Synonymá slova "zakon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákonyzákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývojaprincíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie

    2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskostinorma: spoločenská, mravná normazásada: pevné životné zásadyobyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčajzvyklosť: krajové zvyklostizvyk: storočný zvykzvyčajzákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitostiprincíp: princípy vedeckej práce


    zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudíprincíp (základná zásada): princíp dobrovoľnostidevíza: základná devíza umeniatéza (základná myšlienka): obhajovať istú tézupravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívanianorma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normypresvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčeniazákon (záväzná zásada): zákony ľudskostimyšlienka: šíriť myšlienky tolerancieheslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslákniž. krédo: životné krédo


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zakonať sa p. zájsť 1


    ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho • zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, doskuzašpicatiťzaostriťzahrotiťzastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolíkzried. zakončatiť

    2. strúhaním rozdrobiť • postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhalahovor. porajbať


    zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

    2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

    3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


    koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    zakončenie p. koniec 1, záver 1


    záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záverkoniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncuzakončenieukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdninostatok: vydržať do ostatkuposledok: robiť do posledkuhovor. expr. amen: prísť na amenkniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav)doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg drámy

    2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené záveryúsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudokmienka: povedať si svoju mienkukniž. konklúzia: robiť konklúziekniž. vývod: vývody prednášateľadedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáverukniž. súd: vynášať predčasné súdy

    3. uzatváracia súčiastka: záver puškyuzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáveruzávierka: uzávierka potrubia


    hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončenýdokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončenýukončenýzakončenýdovŕšenýzavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšenéurobenýdorobenýdohotovenývyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stoličkaprichystanýpripravenýnachystaný: obed je už prichystaný, nachystanýdoštudovanývyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

    2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravenýprichystanýnachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

    3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiťukončiťzakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonaťzakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

    2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovaťdogazdovaťdoskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

    3. p. umrieť


    uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriťuzavrieťzavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútikzapchať: zapchať otvorprehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotompozatváraťpouzatváraťpozavieraťpouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky oblokyblokovaťzablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letiskozabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

    2. urobiť súvislým • uzavrieťspojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

    3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieťzakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodoukniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo životaskončiťdokončiťzavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

    4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvodohodnúťdojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

    5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybnýdedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne


    zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiťkniž.: zvŕšiťzakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obruboukniž. dokonať: dokonať svoje dielouzavrieťuzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednáškudokončiťdovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiťskončiťukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasnekorunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmenaabsolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výbornezried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)


    končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievaťdokončovaťukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím sílzakončovaťzavršovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomnýmdovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatkuuzatváraťuzavieraťkniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účtyhovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavboudorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú


    zakončovateľ kto niečo zakončil, dokončil: zakončovateľ dieladovŕšiteľdovršovateľzavŕšiteľzavršovateľhovor. finalista (kto dokončuje, kompletizuje výrobok)


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    zákonite, zákonito 1. porov. zákonitý 2. p. oprávnene 1, 2


    zákonitosť p. zákon 1, 2


    oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postupzákonnýzákonitýprávoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlaslegálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobompovolanýpríslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgánautorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

    2. p. opodstatnený, spravodlivý 2


    pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmenazákonitý

    2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postavarovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazceharmonickýsúladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanierovnomernývyváženýproporčnýproporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

    3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanierytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenieperiodickýcyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javysystematickýsústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná prípravaustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisovstály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

    4. p. bežný, normálny 1, riadny 1


    právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudokzákonnýzákonitýlegitímnylegálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca


    zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov • logický: zákonitý, logický procesorganický: organický postuppravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci

    2. p. zákonný


    zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupcalegálnylegitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatnýoprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)


    zákonne 1. porov. zákonný 2. p. oprávnene 1


    zákonník zbierka zákonov z istej právnej oblasti: zákonník prácekniž. kódex: občiansky kódex


    záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľubkniž.: obligátnyobligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojiceplatnýprávoplatnýpredpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernicezákonnýlegitímnylegálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia


    zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním • legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavýzried. legislačnýkniž. zákonotvorný


    zákonotvorný p. zákonodarný


    naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

    2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

    4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


    zakonzervovať p. naložiť 3, zasoliť 1


    zasoliť 1. posypať soľou, naložiť do soli s cieľom uchrániť pred skazením • nasoliť: zasoliť, nasoliť mäsozakonzervovať (soľou)

    2. p. udrieť 1 3. p. zakúriť 2


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV