Synonymá slova "zav" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 435 výsledkov (4 strán)

  • závada 1. p. chyba 2 2. p. porucha 1


    dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

    2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

    3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


    obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho • otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradliešuchnúť saobšuchnúť saošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchlapren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore) • všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšucholzabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politikyzavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    potknúť sa 1. zachytiť sa nohou o prekážku a vychýliť sa z rovnováhy • zakopnúť: potknúť sa, zakopnúť o prah dverízavadiť (nohou): v behu zavadil do kameňa; zavadiť o pokrovecexpr. tycnúťexpr. zaprepletať nohami (pri chôdzi, behu): zaprepletal nohami a spadol

    2. p. pomýliť sa 3. p. natrafiť 1


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    zadrieť sa 1. drením, šúchaním vniknúť niekam, obyč. pod povrch • zadrieť: ôstie (sa) mi zadrelo pod nechetzapichnúť sazastoknúť sa (niekam sa vtlačiť; o niečom ostrom): zapichol sa mu tŕň do päty; halúzka sa mu zastokla do vlasovzavadiťzachytiť sa (dotknúť sa niečoho pri pohybe): zadrel sa, zachytil sa, zavadil rukou o drapľavú kôru stromu

    2. (o súčiastkach) prestať fungovať, zastaviť sa v činnosti, v pohybe (obyč. pri silnom trení) • zadrhnúť sa: motor sa zadrel, zadrholzaseknúť sa: zámok sa zasekol; zasekol sa v rečihovor. zapriečiť sa

    3. p. zadrapiť sa 2


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    zavadiť p. strčiť 2


    uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sauvädnúťzvädnúťovädnúťzried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädlivyschnúťvysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušilipreschnúťpresušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrzzaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschlaobschnúťoschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schlakniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahlipouschýnaťpousychaťpozaschýnaťpozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala


    zavädnúť p. zvädnúť 1, uschnúť


    zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúťobvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúťvyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädaťpouvädať (postupne)

    2. p. ochabnúť 1


    závadný p. správ. chybný 1


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    zavádzač p. klamár


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    zavádzajúci ktorý úmyselne skresľuje, klame • lživýskresľujúci: zavádzajúca, lživá politika; má skresľujúce rečidemagogický: demagogickí rečníci, demagogické frázymystifikujúci: mystifikujúce správy

    p. aj klamný


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


    mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

    2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


    mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

    2. p. rušiť 3


    pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

    2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

    3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

    4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

    5. p. tárať


    pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

    2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

    3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

    4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

    5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážaťbyť prekážkoubyť na prekážkubyť v cestestáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariéremenej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veciexpr.: pľantať saplantať sapliesť samotať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohyhovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deňťažiťbyť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu


    zavádzať p. balamutiť


    zavádzateľ p. klamár


    omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovaťzavakovaťokožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovalihovor.: obhádzaťobhodiťohádzaťohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackaťopáckaťobcapkať (omietnuť obyč. blatom)


    zavakovať p. omietnuť


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zaváľaný p. špinavý 1


    uváľať 1. váľaním postláčať • pováľaťzváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilieexpr.: pomiagaťzmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky

    2. váľaním znečistiť • pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachuzaváľaťdováľať: v mlyne sa celý zaváľalušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok!

    p. aj ušpiniť, zašpiniť

    3. p. uvaľkať 1


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    zaváľať p. zašpiniť


    zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemnýkorpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postavazried. zavalistý: zavalistý človeksilnýmohutnýrobustný: silný, robustný chlapplnýplnšíplnoštíhlysilnejší: žena plnšej, silnejšej postavyúzemčistý (zároveň nižší): územčistý mužoblýokrúhlyguľatýzaokrúhlenýzaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavuexpr.: bacuľatýbucľatý

    p. aj tučný


    odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chlebaodrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prúthovor. expr.: odfiknúťodšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásyhovor. expr.: odvaliťodfakliťodšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaninyexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chlebaukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláčaskrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chlebapoodkrajovaťposkrajovaťpoodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chlebaodkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)


    odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

    2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


    privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviťzadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiťpritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiťpripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypaťprihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

    2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypaťobsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

    3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

    2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


    zavaliť 1. p. zasypať 1 2. p. privaliť 3. p. udrieť 1 4. p. odrezať 1, odkrojiť


    zavaliť sa p. zvaliť sa 1


    zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť savyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávuzrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážkupadnúťspadnúť: nevládne (s)padol zo stoličkyklesnúť: klesnúť ako podťatýzložiť sazviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zemsklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zemexpr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gaučexpr.: skydnúť saskydať sasterigať sasteperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečenýzavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalilaexpr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechypoľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

    p. aj spadnúť

    2. porov. zvaliť 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

    2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    závan p. náznak


    páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiťvoňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajúhovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajúsmrdieťzapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potomexpr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner)expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom


    voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniavaexpr.: vyvoniavaťrozváňaťzaváňaťvyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

    2. vdychovať vôňu • ovoniavaťobvoniavaťprivoniavaťčuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsuexpr.: ňuchaťoňuchávaťočuchávať: deti jedlo oňuchávali

    3. p. páčiť sa 2


    zaváňať 1. p. voňať 1 2. p. páchnuť


    zavanúť p. zaviať 1


    zaviať 1. začať al. krátky čas viať, príp. sa šíriť • zavanúťzaduťzafúkaťzadúchať: od juhu zavial, zavanul teplý vetrík; od hory zadulo, zafúkalozried. zatiahnuť: od rieky zatiahlo chladomexpr. potiahnuť: keď potiahne vetrík, lístie poletuje

    2. viatím zaniesť, pokryť niečo • zafúkaťzasypať: cesty do rána zavialo, zafúkalo; dom zasypal snehexpr. zachumeliť (zaviať snehom)


    zavárané p. zaváranina


    zaváranina, zavarenina varením konzervované ovocie, zelenina: jahodová zaváranina, zavareninahovor. zaváranie: rad fliaš so zaváranímhovor. zastar. zavárané (Vajanský)kompót (zavárané ovocie): marhuľový kompót


    zaváranie p. zaváranina


    konzervovať rozličnou úpravou udržať svieže, neporušené, použiteľné a pod.: konzervovanie krvizavárať (konzervovať sterilizovaním, varením): zavárať čerešne, mäsonakladať (konzervovať v roztoku): nakladať zeleninu do octukvasiť (konzervovať pôsobením mikroorganizmov): kvasiť kapustupreparovať (odborne trvalo upravovať): preparovať drevo, kožu


    nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

    2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

    4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


    zavárať p. konzervovať


    naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

    2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

    4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


    ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na ctipoškodiťzaškodiťuškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povestiukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdilfraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohyraniťzraniť: mužove slová ju (z)ranilinaubližovať (sa)poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovalihovor. expr.: zavariťpodkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!


    zavariť p. ublížiť


    obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťouvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmizavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmiušetriťubrániťobrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drogkniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasťhovor. expr. oratovaťnár. ošanovaťustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    zavarovať 1. podržať stráž nad niekým, niečím • povarovaťdať pozordozrieťdohliadnuť: zavarovala som priateľke dieťa; dala som pozor, dozrela som, dohliadla som priateľke na dieťapostrážiťhovor.: pomerkovaťprimerkovať (kratší čas): postrážiť deti, husi; Pomerkuj mi, primerkuj mi kone!hovor. zastar. zavartovaťnár. zastar. zverestovať

    2. p. obrániť, ochrániť


    závažie predmet určený na zaťažovanie: hodiny s pozláteným závažímpondus (závažie na kyvadlových hodinách)


    zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu • mať účinokzapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobilazavážiťmať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhuhovor. expr. zabrať: film na mládež zabralpadnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala


    zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo • mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhuzapôsobiťzaúčinkovaťmať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú


    cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnotavýznam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúťzávažnosťdôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutkucennosťvzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa

    2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenenímvyznamenanieodmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad


    váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

    2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre životdôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosťvýznamvýznamnosťvýznačnosť: význam, významnosť, význačnosť činuvážnosť: vážnosť uzneseniadosah: udalosť veľkého spoločenského dosahukniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

    3. p. váhy


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    závažnosť p. význam 2


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavnýzákladný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnostikniž. konštitutívnykľúčovýkniž.: kardinálnykapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázkarozhodujúci: rozhodujúci argumentkniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktorprincipiálnyzásadný: principiálna, zásadná chybazávažnývýznamnýdôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie vecibytostný: bytostná črta etnikakniž. zastar.: esenciálnyesencionálnyexpr.: levílevský: leví, levský podiel na niečom

    p. aj základný, hlavný

    2. p. výrazný 2, značný 1


    rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodnýdôležitýzávažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v životekniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponenthlavnýkľúčovýurčujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci významsmerodajný: uvedené číslo je smerodajnéživotnýosudnýosudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamihkritický: dosiahnuť kritický bodfinálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

    2. p. prevažný


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známostivážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mestaautoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosťvýznamnývýznačnýzávažnýdôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktorprestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenievážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitývýznamnývýznačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postaveniepodstatnýrozhodnýrozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľakniž. pádny: pádny dôvodkniž.: relevantnýimportantný: relevantná príčina; importantný znakcennývzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúryosudnýosudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chybavážnyživotný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problémďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery

    2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    zodpovedný 1. ktorý nesie následky za niečo • spoluzodpovedný: sme zodpovední, spoluzodpovední za osud Zeme

    2. majúci veľký význam • dôležitý: zodpovedná, dôležitá funkciavýznamnývýznačnýzávažný: získal zodpovedné, významné postavenie


    povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvikkniž.: obligátnyobligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávkyzáväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plneniepredpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná)


    záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľubkniž.: obligátnyobligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojiceplatnýprávoplatnýpredpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernicezákonnýlegitímnylegálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia


    dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžobapodlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

    2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodinezáväzok: neplniť svoje záväzkydaň: daň mladostipovinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosťkniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

    3. p. úver


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    zaväzovať p. viazať 1, 2, 4


    včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro) • načas: išiel autom, aby prišiel včas, načasvčasnepresne: pomoc prišla včasne, presnezavčasuzavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel

    2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro) • včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včelyskorozavčasuzavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie jeprivčaspriskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli

    3. v skorých ranných hodinách • skorozavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestuvčasnevčasránozavčas ránazavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory


    zavčas p. zavčasu, včas 1, 2


    zavčasu vo včasnom, skorom čase; skôr, ako by mohlo byť neskoro, v pravý čas (op. neskoro) • zavčas: chodieva zavčasu, zavčas spávaťskorovčasvčasnenár. časne: prišli ste skoro, včas, hostia tu ešte nie sú; včas, zavčasu sa musí pripraviť na skúšky; zajtra musíme skoro, včasne vstávaťzastar.: naskorenaskoro (Hviezdoslav, Vajanský)priskoroprivčashovor. prizavčasu (príliš, veľmi zavčasu): priskoro, privčas začalo mrznúť; prizavčasu vstal z postele


    predvčerom v deň predchádzajúci včerajšku, pred včerajším dňom • hovor. predvčerajšky: z dlhej cesty sa vrátil iba predvčerom, predvčerajškyzried. zavčerom: zavčerom bol navštíviť otca


    zavčerom p. predvčerom


    odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


    zavďačiť sa p. odplatiť sa


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    zavdať p. dať 1


    preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho • hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestuzastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavokhovor. expr. foršus: vybrať si foršus


    závdavok p. preddavok


    spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)


    zavedovať p. spravovať


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    zaveľa 1. p. veľa 2. p. dlho 1


    koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudoknázormienka: povedať svoj názor, svoju mienkuzáver: dôjsť k záverukniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd


    výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutiakniž. rezultát: dospieť k istému rezultátuefekt: liečebný efektzáver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery poradykoniec: mať dobrý koniecvýslednica: výslednica úsiliakniž. ovocie: ovocie ťažkej práce


Pozri výraz ZAV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: zav, odseknúť, zakazat, pst, prior, vyšívanie, naplnat, kalcif, striga, zlo, elita, bedlivý, defino, radost, hadica
Pravidlá slovenského pravopisu: oci, zr, postava, zima, ty, reb, umy, sor, deti, punc, more, voda, kopa, rydlo, mys
Ekonomický slovník: mnr, , spz, bsps, t č, hur, zkk, trán, opm, cacm, rom, har, sbc, odi, pfp
Slovník skratiek: v í, silá, spať, triá, soté, kaška, csr, vmp, c96, phj, ozk, dlq, oi, adk, v11
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV