošľachtiťmenej vhodné zušľachtiťzjemniťhosp. prešľachtiť (zlepšiť vlastnosti): skultivovať, zjemniť prostredie; zošľachtiť odrody, plemenávycibriťvycizelovaťvybrúsiťzveľadiťpovzniesťpozdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): zveľadiť, povzniesť hospodárstvo, domácnosť; pozdvihnúť, z(o)dvihnúť kultúrnosť prejavu


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

    2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sazintenzívniť sazintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnelvystupňovať sastúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnuzveľadiť sapovzniesť sapozdvihnúť sazdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilozlepšiť sazdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalízosilnieťzosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sarozmôcť sanarásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkompodvýšiť saexpr.: poskočiťpodskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili


    cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovaťprecvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliachtrénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľkyučiť sazdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie

    2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovaťprecvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmidrezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohybučiťvychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadokhovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

    2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

    3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

    4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

    5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

    6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


    zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť saskvalitňovať sazdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilonapredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovaniepolepšovať sapoprávať sapopravovať sasubšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, poprávazveľaďovať sapovznášať sapozdvihovať sadvíhať sazvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšujeprehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacujeozdravovať saozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravievahovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdrujekultivovať sacibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí


    poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšiehovor.: nižeponižšienár. ponižej: leží tam niže, ponižšiedoludole: dolu, poniže vedie úzky chodník

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnicapod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studničkanár. zdola (čoho)


    zdola z miesta ležiaceho dolu, z dolnej strany (op. zhora) • oddola (op. odhora): zdola, oddola sa ozval silný praskotzospoduodspodu (op. zvrchu, odvrchu): zospodu, odspodu začala presakovať vodazospodkuodspodku: skriňu pridŕžať zospodku, odspodkuzried. zdoly (Rázus)zastar. pozdola (Tajovský)


    poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

    p. aj premôcť

    2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


    potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

    2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

    3. p. potisnúť 1, 2


    predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedipredhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na konianticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosťpopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť)

    2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúťpredísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišielprekonaťprevýšiťpredhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínachprerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľahovor.: pretromfnúťpretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého svetapremôcťzdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolápopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakovzried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner)nespis. predčiť


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

    2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

    3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


    zdolať p. prekonať 1, premôcť 1


    zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

    2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

    3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

    4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

    5. p. porušiť 2


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

    2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

    3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

    4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť


    zdoly p. zdola


    aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť saadaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť siprivyknúťnavyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieťudomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


    prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sazdomácnieťaklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


    udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajochaklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovaliskrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotladomestikovať sa: zvieratá sa už domestikovalinaturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovaliexpr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukaťprivyknúť sizvyknúť si (na domáce podmienky)

    2. nájsť, založiť si domov • usadiť sausídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centraubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý časzabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

    3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužívalzdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnelarozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogyexpr. usalašiť sazried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť


    zdomácnieť p. udomácniť sa 1, 3


    skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

    2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


    udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšeniceaklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhradeodb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozyskrotiť (zvieratá): skrotiť zverzvyknúťprivyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)

    2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvykyzaužívaťzaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby


    zdomácniť p. udomácniť 1


    upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonompripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísťupomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihyukázaťpoukázaťupriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchovezdôrazniťvyzdvihnúťpodčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že… ; vyzdvihnúť úspechy žiakapoupozorňovať (postupne, viacerých)


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvukprízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabikyzdôrazňovaťpodčiarkovaťvyzdvihovaťpodťahovaťvypichovaťhovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienkuexpr. priklincúvaťhovor. pritláčať


    dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

    2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

    3. p. hotovo


    zdostač p. dosť 1


    zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sazveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavyexpr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostívyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznalprezradiťvyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilozastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhuvyjasniťujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmyvysvetliťvyložiťkniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postupkniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanoviskohovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo idedemonštrovaťilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej stranyexpr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietilaodôvodniťzdôvodniťpodoprieťpodložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konaniezastar. spovedomiť (Timrava)poobjasňovaťpoosvetľovaťpoozrejmovaťpovyjasňovaťpovysvetľovaťpovykladať (postupne, viac vecí)


    odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod. • zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť choroboupodložiťpodoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktamioprávniťkniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie?motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinuobjasniťosvetliťvysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postupospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje


    podložiť 1. dať pod niečo oporu • podoprieťpodprieť: podložiť si, pod(o)prieť si hlavupopodkladaťpopodopierať (postupne, viacerými vecami)

    2. použiť ako argument, ako východisko • podoprieťpodprieť: podložiť, podoprieť tvrdenie faktmiodôvodniťzdôvodniť: odôvodniť, zdôvodniť zvýšenie miezdkniž. opodstatniť

    3. tajne niečo niekam dať, niekam niečo vpašovať • podhodiťpodstrčiť: neviem, kto mi na stôl podložil, podhodil, podstrčil anonymný listpodvrhnúť: podvrhnutý spis

    4. pridať palivo, aby sa udržal oheň; rozložiť oheň • priložiť: podložiť, priložiť do pece drevopopodkladaťpoprikladať (postupne) • zakúriťpodkúriť: treba podložiť, zakúriť do sporáka


    vysvetliť udaním príčin, okolností urobiť niečo pochopiteľným, jasným • vyložiť: presne vysvetliť, vyložiť, v čom je problémpodať vysvetlenie: podali nám na úrade vysvetlenie, ako pokračovaťpodať: všetky okolnosti podal jasneosvetliťobjasniťvyjasniť: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinné súvislosti; treba si vyjasniť vzájomné vzťahyhovor. expr. vytmaviť: veď ja mu to vytmavímexpr. vyonačiť: Ako mu vyonačím, že som sa zmýlil?kniž. explikovať: teóriu explikovať na príkladeodôvodniťzdôvodniť (podoprieť dôvodmi): svoju neprítomnosť odôvodnil, zdôvodnil choroboupovysvetľovaťpovykladaťpoosvetľovaťpoobjasňovaťpovyjasňovať (postupne, zo všetkých strán)


    zdôvodniť p. odôvodniť


Pozri výraz ZDO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV