Synonymá slova "zať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1125 výsledkov (10 strán)

  • prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúťrozdrapiťrozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klincirozraziťrozlomiťrozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obalpreraziťprelomiťpreťať: ticho preťal výkrikzatrhnúťnatrhnúťnadtrhnúťnadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveterexpr.: rozkmasnúťrozhodiťrozškrknúťpredrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložoudet. roztržkaťnár. rozsadiť (Dobšinský)poroztŕhaťporoztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhaťponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážaťpoprerážať (postupne)


    zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


    zatrhnúť 1. p. roztrhnúť 2. p. prekaziť


    otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

    2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

    3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

    4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


    zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasťstriasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo hozatrepaťpotrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepaťzatrepotať: zatrepotať rukami, krídlamizalomcovaťzlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromuzamykaťpomykaťnár. posepkaťexpr.: podrmaťpotrmaťzadrmaťzadrmancovaťzatrmaťzašklbaťpokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukávzachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zimazmrviťzdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil


    striasť sa 1. jemne sa pohýbať na celom tele (pri nepríjemnom pocite, náhlom chlade, zimomriavkach) • zachvieť sa: striasol sa, zachvel sa od hrôzy, od zimyotriasť sa (označuje väčšiu intenzitu a častejšie sa vzťahuje na neživé veci): otriasť sa od hnusu; celý dom sa pri výbuchu otrasiezatriasť sa (krátko sa triasť): zem sa zatriasla

    2. p. zbaviť sa


    zatriasť sa p. striasť sa 1


    začleniť zahrnúť do istého (obyč. usporiadaného) celku • zaradiť: začleniť, zaradiť prvky do systému; začleniť, zaradiť žiakov do krúžkov podľa ich záujmovvčleniť (urobiť článkom, súčasťou, účastníkom niečoho): včlenili ho hneď do pracovného kolektívuvradiť: vradiť niečo do istej kategórievsunúť: do článku vsunúť nový odsekvložiťkniž. vkomponovať (kompozične začleniť) • zatriediť (podľa rovnorodých kritérií) • hovor. zapojiť (uviesť do istého procesu): zapojili všetky mechanizmy do práce na odstraňovaní haváriezried. vpojiťvkliniťkniž. vkĺbiť (pevne, organicky začleniť): do diela sa mu podarilo vkliniť, vkĺbiť skutočné historické fakty


    zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa vekuzatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonuprideliťpričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

    2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúťrozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, časrozdeliťrozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred


    zatriediť podľa istých kritérií dať do rovnorodého celku • zaradiť: tovar zatriedili, zaradili do prvej cenovej triedyroztriediťpotriediť (rozdeliť na skupiny): ovocie treba najskôr roztriediť, potriediť podľa kvalityhovor. expr.: zaškatuľkovaťrozškatuľkovať (mechanicky zatriediť): literárne diela sa nedajú zaškatuľkovaťutriediťklasifikovať (systematicky zatriediť): klasifikovanie, utriedenie javov, rastlínzadeliť: žiakov zadelili do skupín podľa záujmovzačleniť (urobiť súčasťou celku): všetko začleniť do systému


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    zatrieliť p. zabehnúť 1


    zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas al. okolie • zarozprávať sazavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tmazapovedať saexpr.: zarečniť sazadrkotať sazatrkotať sasubšt. zakecať sa • trocha hrub. zakrákoriť saexpr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej


    zatrkotať sa p. zahovoriť sa


    zatrmať p. zatriasť


    odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


    zatrôfať si p. odvážiť sa


    zatrpknutý naplnený pocitom krivdy, nespravodlivosti (obyč. trvalo); svedčiaci o tom: zatrpknutý človeksmutnýbolestnýtrpkýhorký: má smutný, bolestný výraz tváre; horký, trpký úsmevroztrpčený (dočasne zatrpknutý): roztrpčená ženakniž.: trudnýzatrpklýkniž. zastar. zatrudnený: trudný pohľad; zatrpklý básnikexpr. zrazený (Kalinčiak)zried.: trudnatýstrpčený (Timrava)


    zahorknúť 1. stať sa horkým • zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo

    2. stať sa zatrpknutým, znechuteným • zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodinezanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osudroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľovznenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet


    zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečozahorknúťzatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkýchznenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidelroztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet


    zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sakniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkolzanevrieťzahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegomznechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol


    kyslo 1. s chuťou podobnou octu al. citrónu (op. sladko) • nakyslo, pís. i na kyslo: kyslo, nakyslo prichutená omáčkakyslastokyslavokyselkavo (trocha kyslo): ovocná polievka chutí kyslasto, kyselkavo

    2. expr. vyjadrujúc roztrpčenie spôsobené krivdou, nepochopením, posmechom a pod.; s trpkosťou, s roztrpčením • zatrpknuto: tvárila sa kyslo, zatrpknutoneprívetivonevľúdne: vyzerá neprívetivo, nevľúdneexpr.: kyslastokyslavo (trocha kyslo): kyslasto sa uškrnul


    zatrpknuto p. kyslo 2


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    zatŕpnuť p. stŕpnuť 1


    prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sapustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieťzabzdošiťžart.: puknúťfuknúť (jemne) • zatrúbiťzakadiťstreliť (hlasno) • vulg.: drisnúťzasrať


    zatrúbiť krátky čas trúbiť: zatrúbiť na trúbkekniž.: zasurmiťzasurmovať (J. Chalupka, Kalinčiak)zabubnovať (trúbením, bubnovaním upozorniť na nebezpečenstvo): zabubnovať, zatrúbiť na poplachexpr. zatúkaťzatukotaťzahúkať: trúbka mu zatúkala, zahúkala priamo do uší


    zatrudnený p. zatrpknutý


    plesnina 1. zápach po niečom plesnivom, stuchnutom • stuchlinapotuchlinazatuchlina: v byte bolo cítiť plesninu, stuchlinu; jedlo páchlo potuchlinou, zatuchlinoupleseň: v pivnici páchla pleseňzried. stucheľ (Urban)

    2. p. pleseň 1


    zatuchlina p. plesnina 1


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    zatuchnúť p. pokaziť sa 1


    plesnivý 1. napadnutý plesňou, pokrytý plesňou • splesnenýsplesnetýsplesnivený: plesnivé, splesnené, splesneté potraviny; plesnivý, splesnivený chlieboplesnenýoplesnetýoplesnivený: oplesnené stenystuchnutýpotuchnutýzatuchnutý (plesnivý a vlhký): stuchnuté, potuchnuté múry pivnice; potuchnutá, zatuchnutá bielizeňnár. spretý

    2. p. sivý 1 3. p. starý1 1 4. p. plesňový


    vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterákzvlhnutýnavlhnutýzavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté senonavlhčený: navlhčený uterákvlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduchzamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúkamokrastýzried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka)namoknutý: namoknuté šatyzamoknutý: zamoknuté obilievlahývlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetríkovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvárrosnatýzarosenýzrosenýorosenýrosnýrosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listyspotenýzapotenýprepotenýupotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasystuchnutýpotuchnutýzatuchnutýnár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka)odb. humídny: humídna hlina


    zatuchnutý p. plesnivý 1


    stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

    2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

    3. p. spevnieť


    zatuhnúť p. stvrdnúť 1


    zatúkať, zatukotať p. zatrúbiť


    útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočištezáštitaochrana: matka je jej záštitouútulokzastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulkuprístrešie: poskytnúť niekomu prístrešieazyl (politické útočisko): požiadať o azylprítulok (Timrava)príchylok (J. Horák)príchyľa (Timrava)zried. zátuľa (Ondrejov)skrýša: tajná skrýšapren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja


    zátišie tiché, obyč. odľahlé miesto: idylické horské zátišiezákutie: čarovné zákutie parkutíšina: lesné tíšinyzátoň (Horov)zátônie (Žáry)zried.: zátišina (Švantner)zátuľa (Ondrejov)zátulie (Skalka)


    zátuľa p. zátišie


    stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratenýpostrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veciroztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvozastaráv. utratený: utratená mladosťexpr. zašantročenýhovor. expr.: zapotrošenýzapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumentyzatúlanýzablúdenýkniž.: zblúdenýzblúdilýkniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našielzmiznutýnezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa

    2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný


    zatúlaný p. stratený 1


    zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu • poblúdiťzblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdilizatúlať saodtúlať sastratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v davehovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke

    2. p. zájsť 1 3. p. pomýliť sa


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zatúlať sa p. zablúdiť 1


    zátulie p. zátišie


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


    zatupený p. tupý 1, 4, ľahostajný


    otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sazatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilostupieťstupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil

    2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieťznecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivelzvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo vierezlaxnieť (stať sa laxným)


    zatupiť sa p. otupieť 1


    vycítiť citom, inštinktom postrehnúť, prísť na niečo • vytušiť: z jeho reči vycítila, vytušila, že nevraví pravduvybadať: v správaní dieťaťa vybadala zmenuzachytiť: sotva zachytil ironický podtónpren.: vyhmataťvyhmatnúť: vyhmatá všetky slabinyhovor. expr. zašípiť: zašípil, že niečo nie je v poriadkuzried. zatušiť (Rysuľa)expr. zvetriť: zvetriť nebezpečenstvozried. vyčuť (Vajanský)

    p. aj zbadať


    zatušiť p. vycítiť


    utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiťzamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčaliskryťukryťzakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryťzahladiťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrelhovor. expr.: zatušovaťututlaťzatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandálpotlačiťpremôcťudusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiechzadržaťzdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje citypritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryťpokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývaťpozakrývaťpoukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

    2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryťskryťprikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiťzatajiťpotlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiťzamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlaťututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby


    zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryťprikryťpokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľadkniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnomobostrieťobotkať: stromy obostrela, obotkala inoväťzried. postrieť (Hviezdoslav)pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

    2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryťskryťukryťzatajiťutajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútokpotlačiť: iba ťažko potlačila žiaľzahladiťhovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činomexpr.: ututlaťzatutlať: škandál ututlaliobostrieťkniž. zahaliťzahmliťznejasniťzamaskovaťexpr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečamizaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slovexpr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery


    zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieťpoprieťodtajiťpritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydávaodškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepiutajiťneprezradiťnevyzradiťzamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádzaskryťzakryťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmyslyhovor. expr.: zatušovaťzatutlaťututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

    2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcťpotlačiťzadržaťzdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzystajiťpritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych


    zatušovať p. zatajiť 1


    zatutlať p. zatajiť 1


    žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

    2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá


    zatvárací 1. uspôsobený na zatváranie • uzatváracíuzavierací: zatvárací špendlík; uzatvárací, uzavierací ventil, príklop

    2. (o čase) v ktorom sa zatvárajú obchody, reštaurácie a pod. (op. otvárací) • záverečný: zatváracia, záverečná hodina


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinujeskrúcať sastáčať sakrútiť sazakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúcazatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

    2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť saskrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti bruchazmietať sahádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch


    závora 1. prekážka na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia: železničné závoryhovor. rampa: spustiť rampykraj. šranky

    2. zasúvacia konštrukcia na dverách • zástrčka: zasunúť závoru, zástrčkuhaspra (silná, obyč. kovová závora na dverách): zavrieť dvere na haspruzátvor (zariadenie na upevnenie niečoho zatvoreného): zavrieť dvere na zátvorhovor. rígeľzried. zátvora (Felix)kraj.: záporzápora


    zátvor, zátvora p. závora 2


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    zatvorený ktorý nemá voľný prístup (op. otvorený) • uzavretýzavretýuzatvorený: zatvorený, zavretý kufor; uzavretý prístupneprístupný: neprístupná ulicazahradenýprehradenýzahatenýzatarasený (ktorý má hrádzu): zahradená, zahatená, zatarasená cesta; prehradený vchod

    p. aj uzavretý


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieťuzatvoriťzavrieťzatvoriťzablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestuzabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovaliprehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnomobkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územieobsadiť: telefónne linky boli obsadenépren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu


    skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovaťuschovaťukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očamiprekryťkraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženkuzatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajzesubšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komoryposkrývaťpokryťposchovávaťpoukrývaťpoprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšiaexpr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrineprechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryťukryťzastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strachutajiťzamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

    p. aj utajiť


    uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzeniazatvoriťzavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovaniehovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúťexpr.: chlopnúťprichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chloplisubšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnicedať za mrežehovor. expr. dať do basyfraz. žart. dať do chládku

    p. aj zaistiť


    uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriťuzavrieťzavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútikzapchať: zapchať otvorprehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotompozatváraťpouzatváraťpozavieraťpouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky oblokyblokovaťzablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letiskozabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

    2. urobiť súvislým • uzavrieťspojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

    3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieťzakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodoukniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo životaskončiťdokončiťzavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

    4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvodohodnúťdojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

    5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybnýdedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne


    zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoruzaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dverezahasprovaťzahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieťuzavrieťzatvoriťuzatvoriť (na kľúč) • pritknúťprimknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť!pozamykaťpozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuťodriecťnedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovaťzlikvidovaťodstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviťskončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieťzatvoriťuzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovaťpoodvolávaťpoodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer


    zaceliť sa stať sa celým, celistvým (obyč. o rane, často i pren. o duševnej bolesti) • zacelieťsceliť sascelieť: rana sa po operácii rýchlo zacelila, scelila; otvor po guľke zacelel, scelel; bolesť zo straty sa nemohla zaceliťzjazviť sazajazviť sa: rany sa časom z(a)jazvilizrásťzrásť sa (rastom utvoriť celok): kosť (sa) zrástlazahojiť savyliečiť sa (stať sa zdravým): zlomenina sa ti skoro zahojí, vylieči; duševná boľačka sa ešte nezahojila, nevyliečilazavrieť sazatvoriť sa (o rane)


    zatvoriť sa porov. zatvoriť, zapadnúť 4


    zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástlazaceliť sazacelieťsceliť sascelieťzjazviť sazajazviť sazavrieť sazatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilohovor. zarásť: rana ešte nezarástlaprirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

    2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúťkniž. zliať saspojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

    3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívomzblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížiliprilipnúťkniž. priľnúťpripútať saprimknúť saprirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou


    tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom • svojhlaveczaťatecexpr.: hlavajhlaváňhovor. expr. trucoš (F. Kráľ)expr. zanovit (Kukučín)zastar. zatvrdilec


    zatvrdilec p. tvrdohlavec


    tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatýzaťatýtvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povahazanovitýzatvrdnutýzastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapeckniž.: uvzatýzavzatýzastar. zatvrdilýzried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilýzarytý: zaryté odmietanieneústupnýneústupčivýnepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoruneoblomnýnepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povahasvojhlavýsvojvoľnýsamovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné detivzdorovitývzdornýspurnýexpr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčaniehovor. kapricióznyhovor. zastaráv. krutohlavýexpr. zried. kotrbnatý


    zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatýneoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahutvrdohlavýtvrdošijnýhlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľovnezmieriteľnýtvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofieexpr. zried. zahryzený: zahryzený byrokratzatvrdnutýzastar.: zatvrdilýzatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník


    zatvrdilý p. tvrdohlavý, zarytý


    zaťať sa 1. stať sa tvrdohlavým, neústupným • zatvrdiť sazatvrdnúť: zaťal sa, zatvrdil sa a už nepovedal ani slovozatnúť sakniž. uvziať sahovor. expr.: zalomiť sazasekeriť sa: keď sa zalomí, zasekerí, niet s ňou rečifraz. postaviť si hlavu: postavil si hlavu a proti vôli všetkých to urobilstvrdnúť (stať sa tvrdým, citovo neprístupným): stvrdol voči nám

    2. p. zaseknúť sa 1, 2, zarezať sa


    zatvrdiť sa p. zaťať sa 1, stvrdnúť 2


    zatvrdlivý p. tvrdohlavý, zarytý


    zatvrdnúť p. stvrdnúť 1, 2, zaťať sa 1


    stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý) • zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chliebkôrovitýkôrnatýkôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôdaskôrnatenýzrohovatenýzried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole

    p. aj tvrdý


    zatvrdnutý 1. p. stvrdnutý 2. p. tvrdohlavý, zarytý


    tylo 1. zadná časť hlavy • záhlavie: bolesť v tyle, v záhlaví

    2. zadná časť krku • šija: mäsitá šijazátylokzátylie: škrabať sa na zátylkuväzyzried. väz: zlomiť si väzy

    3. územie za frontom • zázemie: v tyle, v zázemí opevňovali zákopyzápolie: odsun ranených do zápoliazastar. zátylie


    zátylie p. tylo 2, 3


    zátylok p. tylo 2


    dovtedy ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod.; do toho času, do tých čias • dotiaľpotiaľtak dlho: neboj sa, dovtedy, dotiaľ sa vrátia; potiaľ, tak dlho vyskakoval, kým si nezlomil nohuzatiaľhovor. za ten čas: možno sa vojna zatiaľ, za ten čas skončínár. zatým (Jégé)


    potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • natoneskôrneskoršiezastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprávaldodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlilikniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatníhovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom!zastar.: napozatým (Vansová)potomne (Kubáni)pozatým (Hviezdoslav)pozatýmne (Šoltésová)

    2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádunatozastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku

    3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava

    4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?

    5. p. ešte 1


    zatým 1. p. potom 1–3 2. p. dovtedy


    abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiťvzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sarezignovať: rezignoval z funkcie predseduhovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakovalzastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať


Pozri výraz ZAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kte, tca, vsr, toc, detr, tlač, ão, tsc, tcc, aca, tcw, ori, ã apo, mra, k
Slovník skratiek: oos, rēs, err, adi, vbe, vyp, phs, i99, selč, onã, vid, dp, viď, cvr, hab
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV