Synonymá slova "zaã ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    kĺzačka 1. vyhladené miesto, na ktorom sa dá kĺzať; kĺzanie (po ľade a pod.) • šmýkačkašmykľavkašmykľavicakĺzavica: urobili sme si kĺzačku, šmýkačku, šmykľavku; zamrzlo, bude dobrá kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka, šmykľavica

    2. konštrukcia žliabkovitého tvaru s hladkou plochou na spúšťanie • šmýkačkašmykľavka: kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka na ihrisku, na kúpaliskutobogan (kĺzačka v zábavných parkoch)


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zašepkať šeptom, ticho povedať • zašeptaťzašepotať: zašepkal, zašep(o)tal svoju prosbuzašuškaťzašušotať: Čo si mu zašuškal?zašepnúťšepnúť (krátko): (za)šepol niečo mame do uchapošepkaťpošuškaťpošepnúť: suseda mu pošepkala, pošuškala, pošepla novinuexpr.: zašemotiťzašomrať (ticho a nezrozumiteľne povedať): namiesto pozdravu iba čosi zašemotil, zašomral


    zašuškať, zašušotať p. povedať1, zašepkať


    zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehomobťažkaťzastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmipreťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: jfr, oac, mak, ohd, triáž, ruc, nof, tpp, eup, rj2, ierna diera, trpó, cepr, mtz, pgx
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV