Synonymá slova "zaseknúť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 12 výsledkov (1 strana)

  • okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


    privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalniceprichýliť: dvere sú iba prichýlenéhovor.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kuforpribuchnúťpriraziťexpr.: pričapiťpričapnúťpricapiťpricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicuprižmúriť (oči)

    p. aj zatvoriť 1

    2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúťzavrznúťpriseknúťzaseknúťpriprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohupricviknúťzacviknúťpricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídloprištipnúťzaštipnúťprištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca

    3. p. prinútiť


    zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekaťzarúbaťzaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestuzatarasiťzahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármipren.: zaraziťznemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

    2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečozaštipnúťzaštiknúťhovor.: zacviknúťpricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabátexpr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasovhovor. zapasovať: noha zapasovaná v jamestisnúťpritisnúťzavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľustezadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

    3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť


    zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúťzaseknúťzavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palechovor. zacviknúťnár. zaštiepiťexpr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do sebaprištipnúťprištiknúťpriškripnúťprivrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákomprivrieť (dvermi): privrieť si nohuzaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby

    2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúťodštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča


    zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúťzaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skalynár. zatnúťzarúbaťzarubnúťrubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromuhovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohyzaraziť: prudko zarazil rýľ do zemezarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôryzakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudziehopozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

    2. silno, pevne dať k sebe • stisnúťzovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť pästezaseknúťzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zubypozatínať (postupne): pozatínať päste

    3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť


    zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúťstlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteňzomknúť: prísne zomknúť perystiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlozaťaťzaseknúť: zaťať, zaseknúť peryzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zubyzopnúťzopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla rukystúliť: stúlila dieťa do náručiapritúliťpritisnúťpritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

    2. p. obklopiť 1


    spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

    2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

    p. aj zaťať sa

    3. p. sprotiviť sa 1, 2


    zadrieť sa 1. drením, šúchaním vniknúť niekam, obyč. pod povrch • zadrieť: ôstie (sa) mi zadrelo pod nechetzapichnúť sazastoknúť sa (niekam sa vtlačiť; o niečom ostrom): zapichol sa mu tŕň do päty; halúzka sa mu zastokla do vlasovzavadiťzachytiť sa (dotknúť sa niečoho pri pohybe): zadrel sa, zachytil sa, zavadil rukou o drapľavú kôru stromu

    2. (o súčiastkach) prestať fungovať, zastaviť sa v činnosti, v pohybe (obyč. pri silnom trení) • zadrhnúť sa: motor sa zadrel, zadrholzaseknúť sa: zámok sa zasekol; zasekol sa v rečihovor. zapriečiť sa

    3. p. zadrapiť sa 2


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastaťzastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuťzaviaznuťzachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sazadrhnúťzadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sazapätiť sazháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sapopristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

    2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sapristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sanazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedalivysadiťvynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadilzastaviť sa: srdce sa mu zastavilozadrhnúť sazaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekolpreskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhalhovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovalasubšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvílikniž. stroskotaťnevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV