Synonymá slova "zasl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

    2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť


    zasladiť sa p. zapáčiť sa 2


    zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať • zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnostizastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráčizapáčiť sazaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbiexpr. zasladiť sazvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať domazmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiadazachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci


    podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

    2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

    3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

    4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


    poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiťvychystaťvypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

    2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslaťodoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovaťodexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovaťpošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviťodtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


    zaslať p. poslať 2


    zaslepenec expr. kto nie je schopný objektívne posudzovať javy: všetci to vedeli, len ja zaslepenec som mu verilpren. expr. slepecpejor. slepáňnár. slepúch

    p. aj hlupák


    slepota 1. neschopnosť vidieť • sleposť: liečenie slepoty, slepostinevidomosť: je postihnutý nevidomosťou

    2. neschopnosť vnímať, pozorovať • zaslepenosť: duševná, politická slepota, zaslepenosťsleposťobmedzenosť


    zaslepenosť p. slepota 2


    slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiacizastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, stareczaslepenýoslepený: starobou zaslepené, oslepené očislabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

    2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťoubezhraničnýbezmedznýnekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láskabezvýhradnýoddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosťabsolútnydogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická vierabezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosťfanatický (slepo oddaný): fanatickí prívržencibezduchýbezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanieneovládateľný: slepý, neovládateľný pudneznámy: slepá, neznáma silanerozumnýnerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

    3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný


    zaslepený p. slepý1 1, 2


    pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


    zaslepiť p. pobalamutiť


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    zašliapať p. pošliapať 1


    pristúpiť2, pristupiť nohou, šliapnutím pritlačiť • prišliapnuťzašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorokpridláviťexpr.: pripučiťprigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravcaprisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát!zošliapnuťstlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínačpopripúčať (postupne, viac vecí)


    zašliapnuť p. pristúpiť2


    zasliniť veľmi navlhčiť, zababrať slinami, veľmi posliniť • usliniť: zaslinená, uslinená fajka, cigaretazried. zaslinaviťpejor.: zaslintaťuslintať (slinami zašpiniť): dieťa si zaslintalo, uslintalo košieľkuhovor. expr.: zagebriťugebriť (zašpiniť slinami al. niečím tekutým): pri jedle ugebrí podbradník, obrusosliniťnasliniť (na povrchu): osliniť si prst, nasliniť známku


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    zaslotiť sa p. spustiť sa 2


    sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistotyprísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmenyslovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovozastar. zasľúbenie (Roy)


    zasľúbenie 1. p. sľub 2. p. zasnúbenie


    zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená • zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnubyhovor. zastar.: zásľubyzasľúbenie (Vajanský)oddávačky (Kukučín)oddávky (Kalinčiak)vera: sú vo vere


    obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiťdať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernostikniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomocnasľubovaťposľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolozaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plánzaprisahať sazaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piťzastar. obecať


    zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať zárukudať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verímsľúbiťprisľúbiťzasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovaťdať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovaťzaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia


    zasľúbiť p. sľúbiť


    zásľuby p. zasnúbenie


    počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku krokyzachytiť: zachytil jemný šuchothovor. očuťhovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotaniezastar. započuť: započuli tiché hlasyzastar. zaslúchnuť (Dobšinský)zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvuhovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovaťkniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčalikniž. čuť: nič nečuť od susedovpopočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

    2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinudozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia


    zaslúchnuť p. počuť 1


    zaslučkovať p. zaviazať 1


    zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

    2. p. obviazať 3. p. pripútať 2


    vďaka2 (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všadepre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie


    zásluhou p. vďaka2


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zašlundraný p. špinavý 1


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    zaslúžene p. oprávnene 2


    opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnenýoprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činuspravodlivýzodpovedajúciprimeranýzaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenielogický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka


    zaslúžený p. zaslúžilý


    zaslúžilý ktorý má zásluhy • zastar. zaslúžený: zaslúžilý, zaslúžený muž národakniž. emeritný: emeritný vedecký pracovník


    zodpovedajúci ktorý zodpovedá, vyhovuje požiadavkám • vyhovujúci: má zodpovedajúci, vyhovujúci platvhodnýprimeraný: vhodný, primeraný tovarkniž. adekvátny: adekvátne podmienkyzaslúžený: dostal zaslúžený trestopodstatnenýodôvodnenýoprávnený (ktorý je podložený dôvodmi): má opodstatnené nároky na dedičstvodôstojný: dôstojný nasledovník


    zaslúžiť (si) za svoju činnosť, za svoj postoj a pod. ukázať predpoklady dostať odmenu (v pozitívnom al. negatívnom zmysle) • byť hoden: politik si zaslúži obdiv, uznanie, je hoden úcty; za zradu si zaslúži trest, je hoden odsúdenia


    pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotovípoponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvouexpr.: pozvŕtať sapoobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotovýexpr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškaliexpr.: pohnúť sahnúť sa: Pohnite sa konečne!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostávahovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

    2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sapričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiamzaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžilpostarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradilaexpr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže


    pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať savynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoroexpr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodinaexpr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežilipostarať sazariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz choréhozaobstaraťobstaraťzabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravupresadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu


    zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselnícipostarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladípousilovať savynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo


    záslužný zasluhujúci si uznanie, ocenenie • chvályhodný: záslužný, chvályhodný skutokchválitebný: je to chválitebné, že deťom pomohliobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť)


    dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

    p. aj niekdajší


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlapopustenýspustenýupadnutýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troskahovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

    2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cestaopustenýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: schátraný domošumelýošarpaný: ošarpaný múrupadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci


    zašlý 1. p. minulý 2. p. zanedbaný 2


    zarosený pokrytý rosou • orosený: zarosená, orosená trávarosnatýrosavýrosnýzrosený: rosné, zrosené záhrady za ránazadýchaný (zarosený dýchaním): zadýchané zrkadlozahmlený: zahmlené okuliareskropenýpokropený: skropená, pokropená lúkazaslzený: zarosené, zaslzené oči, pren. zaslzený oblok

    p. aj mokrý, vlhký


    rozplakať sa pustiť sa do plaču • rozslziť sa: rozplakala sa, rozslzila sa od dojatiaexpr. rozplačkať sa: dieťa sa rozplačkalorozvzlykať saexpr.: rozfňukať sarozfikať sa (rozplakať sa s prerývaným vdychovaním vzduchu) • expr.: rozmrnčať sarozsmokliť sa (v slabšej intenzite) • pren. pejor.: rozmraučať sarozkňučať sarozskučať sarozgavdžať sarozgaudžať sa: rozmraučala sa pri najmenšom podneteroznariekať sa (hlasno sa rozplakať) • expr.: rozrevať sarozrumádzgať sarozrumázgať sarozrumácať sa (usedavo sa rozplakať) • expr.: rozjačať sarozvrieskať sarozziapať sarozhúkať sarozbliakať sarozbľačať sarozbečať sarozručať sarozryčať sa (veľmi hlasno sa rozplakať) • zaplakaťzaslziťzaslziť sazaslzieť (obyč. na krátky čas): horko zaplakal; zaslzila od šťastia


    zaslzieť, zaslziť, zaslziť sa p. rozplakať sa


Pozri výraz ZASL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: s, ã tor, reportá, bomb, cu, pw, eä p, erase, vlbi, offer, capture, bl, tap, possible, ite
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV