Synonymá slova "zboj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvázastar. zbojhovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvomhovor. expr.: rabovačkarabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka


    zboj p. zbojstvo 1


    zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstvalúpež: dopustiť sa lúpežezastar. zboj: chodiť po zbojilupičstvobanditizmusbanditstvozastar. lúpežníctvopirátstvozlodejstvohovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčinakrádež

    2. p. samopaš


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


    zbojníčiť p. kradnúť


    živánska mäso pečené na ražni (obyč. v prírode) • hovor. živánkazbojnícka pečienka


    lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristníckykoristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierovzbojskýzbojnícky: zbojský, zbojnícky prepadlupičskýzastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda


    šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarskyvtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otecexpr.: huncútskyšinterskýfurtáckyhovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúskyprešibanýprefíkanýlišiackyexpr. kujonskýexpr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanecpotmehúdskypotuteľnýexpr.: šelmovskýfraz. diablom podšitýhovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutieexpr.: lapajskýlaganskýgalganskýloptošskýlotrovskýzbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plánexpr. zried. fafrnský


    zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojníckylupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmyslyžart. lapikurkársky: lapikurkárska povahaexpr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčkapren. lepkavý: mať lepkavé prsty


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkovlupičbandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli bankuzastar. lúpežníkpirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

    2. p. samopašník


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


Pozri výraz ZBOJ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV