Synonymá slova "zakon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie

2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce

zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo

zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

zakonať sa p. zájsť 1

ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho • zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, dosku • zašpicatiť • zaostriť • zahrotiť • zastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolík • zried. zakončatiť

2. strúhaním rozdrobiť • postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhala • hovor. porajbať

zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž • priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot • zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich • nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiť • zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom • zastrúhať • ostrúhať: na konci tyč zastrúhala • zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál • tech.: justovať • vyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazu • hovor. narichtovať • subšt. naštelovať

koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo

zakončenie p. koniec 1, záver 1

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia

hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončený • dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený • ukončený • zakončený • dovŕšený • zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené • urobený • dorobený • dohotovený • vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička • prichystaný • pripravený • nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný • doštudovaný • vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravený • prichystaný • nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne

zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

zakončovateľ kto niečo zakončil, dokončil: zakončovateľ diela • dovŕšiteľ • dovršovateľ • zavŕšiteľ • završovateľ • hovor. finalista (kto dokončuje, kompletizuje výrobok)

oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy

zákonite, zákonito 1. porov. zákonitý 2. p. oprávnene 1, 2

zákonitosť p. zákon 1, 2

oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

2. p. opodstatnený, spravodlivý 2

pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena • zákonitý

2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava • rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce • harmonický • súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie • rovnomerný • vyvážený • proporčný • proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie • rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie • periodický • cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy • systematický • sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava • ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov • stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

4. p. bežný, normálny 1, riadny 1

právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudok • zákonný • zákonitý • legitímny • legálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca

zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov • logický: zákonitý, logický proces • organický: organický postup • pravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci

2. p. zákonný

zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupca • legálny • legitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatný • oprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)

zákonne 1. porov. zákonný 2. p. oprávnene 1

zákonník zbierka zákonov z istej právnej oblasti: zákonník práce • kniž. kódex: občiansky kódex

záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia

zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním • legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavý • zried. legislačný • kniž. zákonotvorný

zákonotvorný p. zákonodarný

naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať

zakonzervovať p. naložiť 3, zasoliť 1

zasoliť 1. posypať soľou, naložiť do soli s cieľom uchrániť pred skazením • nasoliť: zasoliť, nasoliť mäso • zakonzervovať (soľou)

2. p. udrieť 1 3. p. zakúriť 2