Synonymá slova "zav" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 449 výsledkov (4 strán)
-
zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekať • zarúbať • zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu • zatarasiť • zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi • pren.: zaraziť • znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky
2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo • zaštipnúť • zaštiknúť • hovor.: zacviknúť • pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát • expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov • hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame • stisnúť • pritisnúť • zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste • zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo
3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť
zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať
2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)
3. p. skryť 1 4. p. zrušiť
zavrieť p. zatvoriť 1, 2
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
zadriemať začať driemať al. upadnúť chvíľu do driemot • zadriemnuť: zadriemal, zadriemol od únavy • zdriemnuť (si) • pospať si (chvíľu, krátky čas spať): po obede (si) otec zdriemol, pospal si • zaspať • usnúť (na chvíľu): celú noc nemohla ani na chvíľu zaspať, usnúť • expr. zavrieť oči: matka bdela pri chorom, ani nezavrela oči • expr. zadriemkať: dieťa v perinke zadriemkalo
zaceliť sa stať sa celým, celistvým (obyč. o rane, často i pren. o duševnej bolesti) • zacelieť • sceliť sa • scelieť: rana sa po operácii rýchlo zacelila, scelila; otvor po guľke zacelel, scelel; bolesť zo straty sa nemohla zaceliť • zjazviť sa • zajazviť sa: rany sa časom z(a)jazvili • zrásť • zrásť sa (rastom utvoriť celok): kosť (sa) zrástla • zahojiť sa • vyliečiť sa (stať sa zdravým): zlomenina sa ti skoro zahojí, vylieči; duševná boľačka sa ešte nezahojila, nevyliečila • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane)
zavrieť sa porov. zatvoriť
zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť • zjazviť sa • zajazviť sa • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo • hovor. zarásť: rana ešte nezarástla • prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček
2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúť • kniž. zliať sa • spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení
3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom • zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili • prilipnúť • kniž. priľnúť • pripútať sa • primknúť sa • prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončený • dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený • ukončený • zakončený • dovŕšený • zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené • urobený • dorobený • dohotovený • vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička • prichystaný • pripravený • nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný • doštudovaný • vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier
2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravený • prichystaný • nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?
3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
zavŕšený p. uzavretý 4
dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)
skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou
2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ
3. p. umrieť
uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy
2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh
3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil
4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu
5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne
zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)
zavŕšiť p. zakončiť, skončiť 1
skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla
2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke
zavŕšiť sa p. skončiť sa 1
zakončovateľ kto niečo zakončil, dokončil: zakončovateľ diela • dovŕšiteľ • dovršovateľ • zavŕšiteľ • završovateľ • hovor. finalista (kto dokončuje, kompletizuje výrobok)
zavŕšiteľ, završovateľ p. zakončovateľ
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
zabrať sa intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti a dlhší čas v nej zotrvať • zahĺbiť sa: zabrať sa, zahĺbiť sa do čítania • expr.: zahrabať sa • zavŕtať sa: zahrabať sa, zavŕtať sa do štúdia • pohrúžiť sa • zahrúžiť sa: priatelia sa pohrúžili do rozhovoru; zahrúžiť sa do modlitby • expr. vrhnúť sa (s chuťou sa pustiť niečo robiť): vrhnúť sa do hazardných hier
zavŕtať sa 1. porov. vŕtať sa 2. p. zabrať sa
vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávať • prevrtávať • prevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zub • hĺbiť • vyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly
2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do dreva • hlodať • hrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotoč • ryť • rýpať • rozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem
3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať
zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom
2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť
3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)
zavrtieť p. zakrútiť 1
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
zavrtnúť sa p. obrátiť sa 2
zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo! • prehrať (od začiatku po koniec al. zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnice • predviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózy • pejor.: zavŕzgať • zavrzúkať • expr.: zahudlikať • zahúsť: zahudlikať do tanca • zabrnkať (na strunovom nástroji)
2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele • predviesť • predstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielik • interpretovať (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonáty • odohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv
3. p. objaviť sa
zavŕzgať p. zahrať 1
privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalnice • prichýliť: dvere sú iba prichýlené • hovor.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kufor • pribuchnúť • priraziť • expr.: pričapiť • pričapnúť • pricapiť • pricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicu • prižmúriť (oči)
p. aj zatvoriť 1
2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúť • zavrznúť • priseknúť • zaseknúť • priprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohu • pricviknúť • zacviknúť • pricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídlo • prištipnúť • zaštipnúť • prištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca
3. p. prinútiť
uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzenia • zatvoriť • zavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovanie • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť • expr.: chlopnúť • prichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chlopli • subšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnice • dať za mreže • hovor. expr. dať do basy • fraz. žart. dať do chládku
p. aj zaistiť
zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúť • zaseknúť • zavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palec • hovor. zacviknúť • nár. zaštiepiť • expr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do seba • prištipnúť • prištiknúť • priškripnúť • privrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákom • privrieť (dvermi): privrieť si nohu • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby
2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúť • odštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča
zavrznúť p. privrieť 2, zaštipnúť 1
zavrzúkať p. zahrať 1
chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda
prašivý 1. postihnutý prašinou; zamorený špinou, všami a pod. • zaprašivený: prašivé, zaprašivené zviera • všivavý • zavšivavený: prašivý, všivavý, zavšivavený tulák
2. p. naničhodný 1
všivavý 1. ktorý má vši • zavšivavený: všivavá, zavšivavená hlava
2. p. zlý 2, naničhodný 1; biedny 2
špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky
2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1
zavšivený p. špinavý 1
zavtipkovať (si) p. zažartovať (si)
zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence
fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďať • hvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo uší • svišťať • pišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzína • fučať • expr. zavýjať: vietor zavýja, fučí • expr.: frčať • frndžať • frngať • frnkať • fundžať • letieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ
p. aj bežať
húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať • huhúkať: sova húka, (h)uhúka • expr.: túkať • tutúkať • ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov • zavýjať: sirény húkali, zavýjali • hučať: basa hučí, motor hučí • expr.: vyhukovať • vyhukúvať (opakovane, často húkať)
2. p. kričať 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radosti • ujúkať • hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajú • hahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať • vrešťať • jačať • ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmi • pejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti
zavýjať 1. vydávať ťahavý a prenikavý hlas, zvuk • vyť: psy zavýjali, vyli celú noc • húkať: sirény začali húkať na poplach
2. p. nariekať 1
zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas • zavýsknuť • zvýsknuť • zvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýskla • kniž. zvyskotať • expr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú) • expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu
zavystrájať si p. zažartovať (si)
zavyvádzať si p. zažartovať (si)
predsavziať si nadobudnúť pevný úmysel niečo vykonať, podniknúť • zaumieniť si: predsavzal si, zaumienil si, že sa čo najskôr osamostatní; zaumienil si, predsavzal si sľub dodržať • kniž. uvziať si • zavzať si: čo si uvzal, zavzal, z toho nepopustil • umieniť si • zmyslieť si • zried. umyslieť si (F. Hečko) • zastar. zamyslieť si (Dobšinský) • rozhodnúť sa (po úvahe prísť k záveru urobiť niečo): rozhodla sa nefajčiť; mladí sa rozhodli na odvážny krok
zavzať si p. predsavziať si
tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý
zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku • tvrdohlavý • zaťatý • zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor • spurný • hlavatý • neústupný • neústupčivý • nepovoľný • svojhlavý • vzdorovitý • vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa • tvrdý • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • kniž.: uvzatý • zavzatý • expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt
zavzatý p. tvrdohlavý
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
zavždy p. vždy
vzdychnúť (si) vydať zo seba hlboký vzdych a vyjadriť tak pocity bolesti, smútku; so vzdychom povedať • zavzdychnúť (si) • povzdychnúť (si): utrápene si vzdychla, zavzdychala nad osudom dcéry; neraz si vzdychol, povzdychol, že to nemal robiť • zavzdychať (si) • povzdychať si • expr.: poachkať (si) • zaachkať • zaochkať (niekoľkokrát si vzdychnúť) • postenať (si) • postonať (si) • expr.: postenkať (si) • postonkať (si) (občas, chvíľu stenať, stonať) • posťažovať sa/si: neraz sa/si pred nami posťažovala, že ostala sama
zavzdychať (si), zavzdychnúť (si) p. vzdychnúť (si)
požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodine • posťažovať sa • posťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotu • poťažkať si • zaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočuje • vyžalovať sa • vyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bije • zavzdychať si • zanariekať si • expr.: zabedákať si • zažehrať • zahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať
vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom
dobiedzavý ktorý dobiedza, nedá pokoj, dráždi, podpichuje niekoho; svedčiaci o tom • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé deti; dobiedzavé, dojedavé bzučanie • dotieravý • neodbytný • expr. dolípavý (ktorý sa vnucuje, ktorého nemožno odbyť): dotieraví, neodbytní fanúšikovia; dotieravý, neodbytný, dolípavý hmyz • expr.: zádrapčivý • záderčivý • zadrapovačný • zádrapkársky • zapáravý • zadieravý • zabŕdavý (ktorý dobiedza obyč. rečami): zádrapčivá, zabŕdavá osoba; zapáravé slovo • expr.: podpichovačný • štúravý: podpichovačná susedka • prekáravý (ktorý dobiedza zo žartu): prekáravé dievčatá
p. aj bezočivý
domŕzavý p. dobiedzavý, dotieravý, neodbytný
dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky
neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravý • dobiedzavý • dolípavý • domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha • bezočivý • hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník • nástojčivý • nutkavý • naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť
kĺzavý p. klzký 1
klzký 1. ktorý má hladký, obyč. aj vlhký povrch; spôsobujúci kĺzanie • šmykľavý • kĺzavý: klzký, šmykľavý blatistý chodník; klzká, kĺzavá plocha • slizký (vlhký a klzký od slizu): slizké rybie telo
2. ktorý je prehnane, ale neúprimne milý, zdvorilý (o človeku a jeho prejavoch) • úlisný • pejor. slizký: tvár prezrádzala klzkého, úlisného človeka • vtieravý • podlízavý (ktorý sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlízavá, vtieravá povaha • pejor. servilný: servilný pochlebovač
3. p. neslušný, hrubý 2
lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé slová • líškavý • zaliečavý • lichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľa • podlízavý • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázy • pejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosť • kniž. lichotný • pren. expr. medový: medové reči
2. p. príjemný
podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavý • líškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé reči • pejor.: podkladačný • podkladavý • službičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadení • poklonkujúci • poklonkársky • kniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavou • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • pätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povaha • úlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmev • pejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnosti • nár. pejor. podliezavý
servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie • pejor.: pätolizačský • pochlebovačný • pochlebovačský • poklonkujúci • kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam • úlisný • klzký • zaliečavý • líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony • ponížený • otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť • sluhovský • lokajský: sluhovské poklonkovanie
úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzký • pejor.: slizký • hladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slová • podlízavý • zaliečavý • pejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné reči • falošný • ľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosť • pejor.: sladký • sladkavý • sladkastý • pren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev
p. aj neúprimný
zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človek • lichotivý • lichotnícky • lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová • kniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský) • sladký • sladkavý • sladkastý • expr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové reči • podlízavý • podliezavý • podkladavý • pochlebovačný • poklonkujúci • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby • pejor.: servilný • pätolizačský • nadbiehavý: má servilných podriadených
mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť
zhrýzavý p. mučivý