Synonymá slova "zao" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zaostalosť stav, keď je niekto, niečo pozadu vo vývoji (op. pokrok): hospodárska zaostalosť • kniž.: temno • temnota: duchovné temno, duchovná temnota • expr. kocúrkovčina

p. aj provincionalizmus

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

nevyspelý ktorý nenadobudol fyzickú al. rozumovú vyspelosť; svedčiaci o tom (op. vyspelý) • nezrelý: duševne, fyzicky nevyspelý, nezrelý človek • nevyzretý • nedorastený • pren. expr. nedonosený (ešte nie dosť vyspelý): nevyzreté, nedorastené názory mladých • detinský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): detinský, infantilný čin • zaostalý (v duchovnom al. hospodárskom smere): chlapec je zaostalý; zaostalý spôsob života • necivilizovaný • nekultúrny • primitívny • obmedzený (bez súčasnej civilizačnej vyspelosti): necivilizované, nekultúrne oblasti sveta; nekultúrne obecenstvo; primitívne, obmedzené myslenie • neuvedomený • neuvedomelý (bez poznania vlastnej ceny, dôležitosti a pod.): byť občiansky neuvedomený • nevyvinutý • útly (bez fyzickej vyspelosti): nevyvinutá mládež; nevyvinuté, útle telo

p. aj nedospelý, mladý

nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo

p. aj sprostý 1

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človek • expr.: zadebnený • zadubený: zadebnený primitív • nevyspelý • nerozvinutý • slaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvo • skostnatený • expr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemysel • nedorastený: nedorastený odborník • zakrpatený • pejor.: krpčiarsky • provinčný • provinciálny • zápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznania • obmedzený • úzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé reči • retardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťa • zastaraný • spiatočnícky • filisterský • malomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názory • temný • tmársky: temné časy

oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškali • zried. zameškať sa • zastar.: opozdiť sa • spozdiť sa • zapozdiť sa (Vansová) • obneskoriť sa • zmeškať • zameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostať • ostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročie • zmeškať • omeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývine • zastar. opozdiť sa • zdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržali • pozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali

zaostať 1. stať sa zaostalým, neprijímajúcim pokrok, vedomosti a pod. • ostať/zostať pozadu: nezaostali sme za Európou; ostal, zostal pozadu za spolužiakmi • skostnatieť (stať sa nepružným): skostnatené konanie • zastarať • prežiť sa • odžiť sa (prestať vyhovovať): jeho názory zastarali, prežili sa; ideológia komunizmu sa prežila, odžila • nedok. pokrivkávať (nedosahovať želanú úroveň): príklad pokrivkáva • pozaostávať (postupne)

2. p. oneskoriť sa 2

zastarať prestať vyhovovať súčasným potrebám, požiadavkám; stať sa nečasovým • prežiť sa: tento typ auta už zastaral, prežil sa; módne novinky rýchlo zastarajú, prežijú sa • zaostať (ostať pozadu vo vývine): hospodársky systém zaostal • odžiť sa (byť prekonaný vývinom) • vyžiť sa: niektoré metódy sa vyžili

zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostať • zostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiac • pobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždne • zastar. vybudnúť (Tajovský) • kniž. zotrvať • poet. strvať: zotrvám s tebou do konca • pribaviť sa • zabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmy • zried. pomeškať (Kalinčiak)

2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť sa • omeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkov • zaostať • ostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozadu • zastar. opozdiť sa

3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať sa • ovládnuť sa • premôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakala • udržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestom • zaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovo • fraz. expr. stisnúť/zaťať zuby

spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený) • pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rast • oneskorený • odb. retardovaný • zaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy

porov. aj zaostalý

zaostávajúci p. spomalený

meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu • oneskorovať sa • oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú • zastar.: pozdiť sa • opozdievať sa: nerád sa pozdil

2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sa • zaostávať: výroba mešká, zaostáva • oneskorovať sa • oneskorievať sa • byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu • expr.: krivkať • pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

3. p. váhať

stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuť • nevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnuje • hovor. prešľapovať • stáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na mieste • kniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnula • zmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieť • zaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávať • hovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze

viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

zaostávať p. meškať 2, stagnovať, viaznuť 2

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho • zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, dosku • zašpicatiť • zaostriť • zahrotiť • zastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolík • zried. zakončatiť

2. strúhaním rozdrobiť • postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhala • hovor. porajbať

vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicu • zaostriť • nastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obraz • hovor. narichtovať • hovor. expr. naštimovať • subšt. naštelovať

2. p. zladiť

zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž • priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot • zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich • nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiť • zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom • zastrúhať • ostrúhať: na konci tyč zastrúhala • zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál • tech.: justovať • vyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazu • hovor. narichtovať • subšt. naštelovať

zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriť • zostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosť • nastražiť • nastrážiť • nastaviť (sluch, uši)

2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempo • zried. znáhliť

špicatieť stávať sa špicatým, ostrým • zostrovať sa • zaostrovať sa • zahrocovať sa: nos mu špicatie; črty sa mu z(a)ostrujú, zahrocujú • expr. zried. zabrusovať sa: nos sa im priveľmi zabrusoval (Švantner)